Ako začať?

   V prechádzajúcich číslach Miriam sme si postupne rozprávali o stravovaní – ako zdravo jesť, ktoré jedlá uprednostňovať, aké by malo byť nutričné zloženie stravy, ktorým jedlám je vhodné vyhýbať sa. Asi sa dá skonštatovať, že mnohé tieto informácie neboli nové, že sme ich už mnohokrát kdesi počuli, čítali. Napriek tomu ostávajú len v rovine teórie. Nedeľný obed si možno len ťažko vieme predstaviť bez vyprážaných rezňov alebo pečeného bôčika či hranolčekov. Možno nám zaťažko padne raňajkovať (veď nestíhame), zeleninu používame iba ak na ozdobenie taniera (aj tak je drahá), na desiatu padnú za obeť akurát nejaké keksíky ku káve (však treba nejakú rýchlu energiu), obed zjeme v lepšom prípade teplý kdesi v reštaurácii a v tom horšom sa najeme až doma po práci. Aj pojem „olovrant“ sa nachádza skôr v slovníku našich detí ako v tom našom. Zato sa aspoň výdatne a možno aj viackrát navečeriame a hoci je už skoro noc a čas vhodný skôr na spánok, papkáme keksíky či čokoládu pri telke. Veď po tom dennom strese si zaslúžime niečo dobré.

   Dni, mesiace, roky bežia a aj keď tušíme, že by sme čosi mali zmeniť (pozorujeme, ako sa nám v práčke zrážajú veci na šírku, váha ukazuje priveľa alebo sa hneváme na chatrné zdravie). Akosi nie je čas sa tým hlbšie zaoberať. Až keď pozeráme fotky z rodinnej oslavy, nestíhame sa čudovať, kto je to ten sympatický pán s bruškom. Alebo tá „veľká“ dáma v červených šatách. Veď to predsa nie som ja?!?

   Nadváha a zdravotné problémy – také bývajú následky nevhodného stravovania. Zradné je, že sa neobjavia hneď. Plížia sa nenápadne. Riešiť ich začíname, až keď sú akútne, a to často aj nevhodným spôsobom. Na nadváhu vytiahneme ako zbraň diétu, vynechávanie jedál, prípadne po 17.00 už nejedávame. To však dlho nevydržíme, a tak sa nám schudnuté kilá vrátia aj s nejakým bonusom navyše. Zdravotné problémy si často so stravovaním ani nespájame. Súvislosť sa ťažko dokazuje, aspoň pokiaľ nejde o ochorenia typu cukrovka, vysoký tlak či cholesterol, ktoré so stravou zjavne súvisia. Pokiaľ však dlhodobo telu nedodávame kvalitné stavebné látky, dostatok vitamínov, minerálov, vlákniny, kvalitné sacharidy, tuky či bielkoviny, ktoré mu umožňujú fungovať tak, ako má, ale zato príliš veľa „prázdnej energie“, po rokoch sa to zákonite na zdraví podpíše.

   Ale aj toto všetko tušíme. Vieme, že by sme mali žiť zdravo. Zdravo jesť, športovať, dostatočne spať. Aké sú naše dôvody na to, že tieto dobré veci tak málo uvádzame do praxe? Kedy bude to „zajtra“, od ktorého už začneme? Čo nám bráni začať hneď?

   Možno nám padne zaťažko opustiť jedlá, ktoré jedávame už od malička, či zabehaný systém, ktorý funguje už roky. Parené buchty, palacinky, rezne, klobásky, salámy, biely chlebík či rožky, makové slíže, pudingy, koláče, zákusky, kekse, čipsy, hranolčeky, majonézové šaláty. Možno si aj uvedomujeme, že výživová hodnota týchto jedál je biedna a energetická zas vysoká, ale chutia taaak dobre. Možno sú to naši „kamaráti“ v čase smútku, osamelosti, bolesti, spoločníci v čase nudy. A možno máme pocit, že nestíhame. Že je jednoduchšie kúpiť v pekárni sladkú buchtu na desiatu, ako si doma pripraviť chlieb so syrom a pribaliť zeleninu. A nebodaj si ten chlieb aj upiecť. Zdá sa nám jednoduchšie variť to, čo máme zabehané, ako snažiť sa zorientovať v nových receptoch či spôsoboch úpravy jedál, vhodných a tých menej vhodných potravinách. Hoci je v konečnom dôsledku zdravé varenie menej náročné na čas ako zložité nedeľné menu typu „vepřo-knedlo-zelo“.

   Začiatky sú vždy ťažké. Potrebujeme prekonať tzv. „zónu pohodlia“, zvyky, ktoré sme si rokmi vytvorili. Trvá to určitý čas, kým si zabeháme nové spôsoby, až nám budú takisto pohodlné ako tie predošlé.

