Čo (ne)vieme o židovstve

Krátko z dejín
   Praotcom Židov je Abrahám. Poslúchol Boží hlas a vydal sa na cestu do zeme, ktorú mu Boh prisľúbil – do Kanaánu. Abrahám mal dvoch synov: Izmaela (so slúžkou Hagar), ktorý sa stal praotcom Arabov (preto aj islam rovnako ako kresťanstvo sa pokladá za „dcérske“ náboženstvo judaizmu), a Izáka. Izák mal syna Jakuba, ktorý po nočnom zápase s anjelom dostal meno Izrael, čo znamená „ten, ktorý zápasil s Bohom“. Jakub mal 12 synov, ktorí sa stali praotcami 12 kmeňov židovského národa.
   Po úteku z Egypta dostal Mojžiš na hore Sinaj od Hospodina Desať Božích prikázaní a Tóru. Tam bol izraelský ľud ustanovený navždy ako národ s vlastnými dejinami a zákonmi.
   Kráľ Dávid dobyl Jeruzalem a urobil z neho hlavné mesto ríše a centrum uctievania Boha. Jeho syn Šalamún dostal povolenie od Boha postaviť Jeruzalemský chrám. Po Šalamúnovej smrti sa jeho kráľovstvo rozštiepilo na dva štáty: na severe Izrael, na juhu Judea. V roku 721 pr. Kr. Asýrčania zničili kráľovstvo Izrael. V roku 586 pr. Kr. si Babylončania podrobili Judeu, zničili Šalamúnov chrám a odvliekli izraelitov (kmene Júdu a Benjamína) do babylonského zajatia. V tom období vznikol pojem Žid; dovtedy sa sami nazývali izraeliti alebo Hebreji.
   Po babylonskom zajatí sa Židia vrátili do Izraela a postavili nový chrám. Stál na tom istom mieste ako predtým Šalamúnov chrám, ale bol menší.
   Aj počas babylonského zajatia ostalo v Izraeli veľa Židov. Zmiešali sa s inými národnosťami, ale zachovali si vieru v jediného Boha. Nazývali sa Samaritáni a tvrdili, že ich veľkňaz je potomok Árona.
   V roku 70 po Kr. pod vedením rímskeho cisára Tita dobyli Rimania Jeruzalem. Chrám zničil požiar a zostala z neho len západná stena – dnešný Múr nárekov. V roku 73 po Kr. padla Masada, kde sa skrývali zelóti. Tým Židia stratili samostatný štát.
   Provincia Judea dostala rímske označenie Palestína.
   Až v roku 1948 bol založený nový židovský štát, kam sa môžu Židia z celého sveta presťahovať. Územie sa opäť volá Izrael.
   Po zničení Jeruzalemského chrámu bolo nutné vybudovať „abstraktné“ židovstvo, v ktorom bol každý rituálny obrad, vykonávaný v chráme, nahradený abstraktnou metaforou, resp. čítaním a rozprávaním o ňom.

 

Hebrejská Biblia sa skladá z troch častí: Tóra (päť kníh Mojžišových), Proroci (Kniha Jozue, Knihy sudcov, Samuel, Knihy kráľov, knihy 15 prorokov), Spisy (Knihy kroník, Žalmy, Kniha Jób, Príslovia, Kniha Rút, Pieseň piesní, Kazateľ, Náreky, Kniha Ester, Daniel, Kniha Nehemiáš, Kniha Ezdráš).

 

Talmud je zbierka komentárov Tóry, obsahuje ústne odovzdávané učenie a príklady a diskusie o zákonoch.

 

Micvot je 613 príkazov a zákazov, ktoré musia Židia dodržiavať. Sú to Božie príkazy, ktoré Boh dal svojmu ľudu na hore Sinaj.

 

Obriezka (brit mila) je viditeľným znamením zväzku medzi Abrahámom a Bohom, ktorý platí pre izraelský národ naveky (Gn 17,10-14). Koná sa u všetkých chlapcov ôsmy deň po narodení.
   Dievčatá obriezku nemajú, po narodení dcéry otec prednesie v synagóge kiduš – požehnanie a oznámi meno dievčatka.

