Sederová večera

   Rozjímať znamená vstupovať do tajomstva. Istým tajomstvom pre nás je a ostáva aj Posledná večera, pesach, kde Ježiš predniesol svoje pozvanie: „Vezmite a jedzte... Pite z neho všetci...“, kde ustanovil Eucharistiu.
   Slovo Eucharistia pochádza z gréckeho eucharistein, ktoré môžeme preložiť ako vzdávanie vďaky.
   Seder je zvláštny obrad v prvý večer pesachu. Hebrejské slovo seder znamená „poriadok“, úpravu, oslavu, ktorú Židia slávili ako sprítomnenie vyslobodenia z Egypta, v symbolickom chápaní z hriechu, aby každý zo sláviacich mal osobnú účasť na úniku z otroctva.
   Úlohou sederu je sprítomniť dávne príbehy a zázraky pri vyslobodení izraelského národa Bohom. V pesachových rituáloch sa vedome zachováva spojenie medzi minulosťou a prítomnosťou. Pri večeri sa čítajú jednotlivé príbehy a okrem slávnostnej večere sa podávajú symbolické pokrmy v určitom presnom „poradí“.
   Podľa starého židovského zvyku je úlohou matky pred začiatkom každého sviatku, t. j. pred západom slnka, čo býva krátko pred večerou, zažať sviece.
   Na stole je položený sederový tanier, na ktorom sú symbolické pokrmy (variácií je viacero, závisí to od miestneho zvyku Židov): maces, slaná voda, petržlen, pečené jahňacie stehno, horké bylinky, pečené vajce, charoset, štyri poháre hroznovej šťavy alebo vína a pohár pre Eliáša.
   Na stôl sa dávajú tri macesy. Niektorí v tom vidia symboliku troch skupín židov: kňazov, levitov a izraelitov a niektorí pripomenutie troch patriarchov: Abraháma, Izáka a Jakuba. Stredný maces, ktorý sa rozlomí na polovicu, v tom prípade korešponduje s obetným baránkom, ktorý nahradil Izáka. V jeho príbehu vidia kresťania predobraz inej, Baránkovej obety. Menšia časť rozlomeného macesu sa vráti na stôl a väčšia časť sa obalí do kúska látky a skryje. Tento skrytý kúsok sa volá afikoman, čo v preklade znamená dezert, „to, čo prichádza“, alebo ho možno preložiť aj vo význame „ten, čo prichádza“.
   Po afikomane sa už nesmie jesť do nasledujúceho rána žiadne iné jedlo. Afikoman sa tradične schová na začiatku večere a láme a podáva sa zhromaždeným hosťom až na konci sederovej večere. Niektorí v ňom vidia pripomenutie Mesiáša, ktorého mnohí Židia ešte stále očakávajú. Podľa jednej zo židovských tradícií Mesiáš príde počas pesachu a prinesie spásu. Preto sa aj pri stole necháva jedno voľné miesto. Nemožno s istotou tvrdiť, či práve afikoman, tento kúsok nekvaseného chleba, vzal Je-žiš do rúk pri poslednej večeri, lámal ho podľa židovských zvykov, dobrorečil a dával svojim učeníkom ako svoje telo.
   V súčasnosti, keď si niektoré kresťanské spoločenstvá sadajú na Zelený štvrtok za stôl sláviť a pripomenúť si aj tieto udalosti, už afikoman neodkladajú. V kresťanskom kontexte je už Mesiáš prítomný. V niektorých spoločenstvách je zvykom dávať na stôl štyri macesy. Štvrtý má pripomínať všetkých tých, ktorí nemôžu slobodne uctievať svojho Boha.
   Slaná voda na stole symbolizuje slzy, ktoré izraeliti vyronili počas otroctva; petržlen symbolizuje príchod jarného obdobia, pečené stehno alebo kosť s troškou mäsa pripomína baránka, ktorého na pesach obetovali izraeliti (Ex 12,21). Horké byliny, často chren, sa jedia preto, aby Židom pripomenuli „horké“ časy a utrpenie izraelitov v Egypte, pečené vajíčko pripomína národ Izrael, ktorý sa v skúške upevnil a zjednotil, podobne ako vajce, čo stvrdlo pri pečení v ohni, a charoset, červenkastá kaša z medu, ovocia, orechov a vína, svojím vzhľadom pripomína hlinu, z ktorej izraeliti vyrábali v Egypte tehly.

 

   Poháre sa pri sederovej večeri plnia štyrikrát vínom alebo hroznovou šťavou. Číslo štyri pripomína text so štyrmi slovesami z Knihy Exodus, kde Boh prisľúbil izraelitom, že ich vyvedie, vyslobodí, vykúpi a vezme... z Egypta. (Ex 6,6-7)
   Piaty pohár symbolizuje vstup do zasľúbenej zeme (Ex 6,8-9). Týchto päť pojmov, spojených s oslobodením, predstavuje stupne vykúpenia. Veriaci človek môže, ba dokonca musí spolupracovať na svojom vykúpení, ale spása prichádza ako dar, ktorý môže dať len Pán. Tento piaty pohár vína pri večeri ostáva nedotknutý. Mnohí Židia veria, že prorok Eliáš navštívi každý stôl so sederovou večerou. Niekde býva zvykom, že každý zo svojho pohára vleje časť svojho vína do kalicha pre Eliáša a vyjadrí tým spoločnú nádej na príchod Mesiáša.
   Niektorí sa domnievajú, hoci je to nepravdepodobné, že práve tento kalich vzal Ježiš do svojich rúk, akoby na potvrdenie toho, kým je pre nás i pre svojich učeníkov a ustanovil (Mt 26,27-28) ho za krv Novej zmluvy.

Beata Romhanyi