Napísali ste nám

Uvádzame dve reakcie na predošlé, športovo ladené vydanie Miriam 2/2011


„Veľké“ lopty

   Dnes som bola na tréningu ako každý pondelok. Trénujem volejbal. V základnej škole som zistila, že ma to k nemu priťahuje. Celkovo ma bavia športy, kde sú „veľké“ lopty. Na športe je pár úžasných vecí, napríklad nás udržuje vo forme a zároveň robíme to, čo nás baví. Prečo sa vlastne venujem športu? Myslím si, že je oveľa lepšie, keď sa idem niekde „vybesnieť“, ako keby som svoj voľný čas mala stráviť niekde doma za počítačom, poprípade v nákupných centrách a zbytočne míňať peniaze. Ako som už spomenula, udržuje to kondíciu aj celkový fyzický stav človeka. Nedávno sme sa v škole na biológii učili, že aj vysoký tlak závisí od celkového fyzického stavu organizmu, aj niektoré srdcové ochorenia. Športové aktivity pomáhajú aj pri bolestiach, ak vás náhodou bolí chrbát, plávanie je na toto úžasná vec. Keď sme už pri tom plávaní, venovala som sa mu asi osem rokov. Byť štyrikrát do týždňa po dve hodiny vo vode bolo často zábava. Dôležitou vecou na športe je aj to, že sa tam dokonale odreagujete. Ako hovorí naša super trénerka: „Nemysli na nič, sústreď sa na loptu,“ a hneď tá hra vyzerá inak. Teraz si možno kladiete otázku: volejbal? Čo na tom môže byť také úžasné, chytať tvrdé smeče a hádzať sa o zem len preto aby sa lopta nedotkla zeme? Poviem vám, že aj to hodenie sa o zem nebolí, pretože sa to učíme robiť tak, aby sme sa neudreli. Je síce pravda, že kým som sa to naučila, mala som spálené bedrové kosti, ale už sa mi to dávno nestalo. Nanajvýš sa sem-tam objaví nejaká modrina na kolene alebo zlomené nechty (mám ich totiž dlhé, ale zvykla som si hrať aj s takými).
   No povedzte, nie je športovať tá najlepšia činnosť, aká kedy mohla vzniknúť? Ja si myslím, že lepšia ani nemôže byť, preto len radím, aby sme sa čo najviac hýbali a nezleniveli, pretože lenivosť je jeden zo 7 hriechov. :)

Mišulienka


   Tiež som sa kedysi zamýšľala nad tým, či je o. k. kombinácia tučný kňaz a podobne. Ale prišla som na to, že nevidím rozdiel medzi tučným kňazom či chudým, ktorý má však svoje neresti skryté. Nemyslím, že duchovný život toho tučného je horší ako toho druhého. Skôr si myslím, že tí tuční to dnes majú ešte ťažšie ako kedysi, keď je taký dôraz na dokonalosť, aj tela, a tým väčšmi musia bojovať za sebaprijatie a vnímanie svojej hodnoty.
   Ale, samozrejme, záleží na tom, prečo je človek tučný. Či je to dôsledok lenivosti a nemiernosti alebo sa jednoducho nezaoberá sebou a stravou, je málo a zle. A navyše, ak sme často okolím nútení uvedomovať si svoje slabosti, vedie nás to niekedy aj k väčšej pokore a láskavejšiemu pohľadu na zlyhania iných.

M.