Naša imunita

   Práve v jesenných a zimných mesiacoch si možno častejšie kladieme otázku, prečo je jeden človek často chorý (chrípka, bakteriálne infekcie), kým druhý sa stále teší dobrému zdraviu. Odpoveď by sme mali hľadať v stave nášho imunitného systému. Čo je vlastne imunita a na akých princípoch funguje? Imunitný systém zabezpečuje schopnosť živých organizmov vyrovnať sa so škodlivinami, ktoré ich napadnú. Základné rozdelenie imunity je na: a) nešpecifickú – prirodzenú alebo vrodenú, b) špecifickú alebo získanú.
   Nešpecifická imunita je daná geneticky a umožňuje človeku brániť sa proti škodlivinám vonkajšieho prostredia a rôznym choroboplodným zárodkom už od narodenia. Táto imunita je charakterizovaná rýchlou, ale vždy tou istou odpoveďou voči patogénom – cudzorodým agensom. Zložky nešpecifickej imunity tvoria: mechanické bariéry a mechanické reakcie (koža, sliznice, prirodzená mikroflóra nachádzajúca sa v tenkom čreve), chemické bariéry a chemické látky (sú to látky, ktoré priamo alebo nepriamo ovplyvňujú činnosť patogénov, napr. interferón), ďalej sú to rôzne bunky (ako leukocyty, mastocyty, granulocyty a niektoré agranulocyty) a zápal (komplikovaný proces skladajúci sa z niekoľkých krokov, ktorého hlavnou funkciou je zamedzenie rozmnožovania patogénov s cieľom ich zničenia alebo vypudenia).
   Špecifická imunita sa formuje v priebehu života na základe kontaktu s cudzorodými látkami – antigénmi (napr. baktériami). Jej fungovanie zaisťuje zložitá sústava buniek a rôznych látok.
   Bunkovú zložku špecifickej imunity zabezpečujú biele krvinky – lymfocyty. Podľa spôsobu vzniku a funkcie ich rozdeľujeme na dva druhy: B-lymfocyty, ktoré po aktivácii produkujú protilátky, nazývané aj imunoglobulíny; a T-lymfocyty, ktoré vykonávajú bunkovú ochranu. Majú schopnosť deštruovať terčové bunky nesúce príslušný antigén, ako napríklad vírusom napadnuté alebo nádorové bunky. T-lymfocyty sú nevyhnutné pre chod celého imunitného systému. Vlastnia na svojom povrchu tzv. receptor alebo znak CD4, na ktorý sa viaže aj vírus HIV. Pri AIDS sa postupne znižujú počty práve týchto buniek a imunitný systém infikovaného jedinca sa rúca a nedokáže sa brániť žiadnej infekcii. Chorí na AIDS zvyčajne umierajú na zápal pľúc.
   Z morfologického hľadiska je imunitný systém tzv. difúzny alebo rozptýlený orgán. Jeho bunky cirkulujú v krvi a lymfe (miazge) alebo sa nachádzajú v organizovaných tkanivách a orgánoch. Tieto delíme na primárne lymfatické orgány, kde lymfocyty vznikajú a dozrievajú (kostná dreň a týmus, Fabriciova burza), a sekundárne lymfatické orgány, kde bunky prichádzajú do kontaktu s antigénom (slezina, lymfatické uzliny, Peyerove plaky v tenkom čreve, slepé črevo).
   Fungovanie imunity je veľmi komplexný proces. Faktorov a negatívnych vplyvov, ktoré našu imunitu oslabujú, je veľmi veľa. Môžeme spomenúť hlavne znečistené životné prostredie, nezdravý životný štýl, konzumáciu stravy nezodpovedajúcej zásadám zdravej životosprávy, dlhodobý stres, fajčenie, konzumáciu alkoholu, drog, užívanie hormonálnych preparátov, nadmerné užívanie antibiotík a analgetík. Úzke je aj prepojenie medzi psychickou nerovnováhou a imunitou. Výsledkom pôsobenia týchto faktorov je preťažený imunitný systém, následne opakované infekcie dýchacích ciest, chronické infekčné ochorenia, onkologické ochorenia. Výskumy hovoria, že každý tretí človek trpí poruchou imunitného systému a 70 % z nich má narušený imunitný systém a trpí alergickými ochoreniami.
   Možností, ako podporiť náš oslabený imunitný systém, je niekoľko.
   V prvom rade je dôležitý zdravý životný štýl, v ktorom je základom rozmanitá a vyvážená strava bohatá na čerstvé ovocie a zeleninu (odborníci odporúčajú minimálne 5 porcií denne), ktoré nám okrem vitamínov a minerálnych látok dodajú aj široké spektrum tzv. fytoživín. Tieto sú schopné ovplyvňovať rôzne chemické procesy v našich tkanivách. Niektoré z týchto látok podporujú tvorbu antioxidačných enzýmov a nepriamo tým posilňujú našu imunitu. Pravidelný spánkový režim a pohybová aktivita spojená s otužovaním sú ďalšie faktory, ktoré sa významne spolupodieľajú na posilňovaní imunitného systému.
