Prečo som tu?

Som človek, ale nebola som stvorená rovnako ako muž. Mám telo ženy, emocionálne i telesné potreby ženy, rozmýšľam inak než muž. Prečo?


Boh nerobí veci len tak, má svoj dôvod a plán.


V Jeho očiach máme všetci rovnakú hodnotu. Duch človeka, ženy i muža, má svoju podstatu a pôvod v Bohu (Gn 1, 26-27), obaja dostali mandát vládnuť na zemi a podmaniť si ju, žijúc podľa Božích zákonov, jeho spravodlivosti.


Sme si rovní, na tom nemení nič ani to, že fyzicky bola žena stvorená ako druhá v poradí. Najprv tu bol Adam – muž-človek. Jemu dal Boh konkrétne inštrukcie, ako spravovať zem, ako sa o ňu starať, on pomenovával zvieratá a všetko, čo mu Boh predstavoval (Gn 2, 19-20). Potom však Boh hovorí: „Nie je dobré byť človeku samému!“ Nebol to teda Adamov nápad, ale Boží. A dodáva: „Urobím mu pomoc, ktorá mu bude podobná.“ Slovo podobná sa vykladá aj ako zodpovedajúca, taká, ktorá korešponduje, pasuje. Až tu teda prichádza na scénu žena-človek a Adam jej neskôr, keď už bola jeho ženou, dáva meno Eva – Život. (Gn 3,20)


Boh nás stvoril, aby sme spolu realizovali Jeho plány.


Milé Evy, boli sme „vzaté z muža“ a boli sme stvorené pre mužov – ako pomoc. Ako sa vám to pozdáva?


Určite sa v niektorých až všetko búri. Dnešný svet nám hovorí o emancipácii, o sebarealizácii, rovnoprávnosti s mužmi a právach ženy. Áno, my máme svoje práva, ale tie nám dal už Boh, vyplývajú z našej podstaty, nemusíme sa ich dožadovať inde. Nesmieme však zabúdať na svoje určenie, na to, čo je naším poslaním. Pomáhať mužovi.


Muž má autoritu z pozície, žena autoritu vplyvu. Oboje má slúžiť na napĺňanie Božích plánov na Zemi, oboje je rovnako dôležité a potrebné, ale oboje sa, žiaľ, dá aj zneužiť. Muži zneužívajú svoju autoritu na ovládanie, vlastnenie, a ženy svoj vplyv na manipuláciu. Adam a Eva sa dali obalamutiť, čo má následky v narušených vzťahoch nielen medzi človekom a Bohom, ale aj medzi mužom a ženou. Žena sa dala oklamať hadom a muž z pohodlnosti pozabudol na to, čo mu hovoril Boh, a dal sa zviesť ženou. A prišlo prekliatie, vylúčenie z raja a nedôvera medzi nimi. Jediný, kto sa z toho teší, je diabol.


Vďaka Bohu, nemusí to takto zostať. Boh ponúkol riešenie skrze Ježiša, ktorý nám prináša vykúpenie, slobodu, aby sme sa mohli vrátiť k svojmu poslaniu. Stačí zvoliť si ho za svojho Pána a uveriť jeho slovám a činom.


Ako mám však pomáhať mužovi, keď nie som vydatá, teda nemám muža? Nemýľme sa, Boh tu nehovorí o manželovi, ale o mužovi. Máme stále okolo seba dosť mužov – v práci, v širšej rodine, v spoločenstvách... Tam môžeme prinášať seba – svoje dary a schopnosti.


Slovo žena si akosi automaticky spájame so slovom matka. Nikto by tu, samozrejme, nebol bez svojej mamy, ale nie všetky sme aj biologické matky. Niektoré nie sú vydaté, iné vydaté aj sú, ale deti z rôznych dôvodov nemôžu mať. Ale všetky máme potenciál prinášať život, slová povzbudenia, útechy, opory. Vieme rozvíjať a realizovať nápady, ktoré nám muži predstavia, dokážeme im pomáhať, aby priviedli k životu svoje vízie, ak sú zároveň aj našimi. Máme toľko darov a talentov, vieme dotiahnuť veci do konca a vidíme detaily, ktoré muž nevníma. Prosto môžeme dávať vzrast a vrátiť živé.


Boh stvoril človeka, muža i ženu, aby im mohol dávať svoju lásku. Žena bola vzatá z muža, aby muž mohol dávať svoju lásku jej. Sme utvorené tak, aby sme prijímali nielen lásku Božiu, ale aj lásku muža, stáli o jeho prijatie i ochranu. Nebojme sa priznať si, že po tom aj v hĺbke srdca túžime. Dovoľme mužom dávať nám toto všetko. Otcom, priateľom, manželom, bratom v službe... Veď oni sú povolaní ochraňovať, starať sa a viesť. A my ženy im to buď umožníme, alebo znemožníme. Máme teda v rukách aj (ne)naplnenie ich poslania!


Keď budeme žiť podľa Božích plánov, t. j. každý podľa svojho poslania, budeme spokojní a nájdeme radosť. Treba na to len dve veci – poznanie, kto sme, a lásku, ktorá sa rozdáva bez toho, aby očakávala niečo nazad. A takto budeme všetci odrážať Božiu slávu tu na zemi. A my ženy ešte aj slávu mužov, ktorí sú okolo nás. Veď čo je krajšie než žena, ktorá je šťastná, lebo vie, že je prijatá a milovaná, keď má okolo seba mužov, ktorí ju ochránia? A nemusí to byť len manžel...


Sme síce slabšie, ale aj krajšie nádoby.

Andie Zaťková
(inšpirované seminárom: Prečo Boh stvoril ženu, Fondazione Cantonuovo, Bratislava, 7. – 8. 3. 2009)