   Užitočné je začínať so zmenami postupne. Prečítať si nejakú knižku zaoberajúcu sa zdravým stravovaním. Začať viac rozmýšľať pri nákupe potravín. Kúpiť viac zeleniny, celozrnný chlieb či olivový olej. A keksíky a čokolády nechať ležať v regáli. Posurfovať na internete, prijímať informácie, hľadať nové recepty. Začať deň raňajkami a vziať si aj čosi na desiatu či olovrant. Večerať striedmo a namiesto sladkostí si ku telke nachystať zeleninku. Možno dokonca jedlo plánovať, vedieť, čo a koľko toho treba za deň približne zjesť. Chystať aj našim deťom kvalitnú stravu, ktorú pri vývoji potrebujú vo zvýšenej miere. Svoje stravovacie návyky si len tvoria – a my im môžeme pomôcť vytvoriť si tie správne. Aby sme tie všetky „zdravé veci“ jedli úplne samozrejme a prirodzene. Možno im nebude chutiť všetko a hneď. Najmä ak boli zvyknuté na čosi iné. Ak však jedlo pekne vyzerá, isto budú ochotné aspoň ochutnať.

   Zdravé jedlo môže chutiť výborne, je to celá paleta vôní a chutí. Záleží len na nás, ako ho pripravíme. I keď možno nebude dosahovať rafinované chute potravinárskeho priemyslu, časom budeme vedieť oce-niť aj jemnejšie chute, nezvýraznené množstvom glutamanu, soli či cukru. Možno zistíme, že jogurt s jahodami pripravený doma chutí úplne inak ako rovnako nazvaný produkt z obchodu, v ktorom však po jahodách niet ani stopy, lebo ich nahrádza iba aróma. Možno sa už domáceho celozrnného chleba či žemličiek nebudeme vedieť vzdať, lebo je jednoducho skvelý. Aj doma sa dajú upiecť chutné koláče, ktoré potešia nielen chuťové bunky, ale sú hodnotné aj pre naše telo.

   Kvalitné jedlo ovplyvní naše zdravie, náladu, energiu pre život. Zdravú stravu naše telo pocíti a odvďačí sa lepším fungovaním, štíhlou líniou, dostatkom síl potrebných na zvládnutie bežných dní. Nie je jedno, čo jeme. Nejedzme iba podľa svojej chuti, skúsme dať svojmu telu to, čo potrebuje. Nemáme čo stratiť. Vložená námaha sa nám vráti viacnásobne – v podobe zdravia, štíhlej postavy a skvelého životného pocitu.

   Viac informácií o tejto téme sa dozviete aj na www.chudnutie-ako.sk, kde je princíp zdravej stravy a zostavenia jedálneho lístka podrobnejšie opísaný aj v súvislosti so zameraním na redukciu nadváhy.

 

Jablkový koláč


Potrebujeme (na polovičný plech):
1 hrnček celozrnnej múky špaldovej
1/3 hrnčeka trstinového cukru
1/2 hrnčeka mlieka
1/8 hrnčeka repkového oleja lisovaného za studena
1 vajce
1 hrnček ovsených vločiek
1/2 prášku do pečiva
1/4 – 1/2 hrnčeka mletých orechov
cca 1/2 kila jabĺk

 

Postup:
Suroviny zmiešame dokopy a vylejeme na plech vyložený papierom na pečenie. Jablká nakrájame na tenké mesiačiky a porozkladáme do riadkov dosť nahusto na surové cesto. Môžeme posypať mletými orechmi. Pečieme spočiatku na 200 stupňoch v predhriatej rúre, neskôr na 180 stupňoch cca 45 minút.

 

Celozrnný chlieb


Potrebujeme:
250 g ražnej celozrnnej múky
200 g pšeničnej grahamovej múky (prípadne špaldovej či pšeničnej celozrnnej)
(môže byť 300 g ražnej a 150 g tej druhej múky)
150 g polosvetlej alebo tmavej chlebovej múky
25 g olivového oleja
1 polievkovú lyžicu cukru
1 a 1/4 čajovej lyžičky sušeného droždia
1,5 čajovej lyžičky soli
1/4 práškového C vitamínu
300 ml mlieka
120 ml vody
semienka podľa chuti

 

Postup:
Všetky suroviny nasypeme do misy a zamiesime cesto, ktoré vložíme do obdĺžnikovej formy na pečenie. Necháme kysnúť cca 1-2 hod. na teplom mieste, kým zdvojnásobí svoj objem. Pred vložením do rúry chlieb môžeme posypať semienkami (sezam, rasca, slnečnica), ktoré však môžeme nasypať do cesta ešte pred kysnutím. Pečieme v predhriatej rúre na cca 200 stupňov.

 

Ak máme domácu pekárničku na chlieb, stačí všetky suroviny zosypať dokopy a zapnúť príslušný program na pečenie celozrnného chleba.

Martina Magová
lienka@vollbio.de