Gender mainstreaming

Nezmýšľam genderovo – ukameňujú ma?
Väčšina z nás sa s pojmom „gender“, príp. „gender mainstreaming“ už stretla. V posledných rokoch sa dokonca zdá, že politik, ktorý tento pojem nepoužíva, je absolútne „out“. Prečo by sme sa mali s týmto pojmom oboznámiť aj my? Dnes by už každá politika od európskej cez národnú, regionálnu až po tú lokálnu mala brať do úvahy princíp gendra. A to sa už týka každého z nás.


Trochu teórie nezaškodí
Cieľom tohto článku nie je podrobný rozbor teórie gendra. Chcela by som sa zaoberať jeho praktickými dosahmi na náš každodenný život. Zameriam sa preto skôr na ideológiu gendra a jej súčasné prejavy. Pojem pochádza z lat. genus, generis a znamená rod (aj gramatický). Keď sa hľadal náprotivok k (biologickému) rozlíšeniu pohlavia (angl. sex), dostalo slovo gender špecifický význam kultúrneho odlíšenia mužov a žien. V tomto význame prešiel rovnaký termín aj do mnohých iných jazykov, pretože pre tento umelo vytvorený pojem väčšina jazykov nemá zodpovedajúci ekvivalent.  Slovo gender (angl., vysl. [džendr]) používa ideológia gendra na označenie kultúrne vytvorených rozdielov medzi mužmi a ženami. Za povšimnutie stojí aj skutočnosť, že termín sa začal používať v spoločenských vedách až v druhej polovici 20. storočia v rámci feministického hnutia. Gender v tomto chápaní je sociálny konštrukt, ktorý je daný tým, ako rozdielne pôsobia kultúra a spoločnosť na mužov a ženy. Údajne to vedie k sociálne konštruovaným rozdielom v ich správaní, očakávaniach či v postojoch. Rozdiely nie sú univerzálne, ale líšia sa v rôznych spoločnostiach a v rôznych dobách. Podľa tejto teórie teda gender nie je zrejmý v momente narodenia (ako napríklad pohlavie), ale vzniká v priebehu socializácie jedinca.
Komplementárnym výrazom je práve pohlavie (angl. sex), ktorý sa používa pre biologické rozdiely. Pohlavie je na rozdiel od gendra univerzálna kategória, ktorá je nezávislá od času a miesta.

 

Teória gendra rozlišuje tzv. biologickú identitu (daná biologicky pohlavím jedinca), gendrovú identitu (cítiť sa ako muž/žena) a gendrové roly (žiť ako muž/žena).


Ideológia gendra popiera akýkoľvek význam existencie prirodzene daných rozdielov medzi mužom a ženou. Akékoľvek rozdiely v ich správaní, myslení, záujmoch a podobne sú z pohľadu gendrovej ideológie ovplyvnené iba prostredím, ktoré jedinca formuje, stimuluje, prípadne ním manipuluje. 


Ideológia gendra
Rozmach gendrovej ideológie odštartovali konferencia OSN o populácii a rozvoji v Káhire v roku 1994 a najmä 4. svetová konferencia o ženách v Pekingu v roku 1995.

 

Tým, že táto ideológia nepripúšťa žiadne rozdiely medzi ženou a mužom, potrebujú jej zástancovia dokázať, že ženy sú úplne rovnaké ako muži, a to vo všetkých sférach. Rozdiely, prípadne odlišné postoje, záujmy a túžby na základe feminity alebo maskulinity vraj neexistujú. Tzv. tradičné mužské a ženské roly sú iba stereotypmi, ktoré je potrebné odbúrať.

 

Ciele
Odstránenie stereotypov v spoločnosti všeobecne sa má diať vo sfére zamestnania, rodiny, domácnosti, výchovy a vzdelávania.

