Anketa

Bez otcov by sme tu neboli. Každý otec je v istom zmysle stvoriteľ, hoci mnohé vyrastáme bez ich fyzickej prítomnosti. Alebo sú len duchom neprítomní? Zaujímalo nás, ako vnímame svojich otcov. Opýtali sme sa dvoch vekových kategórií.

 

Prvou oslovenou skupinkou boli dievčatká vo veku od 4 do 7 rokov. Na otázku, aký je tvoj ocino, všetky zhodne odpovedali jedným slovkom „dobrý“. Zazneli aj takéto perličky: „Môj tatinko je taký, že napríklad príde z roboty, rád je a potom si dá ďalší kúsok.“ Alebo: „Náš ocko je celkom srandovný.“ Či: „Úžasný.“

 

II. otázka: Čo/koho má tvoj ocino najradšej?
Obed/počítač/palacinky/sestričku a mňa/tortu/maminu/jedlo/celú rodinu/najradšej zo všetkého má mamičku.

 

III. otázka: Čo spolu radi robíte?
Robíme kakaovník/bicyklujeme sa/hráme sa/jašíme sa/najradšej varíme/najradšej s ním šúpeme zemiaky/hráme sa spoločenské hry/vytvárame všelijaké veci, šarkany a bláznime sa.

 

Odpovede dospelých žien už boli rôznorodejšie:

 

I. Aký (bol) je tvoj otec?

 

Dobrácky, čestný, svedomitý, láskavý, pracovitý, múdry. Taký biblický muž. (Viera, 36 r.)

 

Nervák. Dnes ho však už tak nevnímam. Rozhodla som sa prijať ho takého, aký je. Ale rozhodne to nie je typ muža, ktorý by mi svojím správaním vyhovoval. (Dana, 29 r.)

 

Na jednej strane srdečný, no na druhej strane je v ňom veľa hnevu, a tak si vo svojich slovách a skutkoch veľmi často protirečí. (Maruška, 33 r.)

 

Veľmi múdry a vzdelaný človek, ale trochu nepraktický. Vážim si ho pre mnohé veci, ktoré pre nás urobil, a je mi veľkým vzorom v rôznych situáciách. Keď si však vypije, vtedy sa zmení a už sa s ním nedá nájsť rozumná reč. (Mersi, 33 r.)

 

Veľmi pracovitý, starostlivý a citlivý. (Monika, 18 r.)

 

Bol nesmierne pracovitý, dosť šetrný, zodpovedný. Nebil nás a zriedka na nás zvýšil hlas. Bol športovo založený. Otcovou záľubou a relaxom bola práca v záhrade, kde trávil veľa času cez víkend a v sezóne aj po práci. Kvôli záhrade sa s nami málo hral, no nezanedbával nás. Tiež bol tvrdohlavý a nerád si pripúšťal chyby. Keď som bola dospelejšia, už si dal v niektorých veciach i odo mňa poradiť. (Lucia, 33 r.)

 

Klasický slovenský muž – vychovaný jednoducho, celý ži-vot sa staral o iných, verný svojmu presvedčeniu a pracovitým rukám. Prežil celý život na dedine, čo mi je niekedy ľúto, že nemá širší obzor vedomostí, zručností a znalostí. Ale jeho šikovné ruky nám ušetrili veľa peňazí. Má dobré srdce, rozdal by sa. To má, samozrejme, aj svoju druhú stránku... (Petra, 29 r.)

 

Pracovitý, záhradkár, manuálne zručný, tvrdohlavý, mal a má rád deti, introvert, vie sám zvládnuť aj rany osudu – vôľový typ. (Táňa, 36 r.)

 

Optimista, nikdy nehádže flintu do žita. (Erika, 33 r.)

 

II. Prejavoval ti otec uznanie a obdiv? Hovoril ti, že si pekná, šikovná?

 

Skôr mal radosť z môjho úspechu, občas prišla i pochvala. (Viera)

 

Nie. Dokonca, keď som pribrala, mal vtipno-urážlivé poznámky, ktoré ma boleli oveľa viac ako od iných. Ale aj tak vnímam jeho akceptáciu mňa samej i môjho konania, aj keď s ním nesúhlasí – napríklad stále nevie pochopiť moju prácu. (Dana)

 

Ako dieťaťu nie. Teraz oveľa viac. (Maruška)

 

Hovorieval nám to a chválil nás za dobré a pekné veci, keď sa nám darilo. Keď sme však urobili niečo zlé, dostali zlú známku alebo niečo vyviedli, vedel nám nadávať a naše sebavedomie riadne utopiť. Veľakrát to zachraňovala mama. Akoby nás vedel oceňovať naozaj len v tom dobrom. (Mersi)

 

No, niekedy to prejavuje – že som šikovná, keď som niečo zvládla... (Monika)

 

Svoje city skrýval, rád sa smial a bol skôr introvert. No keď ma za niečo pochválil, tak to bolo ako medaila. Chválil moje pestovateľské úspechy, ukončenie VŠ, keď som uvarila, upiekla, upratala, umyla... prosto za domáce práce, ale že by mi povedal, že som pekná, že ma má rád, tak to nie, to som len cítila. (Lucia)

 

Rada by som odpovedala, no priznám sa, že náš vzťah s otcom je príliš komplikovaný, aby to bolo také jednoduché. (Silvia)

