Brusel rozkazuje aj v nedeľu

Kľúčovým problémom veľkej europetície nemeckých kresťanov za voľnú nedeľu je, či má voľnú nedeľu vybaviť Brusel. Všeobecnejšie, či ju má naordinovať zákon.


Aby sme boli v obraze: podľa Lisabonskej zmluvy môžu bežní občania Únie demokratickejšie vstupovať do rozhodovacích procesov. Keď sa milión obyvateľov „významného počtu členských štátov“ podpí-še pod nejakú petíciu, prinúti Európsku komisiu prijať konkrétne právne kroky. Ako prví novú klauzulu využili nemeckí zástancovia voľnej nedele s podporou niektorých europoslancov na čele s Nemcom Martinom Kastlerom a vrátane Slovákov Anny Záborskej a Miroslava Mikolášika. Počet signatárov sa v apríli, v čase našej uzávierky, pomaly šplhal k 14-tisícom, čo by bolo 1,4 percenta potrebných podpisov.


Čitateľky a čitateľov tohto časopisu azda netreba presviedčať o výhodách nedele bez práce. Môžeme prijať ako axiómy, že rodina má byť aspoň raz týždenne pekne pospolu, že kniha, výlet alebo spoločenská hra sú lepšie ako pasívne nasávanie povrchných podnetov niekde v hypermarkete a že predavači, zásobovači a ostatní pracovníci takmer nonstop otvorených obchodov sú cez sviatky nechutne zdieraní, ba vykorisťovaní. Nasleduje otázka, ako rodinám, návštevníkom hypermarketov a predavačom pomôcť.


Z tohto zorného uhla sa adresáti pomoci delia na dve skupiny: na zamestnancov, ktorým škodia iní, a na ostatných, ktorí si škodia sami. Za práva prvých treba bojovať a robia to odbory, zákonodarcovia aj cirkev. Aj tým druhým by kdekto vedel povedať, čo je pre nich lepšie. Cirkev prvá pozná dobro človeka a dobre vie, akú dôležitú úlohu v ňom zohráva aj siedmy deň. Boh to cez rôzne „prikázania“ ponúka človeku už dvetisíc rokov po Kristovi a iks rokov pred ním.


Jeho prikázania však nazývame prikázaniami len pre chudobu nášho jazyka. V podstate sú to prísľuby. Ak budeš takto konať, budeš šťastný. Možno šťastie nanútiť? Zákonom? Keď mi v nedeľu zavrú hypermarkety, stanem sa hlbším človekom? Nebodaj pôjdem namiesto nákupu rovno do kostola? Alebo sa nas...m, skysnem doma a... zrušia aj všetky televízne drišľakoviny, partičky, slaďáky a akčáky, spália všetky bulvárne časopi-sy, zavrú diskotéky, vylejú alkohol, skonfiškujú jedlo na obžerstvo a postele na leňošenie?


Dobro druhého človeka je jeho. Zákon je naň krátky a motivácia je hotová veda. Našťastie, každý človek z času na čas zalapá po niečom kvalitnejšom, lepšom, naozajstnejšie šťastnom. Vtedy potrebuje naraziť na kamaráta alebo známeho, ktorý sa zdá taký ozajstnejšie šťastný. Zhodou okolností ho v nedeľu ešte nikdy nestretol v hypermarkete, zato do kostola chodí pravidelne a jeho detiská už poznajú všetky okolité kopce...


Keď autorka alebo čitateľka tohto komentára podpíše europetíciu za voľnú nedeľu, možno pomôže vykorisťovaným zamestnancom a určite dá „štempel“ eurosmernicodajcom na ich zákonodarné nadšenie. Treba zvážiť. Keď prestane v nedeľu pracovať, bude o jedného šťastnejšieho človeka aj o jednu značku na ceste viac. Netreba váhať.

Terézia Rončáková