Mauzóleum Chatama Sofera

   Vývoj spoločnosti v 19. storočí priniesol mnohé zmeny, ktoré ovplyvnili aj existenciu európskeho židovstva. V období rozpadu tradičných foriem a štruktúry židovských náboženských komunít stál na čele zástancov tradičného ortodoxného judaizmu a odporcov reformátorských snáh Chatam Sofer. Výstižným bolo heslo: „Všetko, čo je nové, je proti Tóre.“

 

Kto bol Chatam Sofer?
   Chatam Sofer, vlastným menom Moše Schreiber (1762 –1839), bol ortodoxným rabínom a učencom. Narodil sa vo Frankfurte nad Mohanom, no najvýznamnejším obdobím jeho života bolo práve tridsaťtriročné pôsobenie na poste rabína v Bratislave.
   Viedol bratislavskú ješivu (školu vyššieho židovského vzdelania), ktorá bola významným centrom židovského tradičného učenia v Európe. Po smrti Chatama Sofera viedli bratislavskú ješivu jeho potomkovia až do roku 1939, keď ju pod hrozbou nebezpečných politických zmien presídlili do Jeruzalema, kde s názvom Pressburger Yeshivah pôsobí dodnes.
   Nekompromisným postojom voči akýmkoľvek inováciám, ktoré by mohli ohroziť vieru predkov, prispel nemalou mierou k zachovaniu silného židovského tradicionalizmu.
   Svojím pôsobením rozšíril slávu „uhorského Jeruzalema“ a cintorín v Bratislave, na ktorom ho pochovali, je do dnešných čias známy ďaleko za hranicami krajiny. Ale ani cintorín nemal jednoduchý osud. Takmer zanikol, no podarilo sa ho zachrániť a v súčasnosti je vyhľadávaným pútnickým miestom Židov.

 

Založenie židovského cintorína
   História židovského cintorína pri dnešnom bratislavskom tuneli siaha do 17. storočia, keď gróf Pálffy povolil príslušníkom tunajšej židovskej náboženskej obce zriadiť na vyhradenom pozemku medzi hradným bralom a riekou Dunaj miesto posledného odpočinku.
   Židovská viera vyžaduje, aby telesná schránka zosnulého zotrvala v hrobe nedotknutá až do príchodu Mesiáša. Preto by mali zostať zachované a chránené už i nefunkčné cintoríny.

 

„Stratení v podzemí“
   Aj starý židovský cintorín na brehu Dunaja zotrvával od roku 1847 v pietnom pokoji až do roku 1943, keď jeho existenciu ohrozila regulácia nábrežia Dunaja a výstavba tunela, ktorého projekty vyústenia viedli priamo cez pozemok cintorína. Vďaka úsiliu v tejto, pre židovské obyvateľstvo tragickej dobe sa podarilo zachrániť na pôvodnej časti cintorína hrob Chatama Sofera a 23 významných osobností židovskej náboženskej obce.
   Pôvodná plocha cintorína bola ohradená a prekrytá betónovými platňami a z pohľadu bežného chodca sa stratila v podzemí. Väčšinu hrobov exhumovali a preniesli na neďaleký nový ortodoxný cintorín.

 

V povojnových časoch
   Tak ako zmizol cintorín z povrchu mesta, zmizlo priam symbolicky aj židovské obyvateľstvo. Podľa sčítania ľudu mala bratislavská komunita v roku 1940 viac ako 15 000 členov, holokaust prežilo len asi 3 500 osôb.
   Ohrozovanie podzemného pohrebiska však neustalo ani v povojnových časoch. Predstavitelia mesta vyvíjali nátlak na dôslednú exhumáciu všetkých hrobov a konečnú likvidáciu podzemného priestoru. Väčšina obyvateľov však netušila, čo sa skrýva pod povrchom cesty. Len občas vnímala zopár zvláštnych, čierno odetých mužov s pajesami (lokňami na spánkoch), ktorí cez železný poklop uprostred cesty vstupovali alebo vystupovali z pohrebiska.

 

Električková trať nad pohrebiskom
   V roku 1982 kompetentné mestské úrady prijali rozhodnutie, že v rámci zrýchlenia mestskej dopravy vybudujú cez tunel električkovú trať. V praxi to znamenalo, že koľajnice viedli nad pohrebiskom, a priamo nad hrobmi bola zriadená zastávka električiek. Vstup k hrobom sa stal súčasťou tohto dopravného zariadenia.
   Ale veriaci Židia si neustále nachádzali cestu na toto posvätné pietne miesto. Prichádzali z celého sveta. V októbri 1989 ich prišlo toľko, že chodník a časť vozovky premenili dočasne na rušnú bratislavskú štvrť.
   Nepriaznivý vplyv prenikajúceho vlhka, otrasy spôsobované dopravou ponad pohrebisko, ale aj vandalizmus ľudí nepriaznivo vplývali na zachované náhrobky a prispievali k dielu skazy.

 

Američan A. Romi Cohn zachraňuje cintorín
   V tejto neutešenej situácii začal svoje úsilie vyvíjať Medzinárodný výbor na záchranu hrobov mudrcov z Bratislavy, International Committee for Preservation of Gravesites of Geonai Pressburg. Hlavným iniciátorom bol prezident tejto organizácie pán A. Romi Cohn, Američan pochádzajúci zo starej zbožnej bratislavskej rodiny. Po trojročnej úmornej namáhavej príprave i samotnej realizácii bol dôs-tojný objekt Memoriálu slávnostne otvorený 8. júla 2002 pre veriacich i pre návštevníkov tohto posvät-ného pietneho miesta.
   Memoriál Chatama Sofera, židovský cintorín v Bratislave, sa tak stal v širšej platnosti symbolom rozmeru židovstva k histórii a večnosti, ale aj symbolom deštrukcie a obnovy, neúcty k hodnotám, ako aj tolerancie a vzájomnej spolupráce.

Viera Kamenická