   Špecifická imunita má oproti nešpecifickej imunite výhodu imunitnej pamäte, t. j., že druhé stretnutie s antigénom vyvolá rýchlejšiu a silnejšiu imunitnú odpoveď. Toto je podkladom pre očkovanie ako nástroj prevencie vzniku rôznych chorôb. Do tela sú vo vakcíne dodané nefunkčné vírusové či bakteriálne častice, ktoré stimulujú imunitný systém, vytvoria sa protilátky a tie chránia telo, keď príde skutočná infekcia.
   U nás existuje povinné očkovanie a odporúčané očkovanie. V rámci povinného očkovania sa na Slovensku podávajú tieto vakcíny: očkovanie proti tuberkulóze – BCG vakcína, ktorá chráni pred rozvojom závažnej formy tuberkulóznej infekcie, ako je roztrúsená pľúcna forma, zápal mozgových blán a iné život ohrozujúce stavy hlavne v dojčenskom veku. Dieťa ho absolvuje počas prvých 6 týždňov života. V dojčenskom období do 1. roka sa deti očkujú ešte dvoma očkovacími látkami: hexavalentná (šesťzložková) vakcína, ktorá chráni deti pred 6 ochoreniami: diftéria (záškrt), tetanus, pertussis (čierny kašeľ), ďalej proti invazívnym hemofilovým infekciám, poliomyelitíde (detskej obrne) a hepatitíde (žltačke) typu B; druhou je vakcína, ktorá chráni pred najzávažnejšími ochoreniami spôsobenými pneumokokmi. Po dovŕšení 15. mesiaca veku sa podáva jedna očkovacia látka: kombinovaná vakcína MMR proti mumpsu, osýpkam a rubeole.
   Medzi odporúčané očkovanie patrí očkovanie proti kiahňam /varicella/, infekcii ľudskými papilomavírusmi /HPV/, vírusovej hepatitíde typu A, rotavírusom, kliešťovej encefalitíde, meningokokovým ochoreniam a toľko diskutované očkovanie proti chrípke. Napríklad očkovane proti chrípke sa odporúča všetkým deťom od 6 mesiacov veku, najmä deťom do 3 rokov s chronickými ochoreniami, dospelým a tiež starším ľuďom s rôznymi chronickými ochoreniami, ktorých chrípka ohrozuje najviac. Pre vysokú schopnosť mutácie vírusu chrípky sú jednotlivé vakcíny účinné len približne jeden rok. Svetová zdravotnícka organizácia určuje zloženie vakcíny každý rok tak, aby obsahovala najpravdepodobnejšie kmene vírusu. Treba však pamätať, že vždy sa môžu vyskytnúť varianty vírusu, na ktoré vakcína „nezaberie“. Nie je teda 100 %.
   Ak sa nám aj napriek zdravému životnému štýlu a očkovaniam s chorobami nedarí bojovať, môžeme tiež siahnuť po prípravkoch podporujúcich imunitu. O tom, čo je pre nás najvhodnejšie, sa odporúčam poradiť s lekárnikom. V lekárňach sú ľahko dostupné preparáty na posilnenie imunity u pacientov s miernymi infekciami a na prevenciu bežných nachladnutí. K tým najznámejším patria najmä výťažky z echinacey alebo prípravky z hlivy ustricovitej.
   Výťažky z echinacey využíva medicína pri prevencii a liečbe vírusových, infekčných a zápalových ochorení. Veľmi známe je uplatnenie pri chrípke a prechladnutí. Prípravky sú vhodné pre deti a ľudí so zníženou imunitou a s organizmom oslabeným chorobami, dlhodobým užívaním liekov, ožarovaním a podobne. Hliva ustricovitá obsahuje prírodný polysacharid beta-1,3-glukán (imunoglukán) – stimulujúci imunitný systém človeka, ktorý je v lekárskych kruhoch známy už dlho a získava sa z rôznych prírodných zdrojov, napríklad aj z pekárenských kvasiniek. V súvislosti s imunitou sa v poslednom čase veľká pozornosť venuje aj črevnej mikroflóre a jej priaznivému ovplyvňovaniu tzv. probiotikami. Probiotiká sú živé kultúry mikroorganizmov. Najčastejšie sú to laktobacily, bifidobaktery a iné, ktoré normalizujú črevnú flóru, pôsobia preventívne proti infekciám čreva a v dlhodobej štúdii má ich podávanie ochranný účinok aj proti alergiám.
   Užívanie všetkých spomínaných látok je dôležité hlavne u ľudí s vrodenou oslabenou imunitou, u ktorých často prirodzené spôsoby podpory imunity nestačia. Je však potrebná aj konzultácia s imunológom.
   Vo všeobecnosti platí, že pokiaľ poznáme zdravú mieru vo všetkom a pritom dokážeme pozitívne myslieť, náš imunitný systém otužovaný zdravým životným štýlom, zdravou stravou bude fungovať harmonicky. Tak preň skúsme niečo urobiť vo vlastnom záujme.

Bc. Jana Boháčiková, Mgr. Andrea Zaťková, PhD.
Použité zdroje: http://www.bioweb.genezis.eu/