Sme muži ako Mojžiš

   Počul som, že táto rubrika vás zaujíma najviac. Túžim vám povedať niečo o nás – slovo o mužoch. O jednej oblasti, o jednom hriechu, s ktorým veľmi často bojujeme. Rovnako ako Mojžiš.

 

   Mojžiš bol od malička veľmi citlivý na útlak svojho národa. Narodil sa a bol vychovávaný ako vodca a pán na faraónovom dvore. Prirodzene mal v sebe túžbu ochraňovať a viesť svoj zotročený izraelský národ. Táto túžba vyvrcholila, keď uvidel Egypťana, ktorý bil jeho súkmeňovca. Mojžiš plný svojej túžby oslobodiť Izrael vzal spravodlivosť do vlastných rúk a Egypťana zabil. Nato musel utiecť a štyridsať rokov žil utiahnutým životom na púšti. (Ex 2)

 

   V jeden deň sa však ocitol pred Bohom v horiacom kríku. Držal v ruke to posledné, čo mu zostalo – palicu, znak svojich schopností ako pastiera a ochrancu oviec. A čo mu povedal Boh: „Hoď ju na zem!“ Keď sa tak stalo, premenila sa na odporného hada. Mojžiš uvidel, aké odporné a nebezpečné sú vlastné sily, vlastné snaženie byť niekým, a utiekol od nich. Vzdal sa aj posledných vlastných schopností.

 

   No to nebol koniec, ale začiatok. Boh pokračoval: „Načiahni ruku a chyť ho za chvost!“ Za chvost?! Keby mal Mojžiš aspoň kúsok vlastného zdravého rozumu, nechytal by hada za chvost! To je najistejší spôsob, ako sa ním nechať uhryznúť. No Mojžišovi už nič nezostalo. Iba Boh. A tak ho počúvol. „ A keď načiahol ruku a chytil ho, premenil sa v jeho ruke na palicu.“ (Ex 4)

 

   Odhodiť svoje vlastné schopnosti, rozum, zručnosti je pre nás mužov obzvlášť ťažké. Cez prirodzenú úlohu ochraňovať, viesť, vyučovať, tvoriť nám diabol ľahko zvedie pohľad z Krista na samých seba. Preto môžete často svojich mužov vidieť deprimovaných, frustrovaných a nahnevaných. Lebo nám to nejde podľa toho, ako by sme chceli. A v tom potrebujeme vašu pomoc.

 

   Nepotrebujeme, aby ste nám povedali, ako máme problém vyriešiť. To my veľmi dobre vieme, lebo my sme tí dokonalí, úžasní a neprekonateľní muži, páni tvorstva. Potrebujeme vašu modlitbu. Potrebujeme, aby ste nám neustále dvíhali zrak z nás samých a smerovali ho na Ježiša.

 

   Keď sa Mojžiša prvýkrát Boh pýtal, čo má v ruke, Mojžiš odpovedal: „Palicu.“ Nejakú palicu. Jednu z palíc. No od momentu, ako ju zodvihol zo zeme, sa z nej stala Božia palica.

 

   Často chceme používať svoje dary, talenty, schopnosti s dobrým úmyslom. Sme predsa schopní stolári, programátori, umelci, kňazi, kazatelia, otcovia… Boh však nechce, aby sme využívali len svoje schopnosti pre službu Bohu či ľuďom. Chce, aby sme uvideli, akými sa stávajú odpornými a že vedú k smrti (iných i seba) a vymenili ich za Kristov život a jeho schopnosti.

 

   A tak sa spolu s nami mužmi modlite: „Kriste, viem, že sme s tebou zomreli na kríži. Teraz si to ty, ktorý žiješ v nás. Naše schopnosti môžu viesť k smrti, ale tvoje sú zázračné a oslobodzujú. Konaj cez nás ty!“

Martin Švikruha