Mária Magdaléna

Pred pár rokmi som prepínala televízne kanály a istá česká televízia práve vysielala udalosti Veľkej noci. Tak som sa zapozerala a mame do kuchyne som s trochou závisti v hlase zakričala, predstav si, Česi zase dávajú niečo náboženské. Prvých pár minút sa odvíjal známy príbeh o udalostiach po ukrižovaní Pána, ako sa apoštoli stretli, ako Mária Magdaléna išla k hrobu a našla ho prázdny, potom zavolala učeníkov, prišiel Peter s Jánom, Ján vpustil Petra prvého... a naraz ukazovali scénu, v ktorej jedine Mária Magdaléna uverila v Kristovo zmŕtvychvstanie a začala poučovať a vysvetľovať apoštolom Písma. Ona bola tá, ktorá najlepšie chápala a vedela, čo a ako treba robiť, vedela vysvetliť, čo a prečo sa stalo, a mala medzi učeníkmi prím. To sa však niektorým apoštolom nepáčilo, hlavne Petrovi, a tak medzi nimi čoraz častejšie dochádzalo ku konfliktom, až napokon Máriu Magdalénu celkom odstavili a vylúčili spomedzi apoštolov. Ale medzi ľudom naďalej pretrvávalo vedomie o obrovskej múdrosti Márie Magdalény, čo vraj nehralo v ďalších storočiach do karát Cirkvi (výlučne mužsky zameranej ) a vymyslelo sa, že najlepšie bude Máriu Magdalénu odstaviť a zničiť jej povesť učeníčky. Treba narušiť jej morálny kredit a označiť ju za prostitútku, čo ju znemožní. Preto sa vyrobila legenda o hriešnici, ktorá sa obrátila, a tým sa jej priznali aké-také zásluhy, ktoré sú však ďaleko od toho, aké by jej ako najmúdrejšej učeníčke, ktorá strávila s Ježišom veľa času, právom patrili. Našťastie sa však zachovalo apokryfné evanjelium poľa Márie Magdalény, kde sa o tom všetkom dá dočítať, vysvetlili nám viacerí „renomovaní“ historici a najmä historičky, v dokumente z BBC...


Pripadalo mi to tak, že tvorcom ani veľmi nešlo o pravdu ako o to, aby bola povedaná ich ústami, a že film bol v konečnom dôsledku o zakomplexovanosti skupiny žien a ich feministickej túžbe – nie po rovnoprávnosti ako skôr po nadradenosti...


Zvláštne, ako človek dokáže predostrieť svoje potláčané túžby po uznaní či sebarealizácii a zabaliť ich do serióznej vedeckej podoby. Nechal by všemohúci a vševediaci Boh ľudstvo (Cirkev) žiť tak dlho v omyle ? Nemal by dosť možností a prostriedkov, aby ho mohol z tohto omylu vyviesť? Alebo sa tvorcovia dokumentu cítia jeho nástrojom?


Priznávam, že keď sa film skončil, vôbec mi nebolo ľúto, že tento unikát BBC nevysielali aj na slovenskom programe...


Ďalšia verzia Márie Magdalény na mňa čakala v práci, keď ma zastavil kolega, ktorý si počas sviatkov prečítal Da Vinciho kód, kde Mária Magdaléna údajne bola Ježišovou ženou a mala s ním jedno dieťa. To bol záujem ostatných kolegov, debata a otázky okolo tejto alternatívy existencie Márie Magdalény! Spracovať a predať sa v súčasnosti dá všetko.


Nech už je to akokoľvek, dnešného človeka možno v náboženských otázkach opiť rožkom.


A priori nemá rád Cirkev a tento postoj prenáša aj na jej učenie; nemá rád, keď ho niekto poučuje a nebodaj mu čosi prikazuje, hoci sám sa modlitbe, štúdiu Písma či meditácii ani veľmi nevenuje... a tak nemá ani dosť silnú vieru, ani poznatky a ľahko sa nechá zmanipulovať, zneistiť či odradiť.


Do tretice pripájam svoju osobnú skúsenosť z meditácie nad biblickým príbehom Márie Magdalény, vďaka ktorej sa podstatne zmenil môj vzťah k Bohu. Pomohla mi zakúsiť, že Boh miluje presne mňa a jeho láska dáva zmysel mojej existencii.


Hoci som bola aktívna veriaca, dovtedy sa mi zdalo, že mojej viere niečo chýba. Učili ma síce, že Boha mám milovať nadovšetko, no zatiaľ som neprecítila ani jeho lásku ku mne, ani svoju k nemu. Náš vzťah sa odohrával vo sfére poznania a rozumu, ale nie srdca. Nedokázala som veriť, že Boh má rád mňa osobne, a tiež som s čistým svedomím nebola schopná vysloviť, že milujem Boha. Necítila som to, a preto mi pripadalo mi neúprimné vysloviť také závažné slová. Raz, na doprevádzaných duchovných cvičeniach, mi kňaz ponúkol možnosť meditovať nad textom zo Sv. písma o vzkriesení Pána a o tom, ako Ho Mária Magdaléna hľadá, je nešťastná a plače, keď sa jej to nedarí. Duchovný otec mi opisoval scénu stretnutia Márie Magdalény s domnelým záhradníkom a odporučil mi, aby som sa podľa metódy sv. Ignáca pokúsila čo najviac do celej situácie vžiť a predstaviť si na mieste Márie Magdalény seba, ako hľadám Pána... Pred očami sa mi vynoril obraz Ježiša, ktorému som plačúcky kľačala pri nohách, nevediac, kto to je, a vtom som začula slová:


„Neplač, to som Ja, neboj sa, mám ťa rád, mám ťa veľmi rád...“


V tom momente sa mi zachvelo srdce od šťastia a radosti a slovami ten zážitok ťažko vystihnúť.


Hoci odvtedy uplynulo veľa rokov, táto intenzívna duchovná skúsenosť Božej lásky ma sprevádza dodnes.


Počas veľkonočných sviatkov som sa stretla so zvláštnymi pohľadmi na Máriu Magdalénu. Napriek najrôznejším špekuláciám zostáva pre mňa Mária Magdaléna ženou, ktorá hľadala, milovala a nasledovala Pána.


Meditácia nad biblickým príbehom o nej vo mne vzkriesila Krista, kým spomínaný film alebo kniha ho v hľadajúcich alebo neistých vo viere najskôr (pravdepodobne) pochová...

Gerda Ševčíková