Guatemalský kríž

   V obývačke na stene nám visí kríž. Doniesol som si ho z Guatemaly. Kúpil som ho od Indiánov na trhu. Indiáni v Guatemale poznajú kríž inak ako my. Spal som u nich v prievane pod deravou strechou na hlinenej dlážke.
   Indiánsky kríž je ako indiánska myseľ – plný symbolov. Priamo v strede, kde sa božská vertikála pretína s horizontálou človeka, je pribité medené srdce. To je jediné, čo z Krista na kríži zostalo. Indiánsky Kristus vstal z hrobu, vstúpil do Otcovej slávy, ale jeho zmučené srdce tu zostalo s nami. Okolo srdca remeselník popribíjal mosadzné odliatky najrozličnejších vecí – drobností života: úplne dolu pri päte kríža je pribitý kaktus, hneď vedľa neho ovečka, nad ňou prasa a vedľa nej pes. Po celom poli kríža žiaria kovové čačky. Je tam takmer všetko, čo oko Indiána kedy videlo – kukurica, kľúčik, noha, hlava, maska, auto, kohút, ryba, ucho, lietadlo, maličké ľudské srdce prebodnuté dýkou. Pre Indiána je v kríži zahrnutý celý svet. Netreba chodiť ďaleko, kalvária je všade – v tebe, vo mne, okolo nás.
   Vidím sa v tom kríži a vidím v tom kríži vás. Stúpame v ňom na vysokú pyramídu k svetlom zaliatemu nebu stupeň za stupňom od smrti k smrti, od zrodenia k zrodeniu. Každý krok vpred predstavuje nové prekonania seba samého, nové umieranie pre nové zrodenie. Vidím sa a vidím vás – vidím dieťa – umiera detstvu, aby sa narodilo dospelosti. Vidím muža a ženu – umierajú každý svojmu ja, aby sa zrodili v jedinom spoločnom my milovania. Vidím sa a vidím vás – starcov a stareny, na poslednom stupni pred bránou svätyne, vystavených nemilosrdnému slnku pred mrazivou bránou poslednej smrti, vidím nás – tu umierame, aby sme sa tam narodili navždy. Celý život je umieranie a celý život je zrodenie.
   Príbeh človeka je príbehom zrnka zasiateho do temnoty zeme. „Kto chce zachrániť svoj život, stratí ho, kto stratí život, aby rástol k Láske, nájde ho.“ Lež, kto nám, Pane, dá odvahu umierať? Veď my sa celý život bránime životu práve tým, že sa bránime smrti.
   Pane, kto dá dieťaťu odvahu opustiť bezstarostne zabezpečené detstvo a vziať na seba kríž zodpovednej samostatnosti? Pane, kto dá milencom silu vzdať sa svojich očakávaní a vziať na plecia kríž vzájomnej oddanosti? Mlčíš? Takého ťa vidím na guatemalskom kríži, mlčíš ako baránok, keď ho vedú na zabitie, a kráčaš z voňavých tôní olív do prachu na vrchu lebiek. Mlčíš a umieraš za nás, za nás podstupuješ cestu semienka. Ticho padáš hlboko, hlboko do temnej zeme, do našej pýchy, do nášho egoizmu, do nášho zúrivého strachu o seba, aby si v nás, cez nás a s nami vstal z mŕtvych do nedeľného rána.

Daniel Pastirčák
Kazateľ Cirkvi bratskej v Bratislave