Výchova s láskou a rozumom

   Kto by nechcel mať zo svojho dieťaťa šikovného, zdravo sebavedomého človeka, plného optimizmu. Dieťa je tvárna hmota darovaná do našich rúk. Spôsob vedenia najbližším vychovávateľom (najčastejšie matkou) v detstve má rozhodujúcu úlohu pri kreácii osobnosti. Rodičom sa človek nenarodí, stáva sa ním postupne. Stále sa je čo učiť, a to nielen prehodnocovaním skúseností či štúdiom, ale najmä počúvaním toho najdokonalejšieho vychovávateľa – Ducha svätého.

 

   Ponúkame vám súhrn téz, zostavených z praktických skúseností vychovávateľov a z odbornej literatúry zaoberajúcej sa psychológiou a výchovou detí od narodenia do predškolského veku.

 

1. Prijmite svoje dieťa ako dar pre seba i pre druhých. Prijmite ho od počatia. Neprijaté dieťa môže trpieť celoživotnou frustráciou. Ak máte s tým vnútorný problém, môže ho uzdraviť Boh. Poproste blízkych o modlitbu príhovoru za schopnosť prijať nového človeka s láskou. Aj dieťa, ktoré matka vnútorne neprijala, môže byť uzdravené Bohom a jeho láskou.

 

2. Ak to zdravotný stav dovolí, nechajte pôrodu prirodzený priebeh. Existuje odborná štúdia o dôležitosti spontánneho pôrodu, o tom, že dieťa by sa malo samo „rozhodnúť“, kedy sa narodí a či už je na to zrelé.

 

3. Vytvorte dieťaťu zázemie pokoja a radosti. Dajte si do poriadku svoj vzťah s manželom. Umožnite dieťaťu žiť v šťastnej atmosfére. Len šťastní rodičia môžu mať šťastné deti. Dôležitý je váš osobný vnútorný pokoj, takisto sociálna stabilita, starostlivosť o jeho zdravie a napĺňanie fyzických potrieb.

 

4. Nachádzate sa v situácii maximálnej únavy a vypätia z ustavičného opakovaného nočného vstávania k dieťaťu a trvá to niekoľko mesiacov, možno rokov, ráno vstávate s pocitom na vracanie, lebo organizmus je vyčerpaný, no viete, že napriek tomu musíte „fungovať“ doma celý deň? Možno sa staráte aj o staršie dieťa, ktoré vám takisto nedá vydýchnuť a v najbližšom čase nesvitá nádej na zlepšenie. Je čas na uvoľnenie stresu a psychohygienu. Ak vám uľaví plač, poplačte si. Stretnite sa s niekým, kto vás povzbudí. Keď nemáte možnosť osobného stretnutia, zatelefonujte známemu, ktorý vás pochopí. Doprajte sebe i dieťaťu prechádzku, čerstvý vzduch prevetrá myseľ. Poproste manžela či dôveryhodnú osobu aspoň o chvíľkové „odbremenenie“ a venujte sa činnosti, ktorú máte rada. Nedovoľte po-chmúrnym myšlienkam a depresiám, aby ovládli váš život. Odovzdajte to Bohu s túžbou obetovať sa. V obeti je prameň sily. A keď sa upokojíte, čím skôr sa prestaňte ľutovať. Sebaľútosť ubíja. „Čím viac sa rozdávame, tým viac nás Pán požehnáva.“

 

5. Majte svoje dieťa rada také, aké je, hovorte mu často, že ho ľúbite, objímajte ho viackrát za deň. Príde čas, keď to dieťa bude opakovať a robiť to isté vám i druhým.

 

6. Veďte svoje dieťa k úctivému správaniu. Slová – „ďakujem, prosím ťa, prepáč, dovolíš?“ – si deti osvoja ako „chlieb s maslom“ len vtedy, ak ich budete sama používať predovšetkým voči nemu.

 

7. Správajte sa k svojmu dieťaťu ako k partnerovi už od najútlejšieho veku, komunikujte s ním, vysvetľujte mu takmer všetko, s čím sa v živote stretnete, veku primeraným spôsobom. Nepodceňujte jeho chápanie reality. Deti sú oveľa vnímavejšie a šikovnejšie ako si niekedy my dospelí myslíme.

