Ako nájsť ŠŤASTIE?

   Na otázku, čo je šťastie, napadne niektorým odpoveď zo známeho filmu: „Muška jenom zlatá!“ Ak však chceme poznať šťastie ako životný pocit, a nie iba ako výhru v lotérii či priaznivú zhodu náhod, bolo by dobré, keby sme rozmýšľali trochu inak.

 

   Skúste sa na chvíľu zamyslieť a zodpovedať si otázku: „Som šťastný/á?“ Ak odpoveď znie áno, tak vám gratulujem. Len málokto vie skutočne vyrovnane a sebavedomo vyhlásiť, že mu „k šťastiu nič nechýba“ – veď stále je tu ešte niečo, čo treba dosiahnuť: zvýšenie platu, zhodenie piatich kíl, dokončenie kurzu v autoškole, v jazykovej škole, nájdenie si partnera, navštívenie vysnívanej krajiny... Vždy sa nájde niečo, o čom si myslíme, že „až keď bude po tom“, už nám nič nebude brániť vychutnávať si život plnými dúškami. Skutočnosť je však iná. Aj keď už tých päť kíl zhodíme, pripletie sa do cesty zase niečo iné. Sme v harmonickom partnerskom vzťahu, a predsa život ide ďalej aj s bežnými problémami a starosťami...  Je to ako začarovaný kruh. Preto už aj počas toho nášho „čakania“ na ukončenie alebo začatie niečoho, prekonanie nejakej skúšky či výzvy, by sme mali vedieť prežívať pocit šťastia. Ako sa hovorí: Cesta je cieľ.

 

Raduj sa a rob dobre!

   Biblia nás vyzýva na nepretržitú radosť. Všetko, na čo čakáme, do čoho vkladáme veľké nádeje, že azda už potom budeme naplno šťastní, je len pozlátka; črepinky, ktoré by bolo treba zbierať donekonečna, kým by sme z nich vyskladali celok. Je dôležité naučiť sa krátkodobé šťastie – napríklad zo zloženia skúšky v autoškole – prežívať nonstop, byť si toho vedomý každý deň, byť na seba hrdý, pripomínať si, z čoho všetkého môžeme byť naozaj šťastní, čo si ešte stále nevieme ceniť... Ďakujme za to Bohu a nezabudnime Ho za to neustále chváliť, pretože všetko, čo máme, pochádza od Neho a jedine vďaka Jeho milosti, a nie za naše zásluhy.

 

Za všetkým hľadaj lásku

   Aby bol človek skutočne šťastný (či už hovoríme o veriacich, alebo neveriacich), potrebuje k tomu dve základné ingrediencie: radosť a lásku. Sila lásky – to nie je len pojem z romantických filmov, ale ak ju v sebe skutočne pociťujeme a ak sa vieme radovať, tak nadobúdame aj šťastie. Aj v Biblii čítame, že nie je nič lepšie, ako radovať sa a robiť dobre.

 

   Pre mužov je podľa kresťanského psychológa Dr. Ľuboša Lacha dôležitá sebarealizácia. „Muž je šťastný, ak robí to, čo ho baví,“ hovorí. Súvisí to aj so vzdelaním: čím vyššie vzdelanie má muž v tom, čo ho baví, tým lepšie sa vie realizovať a tým viac je šťastný.

 

   U žien je dôležitá oblasť vzťahov a sebavedomia. Ak má dobré vzťahy s ľuďmi a pozitívne sebavedomie, cíti sa šťastná. Mnohé z nás si myslia, že až keď budeme mať dobrý vzťah s mužom, budeme šťastné. Platí to však trochu inak: Najskôr potrebujeme byť šťastné samy, také, aké sme, a až potom budeme mať aj dobrý partnerský vzťah, v ktorom budeme prežívať pravé šťastie.