 

Bar micva: v 13. roku chlapec dosiahne v náboženskom zmysle plnoletosť a stane sa „synom prikázania“. Ako dospelý má dovolenie predčítať z Tóry v synagóge pri rannej bohoslužbe a za svoje činy je už plne zodpovedný pred Bohom. Na sviatok Jom Kippur a v ostatných pôstnych sviatkoch sa už musí postiť.

 

Bat micva: je plnoletosť dievčaťa, ktorú dosiahne v 12. roku. Stane sa „dcérou prikázania“, tiež už musí dodržiavať pôst a pod.

 

Synagóga: slovo pochádza zo starogréčtiny a znamená „zhromažďovať sa“. Prvé synagógy vznikali v babylonskom zajatí po zničení Jeruzalemského chrámu. Po zničení chrámu v roku 70 po Kr. sa synagógy stali strediskom náboženského života. Tu sa Židia stretávali, aby sa modlili, učili, oslavovali.
   Synagóga smeruje na východ; na východnej stene je svätostánok, v ktorom sú uložené posvätné zvitky.
   Židovská tradícia určuje 3-krát denne modlitbu v synagóge: rannú, popoludňajšiu a večernú (popoludňajšia a večerná sa však bežne spájajú).
   V ortodoxnej synagóge sedia muži a ženy oddelene. Ženy sú obyčajne na poschodí. V liberálnych synagógach sedia muži a ženy spolu. Interiér synagógy je vyzdobený jednoducho, platí zákaz zobrazovania Boha a postáv z Tóry. Hlavná výzdoba spočíva v krásnych ornamentoch.

 

Rabín je znalcom a učiteľom Tóry a posvätných kníh. Jeho postavenie mu neposkytuje žiadnu moc alebo hierarchický status. Vykonáva väčšinu povinností duchovného: obrady spojené s narodením, so svadbou, uvádza do života zásady judaizmu, zodpovedá za vyučovanie a dohliada na plnenie nábo-ženských predpisov v synagóge. Rabín nie je kňazom, teda nie je prostredníkom medzi Bohom a ľuďmi. Od čias zničenia Druhého chrámu židovstvo nepozná funkciu kňaza.

 

Oblečenie
   Židia nesmú nosiť šaty zo zmesi ľanu a vlny. Dospelý muž nosí pokrývku hlavy. Dôvodom je hlboká úcta voči Bohu. Najznámejšia pokrývka je jarmulka (kipa) – malá čiapočka. Pokrývka hlavy má dnes rôzne podoby, napr. podľa tvaru klobúka sa dajú rozlišovať Židia z rôznych krajov, podľa farby, materiálu a veľkosti jarmulky možno usudzovať o zbožnosti majiteľa.
   Pri obliekaní žien je základným pravidlom skromnosť a mravnosť. Židovské ženy nesmú nosiť mužský odev. Slobodné mladé ženy chodia prostovlasé, vydatá žena musí mať pokrývku hlavy (šatka, klobúk, sieťka).

 

Stravovanie
   Kóšer = čistý. Tame = nečistý.
   Základné pravidlá kóšer stravovania (kašrut):
1. Je dovolené jesť mäso tých zvierat, ktoré sú párnokopytníky a zároveň aj prežúvavce (ovce, hovädzí dobytok, kozy, jeleň).
2. Je dovolené jesť ryby, ktoré majú šupiny aj plutvy (nesmú sa jesť kôrovce, lastúrniky, ulitníky, ustrice, langusty, úhory).
3. Je dovolené jesť hydinu (sliepka, hus, kačka, holub, morka), nesmú sa jesť dravce.
4. Je zakázané jesť hmyz, obojživelníky a hady. (Med je však povolený.)
5. Mliečne a mäsové jedlá sa nesmú jesť spolu. Treba mať aj dve súpravy riadu a príboru na varenie a jedenie týchto potravín. Čas medzi požívaním mliečnych a mäsových jedál býva v rôznych spoločenstvách rozdielny.
6. Všetky potraviny, ktoré sa nedajú definovať ako mliečne alebo mäsové, sú neutrálne a možno ich jesť aj s mliečnymi, aj mäsovými jedlami (vajcia, ovocie, zelenina, zemiaky...).

