Daň – dielo spravodlivosti a solidarity?

   Každý rok prichádza mesiac marec, keď sa vyrovnávajú a doplácajú dane z príjmov, ktoré sme počas predchádzajúceho roka mali. Zo skúsenosti účtovníčky viem, ako ťažko sa „ukrajujú peniažky“, ktoré sme si počas roka našetrili. Nikto z nás nie je nadšený z toho, že berie sebe, svojej rodine a dáva zarobené peniaze daňovému úradu... No je to iba v tom, že ja niečo platím len tak, niekomu, od koho už nikdy nič neuvidím? Nie je v tom niečo oveľa viac?
   Nikto nemôže žiť sám, oddelene od ostatných. Na existencii a fungovaní spoločného štátu (sveta) sa svojím dielom podieľa každý tak, ako môže, musí, chce a vie.

 

Čo sú to dane?

   Podľa ekonomických učebníc je daňou platba fyzických alebo právnických osôb, ktorá je povinná, nenávratná, spravidla neúčelová, zákonom určená a pravidelne sa opakujúca, ktorú vyberá štát v prospech verejných rozpočtov na úhradu verejných výdavkov vo vopred určenej výške a s presne určeným termínom splatnosti.
   Dane sa postupne vyvíjali a menili sa aj ich definície a formy. Spoločné však zostáva, že sú to povinné platby zo zákona.
   Výšku daní a ich využitie vždy ovplyvňoval štát prostredníctvom zamerania svojej politiky. Postavenie a význam daní sa v priebehu historického vývoja menili, vyvinuli sa rôzne daňové sústavy zohľadňujúce podmienky krajiny, v ktorej daňová sústava vznikla, a vymedzili sa „pravidlá hry“ štátu a daňového subjektu.


   Od začiatku 20. storočia došlo u nás k uskutočneniu viacerých daňových reforiem, keď sa úplne alebo čiastočne zmenilo zdaňovanie firiem a aj fyzických osôb.
   Prvá veľká daňová reforma na Slovensku bola uskutočnená v roku 1927, ďalšia v roku 1952, tretia v roku 1970, keď sa zaviedli podnikové dane, a tá pretrvala až do roku 1989.
   Naši starí rodičia pracujúci na dedinách v poľnohospodárstve sa pamätajú na časy, keď sa platili dane štátu z chovu zvierat a pestovania poľnohospodárskych plodín v naturáliách – kontingenty.
   V roku 1993 bola zavedená nová daňová sústava, v rámci ktorej sa zaviedla daň z príjmov. Daň pre firmy sa určila vo výške 45 %. V roku 1994 daň pre právnické osoby klesla na 40 %. V roku 2000 sa daň pre firmy znížila na 29 %. Poľnohospodári mohli využívať zníženú daňovú sadzbu 15 %. V roku 2002 daň z príjmov právnických osôb klesla na 25 %. V roku 2004 v rámci daňovej reformy sa daň pre právnické osoby znížila na jednotnú sadzbu 19 %. Táto sadzba platí aj pre fyzické osoby až dodnes.

 

Kto podáva daňové priznanie?

   Povinnosť podať daňové priznanie fyzických osôb za rok 2010 má ten, kto:
- v roku 2010 zarobil sumu viac ako 2 012,85 € (1/2 odpočítateľnej položky platnej za daný rok) na Slovensku aj v zahraničí;
- nepožiadal svojho zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania dane;
- požiadal zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania, ale mu včas nedodal potrebné doklady (ak bol zamestnaný u viacerých zamestnávateľov);
- mal zamestnávateľa, ktorý zanikol bez právneho nástupcu;
- dostane výzvu od daňového úradu, aby daňové priznanie podal;
- vykázal v roku 2009 daňovú stratu, hoci jeho príjmy ako daňovníka nepresiahli 2 012,85 €.

