Zázrak vývinu

   Narodenie dieťaťa je zázrak, ktorý každý rodič intenzívne prežíva. Je skutočne neuveriteľné, čo všetko má v čase narodenia dieťa za sebou a zároveň, čo všetko ho ešte čaká. Prichádza na tento svet zraniteľné a závislé od svojich najbližších, ale zároveň vybavené obrovským potenciálom, silou a chuťou učiť sa.
   Zdravé dieťa je naprogramované zaujímať sa o okolitý svet a hýbať sa do priestoru. To sú zároveň základné predpoklady jeho učenia sa a získavania skúseností o svete. Ako dospelí si už vôbec neuvedomujeme, čo všetko dokážeme a ako nám naše predchádzajúce skúsenosti pomáhajú vnímať veci a dianie okolo nás. Na základe jednoduchého pohľadu či počutím zvuku dokážeme opísať mnohé vlastnosti predmetov okolo seba. Aj tie, ktoré nevieme zaznamenať zrakom či sluchom. Práve malé bábätká nám pripomínajú ten čas, keď sme sa aj my nespočetne veľakrát dotýkali predmetov okolo nás, dvíhali ich, ochutnávali, porovnávali. Nevedeli sme to pomenovať, ale prostredníctvom našich zmyslov sme skúmali tvar, povrch, hmotnosť, tvrdosť, teplotu, vzdialenosť a mnohé iné parametre, ktoré teraz vieme veľmi rýchlo a bez námahy vyhodnotiť na základe týchto získaných skúseností. Ak by sme tieto skúsenosti k dispozícii nemali, naše vnímanie by sa spomalilo, neboli by sme schopní vidieť súvislosti a orientovať sa v bežných situáciách.
   Psychický a pohybový vývin nemožno od seba oddeliť. Vieme, že každé dieťa má svoje individuálne tempo a časovanie jednotlivých vývinových období. Vývin neprebieha lineárne, ale jednotlivé obdobia sa prelínajú vo vlnách, každé z nich čerpá z predchádzajúceho a je podporou toho nasledujúceho. Je to ako pyramída z kociek, v ktorej má každá jednotlivá kocka svoj význam a bez jej podpory sa celá stavba oslabí. Oveľa dôležitejšie ako načasovanie je poradie a zastúpenie všetkých vývinových období. Podobne ako nemôžeme začať stavať vežu od tretieho poschodia, ani dieťa by nemalo chodiť skôr, než sa naučí loziť po kolienkach. Niekedy vnímame pohybový vývin iba z hľadiska telesnej stavby a podpory držania tela. Ale každé vývinové obdobie má nezastupiteľné miesto na ceste k samostatnosti a plnému využitiu fyzického i psychického potenciálu dieťaťa. Postupne dozrieva zameranie pozornosti a vnímania, dieťa je schopné vedomej účasti na dianí okolo seba.
   Pozornosť novonarodeného dieťatka je nasmerovaná celkom dovnútra na fyziologické procesy, ktoré sú základným predpokladom jeho existencie. Ak všetko v brušku dobre funguje, bábätko sa pomaly a postupne začína zaujímať aj o svet okolo. Ten náš teraz ponúka nesmierne množstvo podnetov, takmer nám nedá vydýchnuť a ľahko nás zahltí. Často máme my dospelí pocit, že dieťatko potrebuje stále nový zvuk či zrakový vnem, aby sme jeho pozornosť udržali čo najdlhšie a čo najviac ho naučili. Ak ho budeme dlhšiu chvíľu len pozorovať, zistíme, že ono samo si volí čas aktivity a potom sa na chvíľu vráti znovu „do seba“, aby si oddýchlo. V tej chvíli nespí, ale akoby nás na chvíľu prestalo vnímať. Potom opäť začne registrovať dianie okolo na tej úrovni, ako mu to jeho vnímanie dovoľuje. Toto je prirodzený cyklus, ktorý pretrváva stále, ale jeho časovanie sa v rámci vývinu mení. Je veľmi dôležité dieťatku dopriať tieto chvíle oddychu a nenarúšať zvonku jeho vnútorný rytmus.
