Modlitba je telefón do neba

   Aj jeseň ľudského života je krásna. Čaro spočíva práve v pokoji a jednoduchej túžbe po blízkosti človeka a porozumení. To, čo môže vyrušiť v tomto období, je nedostatok zdravia či blížiaca sa smrť. Tá však nemusí byť nevyhnutným dôvodom na strach. Terapeutka Anna Mezeyová sa denne stretáva s ľuďmi na sklonku ich života. Pomáha im nájsť útechu, nádej a zmysel utrpenia.


   „Starý človek už chápe, že je niekde na konci. Uvedomuje si, že cesta života sa končí, a rozmýšľa, čo ďalej. Často prepadne beznádeji a zúfalstvu,“ hovorí Mgr. Anna Mezeyová. Po štúdiu špeciálnej liečebnej pedagogiky pracovala ako terapeutka s deťmi na detskej psychiatrii, s deťmi diabetikmi a ako vychovávateľka v družine. Dnes sa prostredníctvom Služby Rafael, ktorú poskytuje nezisková organizácia Veronika, venuje spolu s ďalšími dobrovoľníkmi najmä dôchodcom. Pomáha im vypĺňať čas a zmysluplne prežívať ich starobu, chorobu či osamelosť. Terapia ponúka ľudskú blízkosť, rozhovor, čítanie a ak si to želajú, tak aj modlitbu a duchovné usmernenie.
   „Ľudia potrebujú vedieť, že niekto pri nich je, že ich niekto vypočuje, poteší. Ľudia sú väčšinou nevyrozprávaní, zaťažení utrpením,“ tvrdí. Veľakrát to nemôžu povedať blízkym okolo seba. Ale keď niekto príde a ukáže im, že má srdce na pravom mieste, tak sa dokážu otvoriť, uvoľniť, porozprávať všetko. Pri svojej práci zistila, že to, čo naozaj potrebujú, je nádej. Ako keby v nich zobúdzala silu, aj vnútorne, psychicky. Popri odbornej a činnostnej terapii začala používať aj duchovnú terapiu. Začala rozprávať o viere, láske a nádeji. Všimla si, že ľudia začali nachádzať určitý pokoj a vyrovnanosť.
   Veľká sila spočíva aj v modlitbe: „Modlitba je telefón do neba,“ hovorí Anna, ktorá v nej vidí aj Boží prostriedok uzdravujúci ľudskú dušu, psychiku a telo. Rada spomína takmer na deväťdesiatročného pána Jána z domova dôchodcov: „Vždy sa tešil, keď ma videl. S paličkou chodil stále za mnou a pýtal sa, kedy sa už pôjdeme modliť. Tí ľudia pociťovali v spoločnej modlitbe silu a útechu. Pamätám si aj, ako som ho videla naposledy. Bola som so skupinkou starších ľudí, keď sme čítali a spievali. Vtom prišiel a zakýval mi. Bol iba v plienke, bez nohavíc, čo bolo neprirodzené. Tak som za ním prišla a povedala, aby si obliekol nohavice a prišiel k nám. Pohladila som ho, aj on mňa. Asi za dve minúty prišla sestrička, že zomrel. Vtedy som si uvedomila, že sa prišiel so mnou rozlúčiť.“ Vo svojej práci sa so smrťou stretáva často. Nevníma ju však tragicky. V živote vraj prežila mnoho situácií, v ktorých jej bolo dané poznať, že Boh existuje. Umieranie začala vnímať ako rodenie sa pre večný život.
   Spolu s ďalšími dobrovoľníkmi poskytuje Službu Rafael ľuďom nielen v domove dôchodcov, ale aj na onkologickej klinike na Kramároch. V prípade záujmu navštevujú starších ľudí aj v domácom prostredí. Robia im spoločnosť, ak ich rodina nemá na nich práve toľko času, koľko by chcela a potrebovala. Dobrovoľníkov čakajú doma vlastné rodiny. Po práci nie je jednoduché zanechať všetky myšlienky a pocity pred prahom bytu. „Ale nedá sa to v hlave stále nosiť a trápiť sa s tým,“ priznáva Anna Mezeyová: „V danej chvíli som s tým človekom, cítim s ním. Ale potom ich odovzdám Bohu. Doma ma čaká môj deväťročný syn a tu sa dávam zase do inej úlohy, už som mama, manželka.“ Dôležité je žiť prítomnosť, nežiť s tým, čo človek prežíval alebo čo bude nasledovať. Aj takýto prístup k životu im dáva silu do ďalšej práce.
   Vďaka arteterapii, ktorú robila v dome dôchodcov, objavila v sebe aj talent na maľovanie. Niekedy musela niečo domaľovať, čo pacienti nezvládli pre svoje pohybové obmedzenia. Ich obrazy tak vždy vyzerali pekne a harmonizácia farieb vyvolávala v ľuďoch obdiv a pochvalu. Rozhodla sa, že maľovaniu sa bude venovať aj doma. Okrem toho, že jej prináša radosť a zrelaxovanie, je aj skromným príspevkom na činnosť Služby Rafael. „Ak Boh dá, tak si finančne pomôžeme aj cez tie obrazy,“ dúfa Anna: „lebo túto službu nechcem opustiť. Cítim v srdci, že to mám tak robiť. Dáva mi to radosť, keď vidím, že ľudia sú spokojní a vyrovnaní s tým, čo prežívajú s nádejou na niečo krásne, čo im Boh pripravuje. To je asi najväčšia devíza, ktorú človek môže dostať. Ako hovorí sv. Pavol: Ani oko nevidelo, ani ucho nepočulo, čo Boh pripravil tým, ktorí ho milujú.“

Milada Urbánková
Okrem Služby Rafael realizuje nezisková organizácia VERONIKA aj Projekty Betánia, Filotea a Adopcia na blízko. Viac na www.veronika.wbl.sk