 

   Fyzické osoby podávajú 2 typy daňových priznaní – daňové priznanie typ A a daňové priznanie typ B.
   Daňové priznanie typ A podáva ten, kto má príjem iba z pracovnoprávneho pomeru (zamestnanie, dohoda). U väčšiny zamestnaných to urobí zamestnávateľ na základe žiadosti, ktorú treba vypísať každoročne za predchádzajúci rok do 15. februára.
   Daňové priznanie sa oplatí podávať študentom, ktorí väčšinou brigádujú iba časť roka a ich celková ročná mzda býva väčšinou nižšia ako odpočítateľná položka, ktorej hodnota je za rok 2010: 4 025,70 €. Vtedy im daňový úrad na základe podaného daňového priznania vráti strhnutú daň zamestnávateľa počas roka.

 

   Tí, ktorí prenajímajú nehnuteľnosť, mali povinnosť do 30 dní od začatia prenajímania prihlásiť sa na daňový úrad, ktorý im pridelil daňové identifikačné číslo, podávajú daňové priznanie typ B.
   Do príjmov okrem závislej činnosti (zamestnania) vyplnia aj príjmy z prenájmu. Výška prenájmu sa môže za rok 2010 znížiť až o sumu 925,25 €. Zo zostávajúcej sumy si odpočítajú 40 % ako výdavky a táto suma podlieha 19 % dani.


   Tí, ktorých manželka (manžel) nemá príjem 4 025,70 € (alebo je ten príjem nižší), majú možnosť si uplatniť túto odpočítateľnú položku vo svojom daňovom priznaní.
   Taktiež tento rok ešte platí nezdaniteľná časť na účelové sporenie maximálne do výšky 398,33 €.
   Výška daňového bonusu na 1 dieťa je za rok 240,12 €.
   Daňový bonus je suma, o ktorú sa znižuje daň za každé vyživované dieťa daňovníka, s ktorým žije v domácnosti. V prípade nulovej dane má daňovník nárok na získanie daňového bonusu.

 

   Podmienkou na jeho získanie sú:
- príjmy zo závislej činnosti vo výške aspoň 6-násobku minimálnej mzdy – t. j. 1 846,20 €;
alebo
- príjmy zo samostatnej zárobkovej činnosti vo výške aspoň 6-násobku minimálnej mzdy – t. j. 1 846,20 €. SZČO (samostatne zárobková činná osoba) musí mať zároveň kladný základ dane z § 6 – teda nie daňovú stratu.

 

   Posledná praktická informácia, ktorú spomeniem: každý daňovník má právo o odklad na podanie daňového priznania:
- najviac o 3 celé kalendárne mesiace – stačí jednoduché oznámenie správcovi dane o tom, že podanie daňového priznania sa odkladá maximálne do 30. 6. 2011;
- najviac o 6 mesiacov, ak sú súčasťou daňového priznania aj príjmy zo zahraničia.

 

A čo na to Cirkev?

   Už roku 1891 pápež Lev XIII v Encyklike Rerum Novarum písal o tom, že spolupráca na spoločnom blahobyte je úlohou všetkých ľudí, ktorá prináša úžitok jednotlivcom. Na tejto spolupráci sa nie všetci zúčastňujú rovnakou mierou. Bez rôznosti a nerovnosti podmienok si nie je možné predstaviť akékoľvek ľudské spolunažívanie. Vždy budú existovať verejní funkcionári, zákonodarcovia, sudcovia, skrátka tí ľudia, ktorí vedú krajinu k mieru a ochraňujú ju pred vojnou; a je ľahké pochopiť, že keďže práve oni sú najpriamejšou a najplatnejšou príčinou spoločného dobra, tvoria hlavnú súčasť národa.
   Každý máme svoje práva, ale aj povinnosti. Povinnosti vyplývajúce zo života v spoločnosti, ktoré nás pozývajú k tomu, aby sme svet okolo nás urobili krajším a lepším, a to nielen pre nás, ale aj pre tých, ktorí dnes potrebujú to, čo im my môžeme dať.
   Sv. Otec Pavol VI nás vyzýva budovať svet, v ktorom by sloboda nebola iba prázdnym slovom a v ktorom by chudobný Lazár mohol sedieť za tým istým stolom ako boháč. To vyžaduje od bohatého značnú veľkodušnosť, veľa obiet a vytrvalé úsilie. (Pavol VI. Populorum Progressio)

 

   Nuž teda, budujme svet. Svet dobrý pre všetkých...
... a aj tým, že tie dane zaplatíme...

Anna Žáková