Cesta úplného zasvätenia

Dnes sa stávame svedkami vážneho útoku prevládajúcej kultúry proti hodnote celibátu. Svetská kultúra ju spochybňuje a zosmiešňuje a jej efekt sa odzrkadlil už aj vnútri samotnej cirkvi.


To, čo ponúka dnešný svet človeku, je pravým opakom zmyslu hodnoty celibátu.


„Prečo si odopierať potešenie?“ je otázka, ktorú si kladú neveriaci. No takisto sa s nechápavým pohľadom stretávam i u veriacich. Ak niekto vysloví vetu: „Chcem žiť v celibáte, s nerozdeleným srdcom pre Pána“, zažije začudované pohľady a krútenie hlavou. Načo je to dobré, veď pre Pána môžeš žiť aj v manželstve? Viacerí počuli o celibáte u katolíckych kňazov, ktorí slobodne vstupujú do služby Cirkvi aj s touto podmienkou. Menej známy je celibát laikov. Známejší sú rehoľníci a rehoľné sestry, no menej vieme o zasvätenom živote v sekulárnych inštitútoch, v spoločenstvách apoštolského života, rôznych hnutiach (napr. Focoláre má tiež zasvätených laikov) a asi najmenej známe sú isté komunity, vznikajúce v posledných desaťročiach, ktoré sú tiež dielom Ducha Svätého. Prekvapivým momentom je celibát v protestantských a letničných cirkvách, kde nevyplýva z tradície, nebol praktizovaný, no dnes i sú tam ľudia, ktorí žijú pre toto povolanie. Pozrime sa, čo nám hovorí Sväté písmo o motívoch k panenstvu a celibátu.


Mt 19, 10-12: „Jeho učeníci mu povedali: Keď je to takto medzi mužom a ženou, potom je lepšie neženiť sa.11 On im povedal: Nie všetci pochopia toto slovo, iba tí, ktorým je to dané.12 Lebo sú ľudia neschopní manželstva, pretože sa takí narodili zo života matky, iných takými urobili ľudia a iní sa takými urobili sami pre nebeské kráľovstvo. Kto to môže pochopiť, nech pochopí.“ Je tu jasne poukázané na motiváciu „pre nebeské kráľovstvo“, o ktorom Ježiš hlása, že je blízko, medzi nami, ale v inom zmysle ešte neprišlo, ale musí prísť, a preto sa modlíme: „Príď kráľovstvo tvoje.“


Lk 20, 34-36: „34 Ježiš im povedal: Synovia tohto veku sa ženia a vydávajú.35 Ale tí, čo sú uznaní za hodných tamtoho veku a zmŕtvychvstania, už sa neženia ani nevydávajú.36 Už ani umrieť nemôžu, lebo sú ako anjeli a sú Božími synmi, pretože sú synmi vzkriesenia.“ Sú osoby, ktoré sa rozhodujú žiť túto prorockú dimenziu už na tejto zemi. Táto forma naznačuje, aký bude konečný stav človeka, a takisto toto proroctvo ani zďaleka nevylučuje a nie je proti ženatým, no pripomína, že manželstvo ako ustanovizeň na tejto zemi nemá trvalý, ale prechodný charakter. Panenstvo ako také svoj zmysel odvodzuje z večného života a zo stavu zmŕtvychvstania. Ďalej je potrebné povedať, že panenstvo alebo celibát nepopierajú ľudskú prirodzenosť („Ako muža a ženu ich stvoril“ Gn 1,27), ale ju realizujú na hlbšej úrovni. Pod prirodzenosťou sa chápalo podľa etymologického významu to, čím človek je a čo má od svojho narodenia. Avšak Biblia nepozná slovo prirodzenosť aplikované na človeka, stavia na pojme povolanie – človek nie je iba tým, čím je svojím narodením, ale je aj tým, k čomu je povolaný. My nie sme povolaní žiť vo večnom vzťahu vo dvojici, ale vo večnom vzťahu s Bohom.


Je veľmi dôležité spomenúť misionársky rozmer celibátu a panenstva: Božie kráľovstvo ešte neprišlo, je na ceste, a preto sú potrební takí muži a ženy, ktorí by všetok svoj čas a celé svoje srdce venovali príchodu tohto kráľovstva. Takéto panenstvo neznamená neplodnosť, ale práve naopak, maximálnu plodnosť, ale na vyššej úrovni, akou je telesná rovina. Tí, čo sú spojení s Kristom s nerozdeleným srdcom, ako hovorí sv. Pavol, rodia deti pre Krista.


1 Kor 7, 31-35: 31 „... a tí, čo užívajú tento svet, akoby ho neužívali, lebo tvárnosť tohto sveta sa pomíňa.32 Chcem, aby ste vy boli bez starostí. Kto je bez ženy, stará sa o Pánove veci, ako sa páčiť Pánovi.33 Ale ženatý sa stará o svetské veci, ako sa páčiť manželke,34 a je rozdelený. Aj nevydatá žena a panna rozmýšľajú o Pánových veciach, aby boli sväté telom i duchom. Ale vydatá myslí na svetské veci, ako sa páčiť mužovi.35 No toto hovorím na váš prospech, nie aby som na vás hodil slučku, ale aby ste sa čestne a nerušene pripútali k Pánovi.“ Je tu viditeľný ďalší motív: „pre Pána a Jeho veci.“ To nie je ideál pokojného života bez trápení alebo úteku od reality, ale čas, aby sa človek mohol venovať Pánovým veciam.

 

Manželstvo a panenstvo ako dve charizmy:
1 Kor 7,7 hovorí, že každý má svoj vlastný dar (charizmu – dar prijatý od Boha a v dôsledku toho aj povolanie), jeden tak, druhý inak. Preto musí byť tento dar prežívaný charizmaticky, t. j. v pokore a v slobode.


Ďalej sv. Pavol v 1 Kor 12,7 hovorí, že charizma je zvláštnym prejavom Ducha pre spoločný úžitok a sv. Peter potvrdzuje: „Podľa toho, kto aký dar dostal, slúžte si navzájom...“ (1 Pt 4, 10) To znamená, že ľudia žijúci v celibáte sú užitoční ženatým a vydatým a že okolité manželstvá sú prospešné aj pre panny. Teda adresátmi daru sú iba niektorí – tí povolaní – ale majú z toho úžitok všetci. S tým súvisí aj zdravé poznanie a prijatie vlastnej sexuality:
aby sme mohli pokojne prežívať našu charizmu, musíme poznať a prijať svoju pohlavnosť. Sexualita nie je obmedzená iba na plodivú úlohu, ale má v človeku širokú škálu možností a rezonancií. Niektoré z nich platia pre celibátnikov a panny. Zasvätení sa zriekli aktívneho uplatňovania sexuality, ale nie sexuality samotnej. Nebola im odňatá. Celibátnik neprestáva byť mužom a panna neprestáva byť ženou.


Jedným z prostriedkov, ktorý pomáha prežiť celibát pre ne beské kráľovstvo, je komunita. Bez ozajstných a hlbokých medziosobných vzťahov sa nedá ani žiť, ani harmonicky vyvíjať. Ak je komunita zdravá a autentická, umožňuje mať aj otca, matku, bratov, sestry, deti alebo byť otcom, matkou, sestrou… Záleží na každom z nás, ako vníma Božie vedenie pre svoj život, ale raz sa musí rozhodnúť. Nuž hľadajme, čo je v našom srdci.

Monika Nikolová