 

Šťastie ako rozhodnutie

   Podľa Dr. Lacha šťastie je vec rozhodnutia. „Každý deň máme možnosť sa rozhodnúť, či budeme, alebo nebudeme šťastní,“ hovorí.
   Aj grécky filozof Epikuros povedal: „Ak chceš byť šťastný, vedz, že to závisí len od teba.“ Preto už ráno, keď vstaneme, sa na seba pozrime do zrkadla a povedzme si: „Dnes budem šťastná, nič ma nevytočí, ničím si nedám skaziť náladu. Všetko sa mi vydarí. Mám zdravé sebavedomie, dobré vzťahy a baví ma to, čo robím. Mám všetky predpoklady na to, aby som bola šťastná.“ Ak sa takto rozhodneme a povieme si to nahlas, začneme to aj cítiť.

 

Nepožiadaš dom svojho blížneho...

   „On je lepší ako ja, má lepšiu prácu a darí sa mu viac ako mne.“ Spoznali ste sa? Výroky podobného typu musíme hodiť za hlavu. Nestarajme sa o to, prečo je niekto lepší ako my, ale naopak, doprajme mu to, a to dokonca viac ako sebe. „Modlite sa za tých, čo vás prenasledujú,“ hovorí Božie slovo. „Odhoďte všetku závisť,“ spomína sa zas na inom mieste. Jedine tak sa môžeme pohnúť ďalej na svojej osobnej ceste za šťastím.

 

Som kresťan, a predsa nie som šťastný

   Ako kresťania máme tendenciu uvažovať tak, že akosi automaticky od Boha očakávame, že keď mu dáme svoj život, zahrnie nás za odmenu láskou a šťastím. Mnohokrát sme však vystavení takým skúškam, o ktorých by sa  dalo len veľmi ťažko povedať, že sme sa počas nich cítili šťastne. Hoci vieme, že byť kresťanom neznamená prechádzku ružovou záhradou, napriek tomu podvedome čakáme, že po prekonaní skúšok nakoniec dospejeme k pocitu šťastného života – „veď si to už predsa zaslúžime“! Zaslúžime? Kde v Biblii nám Boh hovorí, že si Jeho milosť zaslúžime? Vlastnou snahou nezmôžeme nič. Namiesto toho, aby sme Boha prosili o milosť a o požehnanie, pýtame sa Ho, čo robíme nesprávne, že nám to šťastie nedopraje. Kým On čaká, aby sme sa mu naplno vydali a spoľahli sa na Neho, hneváme sa, že nám neodpovedá na naše požiadavky. Pravda je, že Boh nechce, aby sme boli nešťastní. Len On sám vie, prečo nás necháva prejsť pocitmi beznádeje a rôznymi trápeniami. Možno aj preto, aby sme vedeli vďačne oceniť, keď to šťastie, ktoré čakáme, naozaj príde.

 

Sme blahoslavení?
   V Biblii slovo šťastný nahrádza pojem blahoslavený.  Znamená to presne to isté. Kresťanský autor Robert H. Schuller vo svojej knihe Cesty k šťastiu píše o blahoslavenstvách ako o ôsmich pozitívnych vnútorných postojoch či spôsoboch zmýšľania, ktoré v kázni na vrchu vyhlásil Ježiš (Mt 5, 3-10):

 

Blahoslavení (šťastní) sú:
• chudobní v duchu, lebo ich je nebeské kráľovstvo. (nepotrebujú k životu žiadne veci, len Boha)
• plačúci, lebo oni budú potešení. (nachádzajú svoju útechu v Bohu)
• tichí (mierni, zdržanliví), lebo oni budú dedičmi zeme
• hladní a smädní po spravodlivosti, lebo oni budú nasýtení.
• milosrdní, lebo im sa dostane milosrdenstva. (žijú slobodne, zmierení s Bohom aj ľuďmi)
• čistého srdca, lebo oni uvidia Boha. (nemajú žiadne bočné úmysly, sú priami)
• tvorcovia pokoja, lebo oni sa budú volať Božími synmi.
• prenasledovaní pre spravodlivosť, lebo ich je nebeské kráľovstvo.


   Ak si týchto osem postojov osvojíme, tak potom či získavame, alebo strácame, či máme úspech, alebo padáme, či sme plní nadšenia alebo trpíme, môžeme byť vždy šťastní.

Elena Jančušková