 

   Zvieratá sa môžu zabíjať len vtedy, keď ich chceme jesť. Kóšerovanie (= šchita) je rituálne usmrtenie zvieraťa. Zabíjať zviera môže len šochet – špeciálne vyškolený človek, ktorý na to používa špeciálne určený nôž s ostrou čepeľou. Šochet musí jednou ranou prerezať zvieraťu hrdlo, aby zviera netrpelo. Keď je mäso rozporciované, treba ho zbaviť všetkej krvi, lebo Židia veria, že duša sídli v krvi. Až potom sa môže variť a piecť.

 

Hebrejské písmo je zložené len zo spoluhlások. Každé písmeno znamená aj určitú číslicu.

 

Kalendár
   Židovský letopočet sa začína stvorením. Teraz majú Židia rok 5772. Židovský kalendár sa riadi podľa slnka aj mesiaca. Mesiace sa počítajú podľa mesačného cyklu a roky podľa slnečného.
   Židovský kalendárny rok má zvyčajne 12 mesiacov po 29 alebo 30 dní. Prebytočný rok (ibbur = prestupný rok) má 13 mesiacov.
   Názvy mesiacov: nisan (marec-apríl), ijar (apríl-máj), sivan (máj-jún), tamuz (jún-júl), av (júl-august), elul (august-september), tišri (september-október), chešvan (október-november), kislev (november-december), tevet (december-január), švat (január-február), adar (február-marec) (v prestupnom roku ešte adar II.).

 

Sabat
   Siedmy deň týždňa je deň odpočinku – sabat. Je ústrednou témou židovskej viery a je obsiahnutý už v 10 Božích prikázaniach. Začína sa v piatok po západe slnka a končí sa v sobotu západom slnka. V tomto čase je zakázané pracovať. Za prácu sa považuje všetko, čo bezprostredne zasahuje do fyzikálneho sveta a v čom sa prejavuje ľudská dominancia (nesmie sa napr. šoférovať auto, rozsvietiť vypínačom svetlo, variť, pozerať televíziu, robiť na počítači, trhať kvety). Sabat pripomína stvorenie sveta Bohom, uznanie Božej dokonalosti. Preto človek nesmie jeden deň do stvorenia zasahovať a pretvárať ho. Ďalším motívom sabatu je spomienka na oslobodenie z egyptského zajatia (Dt 5,15).
   Už v piatok popoludní sa začínajú prípravy na sabat. Varia sa tradičné jedlá, slávnostne sa prestrie stôl a každý sa musí vykúpať a prezliecť. Na stole stojí svietnik s dvoma sviecami, ktoré zapáli pani domu krátko pred západom slnka, pričom prednáša požehnanie. Muži potom idú do synagógy na večernú modlitbu. Keď sa vrátia, začne sa večera, a to modlitbou zvanou kiduš. Najprv sa všetci napijú požehnaného vína, dostanú kúsok posoleného chleba a až potom sa začína samostná večera. Sobotné dopoludnie je venované modlitbám v synagóge. Napoludnie sa zíde celá rodina pri slávnostnom stole, kde sa spieva, rozpráva a utužujú sa rodinné vzťahy. Po obede nasleduje odpočinok alebo sa čítajú sväté texty či prijímajú návštevy. Popoludní idú muži opäť do synagógy na popoludňajšiu modlitbu. Po nej nasleduje tretie slávnostné jedlo v prítomnosti rabína či učenca. Po ňom večerná modlitba, ktorá sa však už vzťahuje na nasledujúci pracovný deň.

 

SVIATKY


Jom Kippur (Deň zmierenia) je najvýznamnejší židovský sviatok; nazýva sa aj sabat sabatov (Lv 23,26-28). Slávi sa 10. deň mesiaca tišri. Na Jom Kippur platí úplný pôst – zákaz jedenia aj pitia.
   Ľudia prežijú takmer celý sviatok v synagóge. Striedajú sa modlitby, spevy, čítania z kníh, z Tóry. Ústrednou témou modlitieb je vyznanie hriechov – jednotlivca i celého národa. Synagóga je vyzdobená na bielo. Aj muži nosia biele úmrtné blúzy, v ktorých budú raz pochovaní.
   Len na Jom Kippur smel veľkňaz vstúpiť v chráme do svätostánku a len tu mohol vysloviť na sviatok Jom Kippur meno Božie.