 

Vo výchove a vzdelávaní ideológovia gendra požadujú napríklad zavedenie gendrovo citlivej výchovy a vzdelávania detí a mládeže; búranie gendrových stereotypov pri výbere povolania; podporovanie žien pri vstupe do tradične mužských a mužov do tradične ženských povolaní a podobne.
V oblasti rodiny presadzujú popri podpore aktívneho otcovstva (s ktorou možno úplne súhlasiť) tiež zavedenie rovnakých podmienok pre otcov i matky na materskej dovolenke (pritom však vôbec nezohľadňujú základné biologické, psychologické a emocionálne potreby dieťaťa, najmä v prvých mesiacoch života); ďalej podporu rodičovstva homosexuálnych párov a rovnaké postavenie rozličných foriem partnerstva vrátane registrovaného partnerstva a manželstva osôb rovnakého pohlavia.


Súčasťou tejto ideológie je aj tzv. právo slobodnej voľby („free choice“) – právo na slobodné rozhodovanie o vlastnom tele. Požiadavka predstavuje najmä právo na slobodné rozhodnutie o materstve (inak povedané, právo na potrat) a na asistovanú reprodukciu. Za tieto práva bojuje feministické a gendrové hnutie už desaťročia pod hlavičkou sexuálnych a reprodukčných práv (SRHR). O uznanie týchto práv ako základných ženských práv (potom by patrili pod režim ochrany základných ľudských práv, ktoré majú v demokratických spoločnostiach špeciálnu právnu ochranu) sa tieto záujmové skupiny snažia hlavne v rámci OSN a EÚ. Práve tam majú silné zastúpenie ženské lobistické skupiny, ktoré kráčajú ruka v ruke s predstaviteľmi práv LGBT menšín (t. j. menšiny lesbické, gay, bisexuálne a transsexuálne).


Nie div, že LGBT loby patrí k vytrvalým a často až k agresívnym propagátorom ideológie gendra. Práve ona im totiž poskytla argumenty a podklady na obhajovanie „prirodzenosti“ ich odlišnej sexuálnej orientácie, ktorá sa aj v odborných kruhoch dlho považovala za odchýlku od normálu. Teraz, aspoň z pohľadu tejto ideológie, je už situácia iná: prirodzené sú takmer všetky typy sexuálnej orientácie. (Pedofilná loby zatiaľ nedosiahla rovnaké uznanie svojich práv, ale usiluje sa o to.) Zástancovia práv LGBT minorít, gendristi, feministky a podobne majú často jedno spoločné – vyžadujú neobmedzenú toleranciu k ich spôsobu života a myslenia, ale sami bývajú veľmi netolerantní k akémukoľvek inému názoru a spôsobu života.


Obidve vyššie spomínané skupiny sa spoločne snažia dosiahnuť na nadnárodných úrovniach (v OSN a v EÚ) to, čo sa im ešte stále nedarí demokratickou a legislatívnou cestou na niektorých národných úrovniach.


Gender mainstreaming
Ako myšlienkový a politický prúd (podľa niektorých terminológií „koncept verejných politík“) má za cieľ presadzovať rovnosť príležitostí pre ženy vo všetkých sférach. Gender mainstreaming sa popri presadzovaní rovnosti príležitostí stal najmä nástrojom presadzovania SRHR a LGBT práv.  Následne to nabúrava (resp. priamo útočí) na koncept tradičnej, prirodzenej rodiny, s čím súvisí aj pohľad na materstvo. Radikálne feministky zašli až tak ďaleko, že chcú aj slobodu od manželstva a materstva – ako štruktúr, ktoré „zotročujú“ ženy. Hľadajú pritom emancipáciu a absolútnu nezávislosť. Z ich pohľadu to v týchto „štruktúrach“ nejde. Potom sú ich útoky na rodinu, manželstvo a materstvo vysvetliteľné. Materstvo v ich chápaní nie je poslaním a obdarovaním, ale bremenom. Paradox je, že jednou z požiadaviek prvých feministiek bolo zlepšenie pracovných podmienok pre tehotné ženy a starostlivosti o ne.
Ak gender mainstreaming útočí na základnú bunku spoločnosti – rodinu, jeho dôsledky sa môžu obrátiť proti žene samotnej, respektíve proti celej spoločnosti.