 

Máličko, u nás nikdy nebol čas ani priestor na otvorený dialóg. V našom prostredí sa deti neviedli zvlášť pozitívnym príkladom, väčšinou ich vychovávala škola či potom dedinská mládež. Alebo sme boli samorasti. (Petra)

 

Zlý psychológ, ale ani nemal odkiaľ byť dobrým – neštudoval to, v jeho dobe sa takými vecami ľudia nezaoberali. Slovne ma skôr negatívne podnecoval k usilovnosti, bol viac kritický. Pekná? To nikdy nevyslovil. Obdivoval moju výrečnosť a verbálny talent pred inými, ale mne osobne o tom nehovoril. Raz v dospelosti, keď ma nechal priateľ, sa však postavil na moju stranu. Veľmi ma však ranil v puberte, keď odo mňa nechcel počuť, prečo a čomu verím, prečo to nasledujem – len hádzal rukou v zmysle, že sú to samé hlúposti. (Táňa)

 

Mal očakávania, ako by som sa mala správať, ale nepociťovala som v našom vzťahu, že by jeho láska bola podmienená mojimi výkonmi. Zopárkrát sa stalo, že keď bol v tínedžerskom veku spor medzi mnou a maminou, snažil sa o upokojenie atmosféry zmierlivými slovami, aj to bolo pre mňa vyjadrenie uznania, že nemusím len direktívne poslúchať. (Erika)

 

III. Na aké chvíle a zážitky s otcom si najradšej spomínaš?

 

Na spoločenské hry, prázdninové výlety a víkendovky. Za svojho otca Bohu naozaj ďakujem, je to dobrý človek, stále je pre mňa oporou. (Viera)

 

Hm... tých je veľmi málo, ale keď som mala bolesti brucha a on ma u lekára pri vyšetrovaní ako 13-ročnú držal za ruku... alebo keď mi vyrezávali materské znamienka a on celý čas pri mne stál (to už som mala 21!), aj keď jemu samému bolo zle. (Dana)

 

Moje pozitívne spomienky sa viac viažu na rodinu ako celok než na osobu otca. Tak preto z detstva rada spomínam na rodinné dovolenky, na premietanie diapozitívov, na jeho vtipné historky... (Maruška)

 

Rozprával nám napríklad o hviezdach alebo o fyzike. On je veľmi sčítaný, veľa si z kníh pamätá a krásne to vie vysvetľovať. Pamätám si, ako som sa nadchla pre prírodné úkazy a študovala som si sopky a cunami a pod., lebo on ma na to vedel nalákať. Boli to krásne večery. Hrávali sme spolu ako rodina karty. (Mersi)

 

Ako deťom nám nosieval z práce a zo služobky drobné sladkosti, čo sme milovali. Keď sme boli menšie, radi sme sa spolu vyvaľovali cez víkend v posteli. Brával nás na bicyklové výlety, učil nás korčuľovať, lyžovať, chodili sme veľa do prírody. (Lucia)

 

Z tých pekných a slnečných, keď u nás nebola „talianska“ domácnosť, asi na zbieranie húb v lese alebo na výlety za historickými krásami Slovenska. Bolo toho veľmi málo. Teraz, keď sme dospelí a vychovávame svoje deti, je dosť smutné počúvať od otca, ako mu je ľúto, že nás ako malé deti a mladé dievčatá pre prácu veľmi nezažil. Vlastne mu je ľúto, že mu naše detstvo pretieklo doslova pomedzi prsty... (Petra)

 

Na rané detstvo, keď s nami chodil po Vysokých Tatrách. Na to, ako mňa – gymnastku – naučil mlynské kolo, ako ma na Zlatých Pieskoch učil plávať. Ako nadával na novodobú matematiku – množiny, ktoré sme sa my chúďatá deti museli učiť. Ako šiel za riaditeľkou školy sťažovať sa, že školníkov pes, voľne pustený, ohrozoval večer deti idúce domov z tréningu. (Táňa)

 

Veľmi rada sa vraciam ku chvíľam, keď otec rozprával príbehy z nášho rodinného života. Určite sú v každej rodine aj neprí-jemné okamihy, aj ja som ich zažila. Bolo obdobie, to som bola ešte malé dievčatko, keď môj otec chodil domov podgurážený. Doma sa s mamou hádal a raz ju udrel tak, že jej tiekla z nosa krv. Myslím, že dnes by sa za to hanbil. Preto si aj ja radšej spomeniem na vychádzky do lesa, na ktoré sme chodili v tom istom období, na hľadanie húb, pozorovanie chrobákov a prírody. (Erika)

 

Čo všetko v nás otcovia zanechali? Či to bolo pozitívne, či negatívne, vplýva to na naše ďalšie vzťahy. Ale o tom na ďalších stránkach. Podstatný je náš dnešný postoj. Aké stanovisko zaujmeme?

Na dovolenky, lyžovačky, turistiku, šport asi všeobecne, písanie diktátov, tancovanie na stužkovej podľa môjho vkusu a tempa. (Mirka)Asi áno, ale veľmi si to nepamätám. (Mirka)Starostlivý, šikovný, pomáhaniachtivý, pedantný, usilovný, milujúci. (Mirka, 34 r.)

  

Alena a Zdenka