 

Sukot (sviatok stánkov) je sviatkom radosti (Lv 23,39-43). Slávi sa štyri dni po Jom Kippur a trvá sedem dní. Pôvodne to bol sviatok poďakovania za úrodu. Dnes je hlavnou súčasťou sviatku suka – chyža, stánok, v ktorej majú Židia počas sviatku tráviť čas (jesť, prípadne aj spať). Chyže sú symbolom putovania Židov Sinajskou púšťou a sviatok má človeku aj pripomínať, že je odkázaný na Božiu pomoc. Ďalším symbolom sviatku sú „štyri druhy“, ktorými mávajú počas bohoslužby. Je to zväzok z palmovej ratolesti, vetvičky myrty, vŕbových konárikov a citrusového plodu.

 

Chanuka (= zasvätenie, sviatok svetiel) sa slávi 25. kisleva a trvá osem dní. Pripomína znovuvysvätenie chrámu po víťaznom makabejskom povstaní roku 164 pr. Kr. Vtedy posledný uchovaný posvätený olej na zapaľovanie veľkého svietnika svietil zázračne osem dní, hoci množstvo zodpovedalo jednému dňu. Tento zázrak pripomína Chanuka. Počas sviatku sa postupne zapaľujú sviečky na svietniku s ôsmimi ramenami. Pritom sa rodina spolu modlí a spieva. V prvý večer dostávajú deti darčeky.

 

Purim sa slávi 14. adara. Je to akoby židovský karneval. Pripomína záchranu židovského národa vďaka kráľovnej Ester. História sviatku purim je zachytená v Knihe Ester. Deň pred začiatkom slávnosti je pôst. Na slávnosť prichádzajú deti do synagógy v maskách.

 

Pesach (sviatok nekvasených chlebov) je jeden z najdôležitejších sviatkov (Ex 13,3-9). Pripomína odchod židovského národa z Egypta. Začína sa v predvečer 15. nisanu a trvá sedem dní. Na sviatok sa nesmie jesť nič kvasené ani nič kvasené nesmie byť v domácnosti. Pripomína to rýchly odchod národa z Egypta, keď chlieb nestihol celkom vykysnúť. Preto sú symbolom sviatku macesy – nekvasené chleby vyrobené len z múky a vody.
   V prvý večer sviatkov sa koná obrad seder. Hlavné rituálne činnosti prebiehajú doma v rodinnom kruhu. V presne stanovenom poriadku sa jedia rituálne jedlá a číta sa o udalostiach súvisiacich s odchodom z Egypta. Tiež sa spieva, rozpráva, vysvetľuje, nechýbajú rôzne požehnania. Rituály vedie pán domu. Potom nasleduje vlastná večera. Po večeri sa opäť číta a spieva.

 

Šavuot (sviatok týždňov) sa koná sedem týždňov po pesachu (50. deň). Nazýva sa aj sviatok úrody, sviatok prvých plodov, dožinky, koniec pesachu. Slávi sa 6. sivana. Pôvodne to bol sviatok poďakovania za úrodu (Dt 16,9-10). Na pesach sa so žatvou začína, na sviatok týždňov končí. Synagógy sa vyzdobujú kvetmi a vetvičkami. Sviatok má aj spirituálnejší rozmer: pesach je obdobie slobody Židov, sviatok týždňov je čas, keď bola Židom daná Tóra. Čítanie Desiatich Božích prikázaní je ústrednou témou liturgie. Na sviatok sa jedia len mliečne jedlá a tiež med, čo má svoj pôvod vo Veľpiesni (4,11), kde sa Tóra prirovnáva k mlieku a medu.

Spracovala Jana Májeková
Použitá literatúra: Paul Spiegel: Kdo jsou Židé? Společnost pro odbornou literaturu Barrister & Principal, 2007. Jarmila Drozdíková: Základy judaizmu. Slovenské národné múzeum, Oddelenie židovskej kultúry, 1993.