 

8. Trávte so svojím dieťaťom veľa času. Najmä do 3. roku veku mu matku a teplo domova nenahradí nikto, ani žiadna inštitúcia. Pocit istoty, ktorý nadobúda doma, je pre neho životne dôležitý hlavne pri vytváraní zdravého sebavedomia.

   Ak budete tráviť s dieťaťom dostatok času aj v neskoršom veku, budete ho poznať, rozumieť jeho pocitom a chápaniu vecí, získate možnosť vhodne zareagovať na jeho správanie.

 

9. Je veľmi dôležité, aby aj otec trávil veľa času so svojím dieťaťom. Chlapec v ňom objavuje mužský vzor a dievča získava identitu ženy, spoznáva svoju nežnosť. Niekedy treba aktívne vytvoriť priestor na spoločnú aktivitu.

 

10. Podporujte kreativitu a zručnosť svojho dieťaťa od najútlejšieho veku. „Vypni telku, zapni seba i dieťa.“ Čas, ktorý dieťa trávi sledovaním televízie či nadmerného množstva rozprávok z DVD, ho okráda o možnosť stať sa kreatívnym, bráni rozvoju jeho myslenia a inteligencie. Nemusíte mu ustavične hovoriť a ukazovať, čo má robiť. Pozorujte ho, dajte mu podnet (hračku, vec, ktorá ho zaujme) a nechajte ho, nech s tým niečo vymyslí. Môžete spolu niečo vytvárať. Deti to milujú. Ich výtvory nie sú dokonalé a okolo je kopa neporiadku, s tým treba rátať.

 

11. Čítajte s ním, neustále sa rozprávajte, podporíte tým rozvoj reči. Čím skôr sa bude vedieť vyjadrovať, tým skôr sa rozvíja jeho myslenie.

 

12. Podporujte pamäť dieťaťa memorovaním. Nájdite niečo, čo dieťa zaujme. Ak vynaložíte trochu úsi-lia, už v najútlejšom veku je schopné naučiť sa, rozoznať a pomenovať zvieratá a ich zvuky, poznať geometrické tvary, rozlišovať a pomenovať dopravné značky či niekoľko značiek áut, čítať čísla a po-znať niekoľko štátnych vlajok, získať koncept o planétach a hviezdach. V deťoch je skrytých veľa schopností! Vyžaduje si to to len čas a námahu, ktorú musíte vynaložiť, no odmena je príjemná.

 

13. Naučte dieťa vyjadrovať svoje pocity. Dá sa to dosiahnuť tak, že sama budete vyjadrovať, čo cítite. Napr.: „Som šťastná, že sa ti páči, čo sme postavili. Teším sa z toho, že ti obed chutil. Bolí ma, keď ma neposlúchaš a kričíš. Som smutná, keď bračekovi ubližuješ.“ Dieťa si to veľmi rýchlo osvojí a môže tak pomenovať, čo prežíva. Stáva sa citlivejším a vnímavejším na prežívanie radosti i bolesti toho druhého a takisto vám to umožní, aby ste mu pomohli v jeho osobnom prežívaní nejakého problému.

 

14. Nečudujte sa, keď dieťa nechce urobiť hneď to, čo od neho očakávate. Ani vám sa nepáči, ak vás niekto vyruší pri obľúbenej činnosti a žiada, aby ste robili niečo iné. Dieťa vopred pripravte na zmenu, aby malo čas ju spracovať a bolo schopné ju prijať. Napr. „O chvíľku budeme musieť ísť, pomaly si dokonči obrázok.“ „Keď sa skončí rozprávka, pôjdeme si umyť zúbky.“ Prípadne sa môžete s dieťaťom dohodnúť, že sa môže hrať, až kým nezazvoní budík.

 

15. Buďte prísna, ale s láskou. Autoritatívna výchova ubíja dieťa a rodičovi tvorí srdce z kameňa. To však neznamená, že mu nemáte určovať hranice. Musíte dieťaťu určovať hranice, aby vedelo, že ho máte rada a že vám na ňom záleží. Keď to však idete robiť, berte ohľad na to, či dieťa práve neprežilo nejakú frustráciu, či nie je hladné, unavené a pod.

