Výroky detí

Večer v posteli pred spaním:
Hugo: Mami, prečítaš mi Popolušku?
Ja: Áno, prečítam ti Popolušku (začnem čítať...).
Hugo: Nie, ja chcem tú rozprávku o ježibabe.
Ja: O ježibabe? Perníkovú chalúpku?
Hugo: Áno, Perníkovú chalúpku.
Ja: Dobre (nalistujem a začnem čítať Perníkovú chalúpku).
Hugo (protestuje): Ale neeee, nie o tej ježibabe ale o ježibabe s olovrantom!
Ja (trošku zmätene): O ježibabe s olovrantom???!!!!
Hugo: Áno, o ježibabe s olovrantom.
Ja: Ale takú rozprávku ja nepoznám.
Hugo: Ale poznáš, to ako mala ježibaba olovrant a tá princezná potom zaspala...
Pochopila som a prečítala som mu O šípovej Ruženke, kde je ježibaba s kolovrátkom... A dieťa bolo spokojné.

 

Mamička, prosím ťa, poslúchaj a ja budem mať trpezlivosť, dobre?

 

Elenka chytila lienku a pýta sa: Mama, ona rozumie, o čom sa my rozprávame?
Ja: Myslím, že nie.
Elenka: Tak to ju teda čaká dlhý výcvik...

 

Fun radio: Zarábaj ušami!
Robinko: Mama, zamávaj ušami

 

Večer pri zaspávaní mi 4-ročný Adamko vraví: „Dnes som mal taký ťažký deň!“ Ihneď som v tom rozpoznala svoju častú vetu. Na otázku prečo mi to objasnil: „Padla mi tá sezamová tyčinka do blata.“

 

Večerná modlitba 4-ročného: „Prosím ťa za Egypťanov, aby nemuseli jesť kobylky a žaby. A za Afričanov, aby mali sviečky, zápalky, ruksaky, skrine...“ (Na viac si nespomínam.) Na záver dodal: „A modlím sa za teba, Ježiško, aby si bol šťastný. Amen.“