   Samostatnosť dieťaťa by mala byť naplnením našej rodičovskej úlohy, na tom sa asi zhodneme. Ale niekedy si neuvedomíme, že už najmenšie bábätká sú schopné samostatného rozhodovania. Ak dieťa prejaví záujem o hračku, namiesto okamžitého podania mu môžeme pomôcť, aby si hračku samo dokázalo vziať – posunúť ju bližšie, nakloniť dieťa tak, aby ju dočiahlo, a podobne. Inak si zapamätá skúsenosť, že zaplače a niekto mu hračku podá, a bude tento spôsob využívať čoraz viac. Hovoríme o podpore dieťatka, ktorá mu pomôže v mieste, kde si nedokáže poradiť samo, ale poskytne mu dostatok priestoru na vlastné rozhodovanie a riešenie situácie. Je veľmi dôležité pomáhať mu hýbať sa tak, ako to neskôr urobí aj samo. Ak chceme bábätko položiť na bruško – namiesto toho, aby sme ho zobrali na ruky a potom uložili na bruško, pomaly mu pomôžeme pretočiť sa z chrbátika na bruško na podložke.
   Záujem o okolité prostredie sa zintenzívňuje spolu s pohybovými schopnosťami, ktoré mu umožňujú skúmať čoraz viac. Základným predpokladom toho, aby vývin primerane napredoval, je fyzická pohoda. Aj podľa seba vieme, že keď sme chorí a niečo nás bolí, nemáme chuť sa hýbať a skúmať nové veci. Preto je prirodzené, ak sa v čase choroby dieťatka či po zdravotných komplikáciách jeho vývin spomalí. Ak pozorujeme vývin dieťatka, vidíme, ako sa jeho pozornosť dostáva čoraz ďalej od seba smerom k vonkajšiemu svetu a postupne ho dvíha do vzpriamenej polohy. Toto je náplňou celého prvého roku jeho života (tento časový údaj je len orientačný, mnohé deti začínajú chodiť až nejaký čas po prvých narodeninách). A, samozrejme, prvou sviečkou na torte vývin nekončí. Všetky ďalšie roky sa stále učíme nové veci, musíme zvládať nové situácie a posúvame si hranice našich pohybových možností.
   Záujem o okolie dieťa motivuje aj n pohybu. Ak dieťatku už nestačí to, čo vidí pred sebou, snaží sa hlavu otočiť ďalej. Ak vidí hračku, ktorá ho zaujme, načiahne za ňou ruku a postupne príde prvé pretočenie z bruška na chrbátik či opačne, ktoré je vlastne prvým samostaným pohybom do priestoru. Bábätko je na brušku, hračku vidí pred sebou a hľadá spôsob, ako sa k nej dostať – objaví sa plazenie po brušku. Vnímanie priestoru postupne dozrieva a dieťa si začne všímať aj priestor vyššie a skúša sa dostať aj s telom do vyššej úrovne – do polohy na štyroch (na kolienkach) a neskôr sa tu začne aj hýbať (lezenie po štyroch). Ak sa v tejto úrovni už dostatočne zorientuje a bude sa chcieť posunúť ešte vyššie – začne sa stavať pri nejakej opore, popri ktorej začne potom postupne aj kráčať. Ako sa bude chôdza vo vzpriamenej polohe zdokonaľovať, časom bude dieťatku stačiť už len jedna ruka na opore a postupne sa odváži na úplne samostatnú chôdzu. Samozrejme, toto je taký opis vývinu „v kocke“, ale chcela som vám ukázať jeho vnútorné zákonitosti a logiku poradia jednotlivých vývinových období. Mnohé knihy opisujú míľniky vývoja (pretočenie, plazenie atď), ale v skutočnosti je mimoriadne dôležitá aj cesta, ako sa tam dieťatko dostane, ako sa hýbe medzi jednotlivými úrovňami a polohami, akú stratégiu volí pre riešenie situácií, ktoré ho obklopujú.
   Čím dlhšie môžem deti už od najútlejšieho veku pozorovať, tým viac obdivujem ich výdrž, vnútornú silu a zanietenie. Myslím, že v mnohom nám môžu byť inšpiráciou a ponúkajú nám šancu na návrat do času, ktorý sme všetci prežili.

Mgr. art. Angelika Kováčová
je pedagóg detského vývinového pohybu (Intant Developmental Movement Educator) v systéme Body-Mind Centering® a spolu s Mgr. art. Annou Sedlačkovou, Art.D., založila občianske združenie Babyfit.