 

16. Namiesto trestu používajte vo výchove motiváciu. Motivácia je silnejšia ako trest alebo zastrašovanie. Keď dieťa nechce urobiť niečo, čo od neho očakávate, snažte sa ho pozitívne motivovať, prípadne skúste zareagovať vtipne, odľahčíte tým situáciu. Negatívna motivácia: „Takú ti dám na zadok!“ je nekonštruktívna.

 

17. V období vzdoru (2 – 5 rokov) sa snažte udržať „ruku na uzde“ a oddialiť fyzický trest, nakoľko je to len možné. Dieťa vás skúša, vytrvajte, preukážte svoju prevahu v pokoji. Nekonajte impulzívne, najskôr premýšľajte, potom trestajte. Keď zareagujete na jeho „skúšanie“ prehnane a cítite výčitky vo svedomí alebo zareagujete vzhľadom na situáciu neadekvátne len preto, že vás už predtým niečo rozladilo, neváhajte sa svojmu dieťaťu ospravedlniť. Povedzte mu, že vás to mrzí. Dieťa si tak osvojí návyk povedať „prepáč“, ak urobí niečo zlé vám, súrodencovi alebo iným deťom, a bude to robiť automaticky. Získa tiež schopnosť uvedomovať si následky svojho zlého konania.

 

18. Chváľte dieťa za každý maličký úspech, za každý krôčik vo vývoji, za každú snahu. Slová pochvaly sú dlaždicami k sebavedomiu dieťaťa.

 

19. Berte svoje dieťa medzi rovesníkov, aby sa naučilo deliť o hračky a dobroty, aby si vedelo tiež udržať svoju pozíciu v kolektíve.

 

20. Povzbudzujte ho k láske k súrodencom. Koľko lásky mu odovzdáte, toľko lásky ono posunie súrodencovi.

 

21. Neporovnávajte dieťa s inými deťmi, napr. rovesníkmi, kamarátmi (ani s dvojčaťom). Každé z nich má svoje tempo vývinu a dozrievania. Porovnávaním potláčate krásu jeho vlastnej osobnosti.

 

22. Nechajte svoje dieťa vysloviť svoj názor a vôľu, a ak je to len trochu možné, rešpektujte ju. Naučíte ho schopnosti samostatne sa rozhodovať. Je dobré stanoviť si zopár jednoznačných pravidiel, ktoré dieťa jasne pozná, a na nich pevne trvať. V ostatných veciach ponechajte výber svojmu dieťaťu.

 

23. Neklamte svojmu dieťaťu. Občas je jednoduchšie dieťa oklamať, aby ste uchránili seba i dieťa pred výbuchom zlosti. Alebo rodič sľubuje niečo, o čom vopred vie, že to nesplní. Nerobte to. Dieťa síce pod vplyvom sľubu urobí, čo od neho žiadate, ale neskôr ho to zraní. Ak to robíte častejšie, postupne stratíte jeho dôveru.

 

24. Vo výchove buďte s manželom jednotní. Ak niečo povie jeden z vás pred dieťaťom, ten druhý musí podporiť jeho autoritu, hoci sa s tým možno celkom nestotožňuje. Neskôr, keď už dieťa nie je prítomné, si to môžete vydiskutovať. Váš jednotný postoj je pre dieťa pilierom istoty a stability.

 

25. Často hovorte dieťaťu, že je dobré. Napr.: „Peťko, ty si môj dobrý chlapec.“ Dieťa tomu uverí a začne sa viac snažiť o to byť dobrým, čím sa naozaj stane dobrým. Naopak, negatívne vyjadrenia typu: „Si zlý. Pôjdeš do polepšovne,“ úplne vynechajte zo svojho slovníka. Dieťa tomu tiež ľahko uverí a vy dosiahnete opak toho, čo chcete.

 

   Zdá sa vám výchova náročná? Pozerajte sa na seba reálne, každý robí chyby. Človek ľahko vybuchne pod vplyvom únavy, stresu a pod. Uznajte si chybu a odovzdajte to Pánovi. Žite v dôvere a pri výchove sa raďte s tým, ktorý je žriedlom múdrosti, trpezlivosti a lásky.

 

Čitateľka
redakčne upravila Eva Nipčová