 

Dosahy na výchovu a vzdelanie
Praktické dosahy šírenia ideológie gendra v oblasti výchovy sme už mohli zaznamenať: napríklad povinne gendrovo neutrálne obsahy šlabikárov (žiadne „mama varí večeru“ a „otec šoféruje“) alebo rozprávky o zvieratkách, kde hlavné postavy sú partneri rovnakého pohlavia. Výchova, ktorá vychádza z ľudskej dôstojnosti, podporujúca rešpekt, vzájomnú úctu a solidaritu s druhými, postupne prechádza (väčšinou pod zástavou občianskej a sexuálnej výchovy) k presadzovaniu nezdravého individualizmu a sebeckého vnímania vecí a ľudí okolo seba, keď sa pre nás aj ľudia stávajú „objektom“. U dospievajúcich hrozí nabúranie tých hodnôt, ktoré robia človeka človekom. Práve tu sú rodina a materstvo nezastupiteľné.

 

Význam rodiny pre spoločnosť
Jedna z téz stanoviska Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru k téme Rodina a demografický vývoj z marca 2007 hovorí:
„Je potrebné zdôrazniť rolu rodiny pri vytváraní ,ľudského kapitálu‘ vďaka poskytnutému vzdelaniu, odovzdávaným hodnotám a podpore, ktorú rodičia deťom priniesli. Niektoré prednosti potrebné pre pracovný a sociálny život sa najskôr získavajú v rodine: úcta k iným, tímový duch, tolerancia, zmysel pre život v spoločnosti a zodpovedná nezávislosť.“

 

Spoločnosť potrebuje zdravé a funkčné rodiny

Aj preto, aby mohli svoje poslanie plniť aj uprostred výziev dnešnej doby. Rodiny potrebujú od štátu a od celej spoločnosti nielen uznanie, ale aj konkrétnu podporu a pomoc. A o tom je práve „family mainstreaming“, ktorý sa otázkou rovnosti a spravodlivosti zaoberá v omnoho širšom meradle než gender mainstreaming.


Gendrový pohľad na politiku
Patrí sem ono známe presadzovanie kvót na voličských listinách. Nie som proti angažovanosti žien v politike, práve naopak. Verím v ich schopnosť nového, iného pohľadu. Ale nároky na ženy vo vysokej politike sú omnoho väčšie než nároky na úrovni regionálnej či lokálnej, a to z pohľadu priorít, časových možností a „nastavenia“ samotných žien.


Nezdá sa mi správne, aby nás za každú cenu zastupovali ženy, aj keď napríklad bude viac kvalifikovanejších mužských kandidátov. Naopak, ak v politických stranách bude prevaha schopných žien, nech je na kandidátke pokojne pomer 70:30 v prospech žien. Ide predsa o to, aký človek nás bude reprezentovať, a nie o to, aké má pohlavie.


Bojím sa, že perspektíva gendra často zlyháva, keď na všetko a za každú cenu „vnucuje“ pohľad gendrový, a to aj tam, kde je táto otázka zanedbateľná (napr. politika životného prostredia).


Jedno známe príslovie hovorí: „Spoločnosť je vyspelá do takej miery, do akej sa stará o najslabších a nevládnych.“ Dovolila by som si k tejto myšlienke pridať: „... a do akej miery doceňuje poslanie materstva“.

 

Mgr. Jana Jamborová pracuje od roku 2005 ako generálna tajomníčka európskej asociácie ženských organizácií New Women for Europe – NWFE (Nové ženy pre Európu) so sídlom v Bruseli. NWFE reprezentuje prúd nového feminizmu, ktorý sa zasadzuje za rovnosť práv mužov a žien, avšak nie z pozície „antagonizmu pohlaví“, ale zdôrazňuje solidaritu medzi mužom a ženou, ktorá vychádza z rešpektu k rozdielnosti a vzájomnej komplementarite obidvoch pohlaví. NWFE presadzuje etické princípy v otázkach výchovy, vzdelania a bioetiky. Na Slovensku spolupracuje s organizáciami Nová žena, Áno pre život, Fórum života.

Jana Jamborová