Každý muž je otcom

   Jeden z najväčších problémov ľudí je to, že im chýba pevný bod v ich životoch, nejaký vzor, ktorý im dá istotu ich identity a sebaúcty.
Počas procesu zrenia a rastu každý človek potrebuje podporu, pomoc, starostlivosť a ochranu, aby sa postupne stával autonómnym – inými slovami schopným robiť vlastné rozhodnutia bez toho, aby sa nechal manipulovať názormi, emóciami či rozhodnutiami druhých. Cieľom rastu je tiež to, aby človek dokázal žiť tak, že aj v ťažkostiach nachádza príležitosť k progresu, napredovaniu. A toto sa môže udiať v oblasti materiálnej, morálnej, duchovnej či vo vzťahoch.
   Mnohí si myslia, že osobnostný rast sa končí po puberte. V skutočnosti ale trvá celý život. Keďže toto zrenie vlastne znamená, že sa učíme byť tým, kým sme, a v živote napĺňať poslanie, pre ktoré sme sa narodili, každý krôčik nášho rastu je naším skutočným úspechom a môže sa udiať, aj keď máme sto rokov.
   Keď nám to, čo robíme, ide dobre, môžeme povedať, že máme úspech a prosperujeme. Náš život sa neprispôsobuje okolnostiam, ale je potvrdzovaný bez ohľadu na ne a my zažívame spokojnosť.
   Každé dieťa na správny vývoj potrebuje oboch rodičov. Otec je zdrojom identity a sebaúcty dieťaťa, je tiež jeho základom a vzorom. Po boku otca je to miesto, kde sa má kultivovať a ochraňovať autonómia dieťaťa počas procesu rozvoja jeho potenciálu, toho, čo do neho Boh vložil.
   Otcovstvo nie je pre nás mužov otázkou rozhodnutia či výberu, je to niečo, s čím sa rodíme, je vnútri v nás. Byť otcami neznamená len mať biologické deti, ale ochraňovať a starať sa o proces rastu ľudí, ktorých máme okolo seba počas nášho života.
   Aj Boh je Otec a stará sa o rast nás všetkých, svojich detí. Ak potom my, muži, nerozumieme samým sebe, je to preto, že nepoznáme Boha ako otca. Dôsledkom toho je, že nedokážeme ani byť otcami, akými by sme mali byť. Keď teda nerobíme to, prečo sme sa narodili, sme sami frustrovaní. A na druhej strane ani ľudia, ktorým je určené to, čo máme na dávanie, nikdy to od nás nedostanú: inak povedané, keď sa muž nespráva ako otec, deti nenachádzajú svoju identitu, nemajú efektívny vzor-model pred sebou, a celý život trávia hľadaním samých seba. Je tiež veľmi pravdepodobné, že v priebehu života spôsobia mnoho bolesti a škôd sebe, ale aj iným.
   Žena potrebuje počas svojho života ochranu, záštitu. Najprv by ju mala nachádzať u svojho biologického otca, a keď sa rozhodne vydať, u svojho manžela, ktorý má poslanie starať sa o ňu, viesť ju a ochraňovať po celý život.
   Toto neplatí len pre vydaté ženy. Aj slobodným ženám Boh privádza do cesty mužov, ktorí im môžu byť určitým spôsobom otcami, v zmysle podpory, ochrany, vedenia a starostlivosti – materiálnej, či duševnej a duchovnej, dávajúc im istotu a ubezpečenie v ich hodnote, či radu, keď to potrebujú.
   Otec (každý muž) má potenciál byť základom pre rozvoj nielen svojej rodiny, ale tiež každého, koho má nablízku. Má v sebe vrodenú autoritu danú z jeho pozície, je aj učiteľom svojich detí. Môžeme povedať, že každý muž je otcom tomu, pre koho je zdrojom identity, a to sa deje nielen v biologickom význame. Stáva sa otcom tomu, koho podporuje, ochraňuje, zabezpečuje uspokojenie jeho potrieb, živí ho – tiež v zmysle duchovnom, psychologickom a vzťahovom.
   Podobne ako je Boh Otcom všetkých živých bytostí a vecí, rovnako sú muži otcami celej ľudskej rodiny. Boli vytvorení, formovaní a poverení byť otcami v súlade s ich prirodzenosťou a poslaním.
   Muž je otcom, už kvôli samotného faktu, že je mužom. Má zodpovednosť za všetko, čo má vo svojej starostlivosti. Táto zodpovednosť ho má viesť k tomu, aby to kultivoval, chránil, zabezpečoval, rozvíjal, vyučoval a vzdelával. Otec by mal byť vodcom, ktorý vedie a vychováva tak, že slúži svojim „deťom“ tým najlepším zo seba, aby aj oni samé dávali potom to najlepšie.
   Úspechom otca je to, keď sú jeho deti autonómne, isté si svojou vlastnou identitou a schopné žiť život úspešne.
   Aká tragédia, keď v rodine chýba otec! Toto je príčina mnohých problémov našej spoločnosti. Chýbajú otcovia, pretože muži nevedia, kto sú a nepoznajú Boha Otca.
   Mnoho žien sa narodilo v rodinách, kde chýbal otec. U iných zase ich biologický otec alebo muži, ktorých mali blízko, nevedeli konať tak, ako mali. V takýchto prípadoch treba začať od toho, čo učí Ježiš: od odpustenia všetkým mužom, ktorí ich v priebehu života zranili. Dôležitú úlohu má vlastná modlitba a takmer vždy je potrebná aj modlitebná pomoc od bratov a sestier. Môže to byť ťažké, ale Ježiš vedel, prečo žiada od nás práve toto. Po odpustení prichádza pocit pokoja a nová otvorenosť a ochota vidieť v mužoch potenciálnych otcov, ktorých týmto ženám Boh bude postupne posielať. Aj skrze to príde uzdravenie a možnosť napredovať.
   Pozývam všetky ženy, poznávajte Boha Otca, pretože z neho pochádzate, on je vaším začiatkom, zdrojom a postará sa o vás.
   Čo sa dá robiť okrem toho? Musíme znovu začať od otcov – pomáhať mužom pochopiť, kto sú, aby mohli fungovať podľa pôvodného Božieho plánu. Každá žena môže začať povzbudzovať, slovne oceňovať a prejavovať im úctu.
   Je ešte ďalší aspekt. Viem, že potreba ženy nájsť otca v mužoch, ktorých má blízko, je silná. Verím, že keď ich budete očakávať, takéto otcovstvo aj zakúsite. Ale nesnažte sa ich kontrolovať ani vlastniť zo strachu, že ich stratíte. Ani nemusíte mať strach z mužov, ktorých máte, či budete mať po boku. A tým, ktorí majú Krista za svojho Pána, ktorí sa riadia jeho spravodlivosťou, skúste dovoliť, aby vám pomáhali, viedli vás, učili, ochraňovali a podporovali. Bude to prospešné pre vás a navyše načúvanie jeho radám a snaha o konanie podľa nich je tiež pre muža povzbudením pre jeho rast, lebo takto splnil jedno zo svojich poslaní.
    Boh je verný, postará sa o vás!

Maurizio Tiezzi
(preklad: Andrea Zaťková)