Prokrastinácia

„Čo môžeš urobiť dnes, odlož na pozajtra a máš dva dni voľna“

 

   Poznáte to? Dnes si ešte pozriem tento film a zajtra už určite začnem písať tú dlho odkladanú esej. Dnes si ešte dám tento koláčik a zajtra určite začnem disciplinovanejšie jesť aj cvičiť. A vedeli ste, že tento nešvár má meno? Prokrastinácia. Okrem toho, že sa s ňou ľudstvo vyrovnáva už stáročia či ti-sícročia, je aj predmetom vedeckého skúmania psychológie. Internetová encyklopédia Wikipedia o prokrastinácii píše, že pochádza z latinského slova pro crastinus – na zajtrajšok a je označením pre chorobné odkladanie dôležitých úloh na neskôr (na zajtra). Výkladový slovník ju opisuje ako výraznú a chronickú tendenciu odkladať plnenie povinností a úloh (najmä tých nepríjemných) na neskôr a výkladový slovník tiež hovorí, že je to rizikový fenomén pre duševné zdravie. Americkí vedci zistili, že počet ľudí, ktorí majú problém s odkladaním úloh, vzrástol v období medzi rokmi 1978 až 2002 až štyrikrát. Deväťdesiat percent z nás si vie spomenúť na situáciu, keď sme nejakú vec či rozhodnutie odkladali. Zvyšných desať percent klame samých seba. Môže to byť dané súčasným hektickým životným štýlom a celkovým zameraním na výkon. Ľudia trpiaci prokrastináciou prežívajú nepríjemné pocity a negatívne emócie (výčitky, strach zo zlyhania, z nesplnených očakávaní, hnev na samého seba), ktoré môžu viesť k zníženiu sebavedomia, k depresiám, posilňovaniu vyhýbavých tendencií v riešení problémov atď.
   Na prvý pohľad je dôvodom takéhoto odkladania riešení lenivosť či zlé narábanie s časom. Ale nedajte sa pomýliť, nie vždy je to tak. Povedali by ste, že sa za tým môže skrývať strach a neistota? Strach, že to veľké „sústo“ nezvládnem alebo že to, na čom mi záleží, neurobím tak dobre, ako by som si predstavovala? A už to zaváňa aj (často nepriznaným) perfekcionizmom.
   Iný autor vidí päť rôznych dôvodov prokrastinácie: samoľúbosť – „Nie je to veľmi zložité, zvládnem to kedykoľvek“, vyhýbanie sa nepohodliu – „Je to veľmi nepríjemné, začnem inokedy“, strach zo zlyhania – „Ja to vážne nie som schopný urobiť poriadne“, emocionálne zábrany –  „Teraz nie som v tom správnom duševnom rozpoložení, ilúzia konania – robíme veľa iných vecí a myslíme si, že súvisia s danou úlohou.
   Sú tu aj ďalšie nástrahy. Máš možno túžbu a nápad niečo uskutočniť a namiesto toho, aby si začala v malých a času primeraných krokoch konať, čakáš na ideálne podmienky. Čakaním na ideálne podmienky a odkladaním riešenia môžeme ľahko vkĺznuť do pasce pasivity. Takýto typ pasivity môžeme nazvať pasivitou vôle, ktorá sa premieta do konania (či skôr nekonania): máme nápad, vieme dokonca, čo by sme mali robiť, ale chýba nám vôľa konať. Je aj ďalšia forma pasivity: keď dovolíme, aby ostala pasívna naša myseľ, človek nerozmýšľa nad dôsledkami svojho konania alebo nekonania, potom ani nepredvída udalosti.
   Vieme za deň upratať svoj aj susedov byt, a preto sa nás pasivita netýka? Nedajme sa však zmiasť. Ak na nás čaká nedokončená dôležitá úloha, potom táto hyperaktivita je prezlečenou sestrou pasivity. Aj starí mnísi bojovali s apatheiou a jej druhou podobou – hyperaktivitou. Cieľom je žiť vyrovnaný život, v ktorom dostane každý deň poctivo to, čo mu patrí.
   Aké riešenia sú možné? Dôležitý základný princíp pri boji proti prokrastinácii je „len začni“. Každá cesta sa začína svojím dôležitým prvým krokom. Možno prvým krokom k zdolaniu pasivity alebo prokrastinácie je pripustiť si, že sa chcete naučiť ju zastaviť. Kľúč je v stanovovaní si malých čiastkových cieľov, ktoré je vcelku jednoduché dosiahnuť. Chcete ísť behať 10 kilometrov? Odhodlajte sa obuť si tenisky a už vám nedá nebehať. Cieľom je obuť si tenisky – k 10 kilometrom sa časom v tých teniskách dopracujete. Chcete prečítať celé Písmo? Stačí sa odhlásiť z Facebooku a ozaj vziať na polhodinu tú Bibliu do ruky.
   Boh nám vo svojom pôvodnom pláne zveril zodpovednú úlohu spravovať zdroje a kultivovať prostredie (Gn 1, 26). Máme konať. Začať s tým málom, čo máme. V čase, ktorý máme. S talentmi, nápadmi, financiami, priestormi, ľuďmi, ktorých máme okolo seba a k dispozícii. Krok za krokom. Neodkladaj, začni teraz.

 

Ef 5, 15-17: Dávajte si teda veľký pozor, ako máte žiť: nie ako nemúdri, ale ako múdri. Využívajte čas, lebo dni sú zlé. Preto nebuďte nerozumní, ale pochopte, čo je Pánova vôľa.

Lucia Adamovová, psychologička, Andie Zaťková, biologička
Joseph Ferrari: Still Procrastininating: The No regrets guide to getting it done, 2010, New Jersey: Wiley. Daniela Kramulová: Prokrastinace: Zítra už určitě začnu. Psychologie dnes 3/2011. Internet