Dar nad všetky dary

Stať sa otcom

   Nikdy som si nemyslel, že by som mohol byť dobrým otcom. Nemal som vrúcny vzťah k deťom, v ich prítomnosti som sa zväčša cítil nesvoj. Nerozumel som im, nedokázal som sa s nimi veľmi hrať. Akosi podozrievavo a nechápavo som sa pozeral na svojich priateľov, s ktorými sme viedli skautský tábor a ktorí sa priam vyžívali vo vedení 8- až 12-ročných chlapcov. Zobrať bábätko do rúk a blažene sa pri tom usmievať bolo v mojom prípade číre bláznovstvo. Ako mám milovať deti, keď nateraz všetko, na čo myslím v ich prítomnosti, som ja sám? Ako by som ja dokázal milovať nezištnou láskou niekoho, koho som si sám nevybral? Preto ma myšlienka na otcovstvo a vlastné dieťa napĺňala skôr nepokojom a podvedome som ju radšej odsúval kamsi do neurčito vzdialenej budúcnosti.

 

   Potom to prišlo.

 

   Moja žena mi porodila syna. Keď mi ho sestrička podávala celého zakrvaveného a plačúceho, iba som zalapal po dychu. Na ďalší deň, už v izbe spoločne s Betkou, mojou manželkou, sme si Benjamína podávali z rúk do rúk. Ani na sekundu som už odvtedy nezapochyboval, že to malé stvorenie, ktoré vážilo necelých 2 600 gramov, už nikdy nezmizne z môjho srdca i života. Nevybral som si ho, pretože by sa mi páčilo, pretože by bolo múdre, pretože by milovalo ono mňa. Neexistoval žiaden zvláštny dôvod, prečo by som ho mal milovať ja. Až na jeden. Bol to môj syn. Bola to živá bytosť, ktorá práve prišla z neba, ktorú som si nijak nezaslúžil, ktorá koniec koncov ani nepatrila mne. Mal som ju a stále mám iba prepožičanú do opatery. Ja a Betka sa z neho budeme môcť tešiť iba určitý čas.

 

   Vo svojom živote som zažil niekoľko zázrakov. To, čo Boh spravil s mojimi citmi počas niekoľkých sekúnd v pôrodnici, nemôžem nazvať nijak inak ako zázrak. Daroval mi kúsok svojej lásky, ktorou On miluje Ježiša.

 

   V protestantskom kánone je poslednou vetou Starého zákona táto: „A obráti srdce otcov k synom a srdce synov k ich otcom, aby som neprišiel a neudrel zem kliatbou.“ (Mal 3, 24) Vzťah otca a syna má obrovskú duchovnú moc. Je obrazom vzťahu Otca a Syna. Azda i preto tento vzťah dnes prežíva takú obrovskú krízu, lebo podľa proroka Malachiáša navzájom sa milujúce srdcia otcov a synov majú moc odvracať Boží hnev. Ten Boží hnev, ktorým dal sám Otec spravodlivo vykonať trest na vlastnom Synovi. Táto predstava je pre pozemského otca nepredstaviteľná. Mňa napĺňa neznesiteľnou bolesťou i napriek tomu, že láska, ktorou milujem Benjamína, je len odleskom lásky, ktorou miluje Boh Ježiša.

 

   Preto vás chcem poprosiť, modlite sa za nás otcov. Aby sme i my dokázali milovať svojich synov bez podmienok, bez nárokov, neprestajne a nezištne.

Martin Švikruha