Priestor pre...

   Keď som vyrastal, bol som natoľko ovplyvnený rôznymi vojnovými filmami a dokumentmi o koncentračných táboroch, že som úprimne uveril v „zlých Nemcov“ a „dobrých Rusov“. Boj dobra proti zlu sa tak javil ako veľmi jednoduchý a jasný. „Kiežby to bolo také jednoduché; kiežby boli zlí ľudia, ktorých stačí oddeliť od nás ostatných a zničiť ich. Ale čiara deliaca zlé a dobré prechádza srdcom každého človeka. A kto je ochotný zničiť kúsok vlastného srdca?“ (A. Solženicyn)
   Ako kresťan som s bolesťou zistil, že zlo do cirkvi neprichádza ani tak od bezbožných politikov a médií či antikristov, ale od samých kresťanov, plných Ducha Božieho a viery, talentov a povolaní... Aj ten „najpomazanejší“ veriaci má v sebe potenciál pre zlo, pozostatky starej prirodzenosti, pevnosti v mysli a emóciách (rany a z nich rastúce korene) či Bohu sa protiviacich zvykov, tradícií a teológií a je len vecou našej voľby, či budeme čerpať z Ducha Božieho, alebo toho, čo Pavol súhrnne nazýva  „telo“. To „telo“ (telesnosť, zvyšok starej prirodzenosti...), kde neprebýva nič dobré, odkiaľ môže čerpať náš jazyk „rozpaľovaný peklom“. Toto „telo“ (čo neznamená fyzickú schránku) si bude naveky žiadať veci proti Duchu a tohto boja sa žiaden kresťan na zemi nezbaví. Jediné riešenie je mocnieť v Bohu a jeho vláde a slabnúť v sebe – zapierať samého seba, brať svoj kríž a nasledovať Krista. To je pravé posvätenie.
   Ako sa to dá? Jedine tým, že budeme žiť podľa Ducha, dokážeme nekonať skutky tela. Ak budeme čakať, že sa zbavíme zla v nás a potom budeme „dobrí kresťania“ a až potom budeme žiť podľa Ducha, klameme sami seba. Uprostred svojej slabosti viem v Duchu nájsť posilnenie a kričať „som silný“, uprostred choroby nachádzam vieru volať „som zdravý“ a uprostred sveta zla, ktorý vo mne povstáva a bojuje o nadvládu nad mojím životom, viem ťahaný dobrotou Božou vchádzať do pravého pokánia a volať: „Som mŕtvy pre hriech a živý pre spravodlivosť.“ A dnes taký, aký som, sa rozhodujem čerpať z Ducha Božieho život a pokoj a týmto ovplyvňovať cirkev Kristovu.
   Som ochotný zničiť kúsok vlastného srdca (to zlo, ktoré TAM prebýva), a to kvôli Dobru, ktoré tam prebýva.

Martin Ilavský
(Kazateľ zboru Kresťanské centrum Prielom v Bratislave)