Skúšaní a tí druhí

Na konferencii medzinárodnej organizácie Aglow som stretla viaceré rozvedené ženy i slobodné matky. Vypočula som si niekoľko mrazivých životných príbehov. Neskúmala som, prečo ich muži opustili ani aký podiel nesú ony samy. Všímala som si ich ďalšiu cestu – tú po neúspechu či zlyhaní. Cestu od sebaobviňovania cez depresiu po odpustenie sebe, zaradenie sa do spoločenstva kresťanov až po znovunájdenie radosti, vízie pre budúce roky a nadobudnutie istoty, že sú hodné Lásky. Tieto minulosťou poznačené ženy jednoduchou rečou rozprávali o druhej šanci a nádeji, ktorú im dal Boh. Ako sa ich dotkol tam, kde sa práve nachádzali, niektoré aj na dne. Zistili, že nemusia byť najprv sväté, aby sa im Ježiš prihovoril.
Vybavili sa mi v mysli veriaci kamaráti, ktorých manželky iniciovali rozvod hlavne kvôli inému mužovi, čo sa objavil na scéne. V mojom okolí ich je šesť. Okrem toho, že mi ich je úprimne ľúto, veď sa snažili za vzťah bojovať, si kladiem otázku, ako ja, ktorej sa tento problém netýka priamo, môžem pomôcť. Tí ľudia zápasia nielen s útokmi pocitov viny, možno aj falošnými, po tom, čo vyznali Pánovi svoj podiel (napr. i hriech), ale aj s otázkou, ako ich teraz vidí Boh, či ho smú osloviť a ako. Nemožnosť pristupovať k sviatostiam ešte predsa nehatí prístup k Bohu. Podľa katolíckej cirkvi sviatostne uzavreté manželstvo je nerozlučiteľné, a teda M. od núteného civilného rozvodu už 7 rokov trpí samotou, v srdci s túžbou po partnerke. Zotrváva verný učeniu cirkvi, ale svoj psycho-fyzický únik má – v alkohole. P. sa oženil v inej kresťanskej denominácii. Má to vo svedomí vraj vyrovnané, vrátil sa do aktívnej služby Bohu, ale stratil kopu priateľov, ktorí jeho druhý sobáš neprijali, a teda ho posudzujú všelijako. T. sa zatiaľ borí s depresiou a myšlienkami na samovraždu, D. prišiel o vieru, F. sa vrhol do vyčerpávajúcej práce, aby sa úplne rozdal pre druhých, pričom nevie ani minútu oddychovať. S. sa postí a modlí, voláva svojej bývalej, no ona vytrvale vzdoruje.
Inou kapitolou je kňaz, kamarát, čo sa oženil, preto od rodičov dostal zákaz vstúpiť do ich domu, ani na svadbe svojho brata sa nesmel ukázať.
Je veľmi ťažké zachovať sa ako skutočný priateľ, ako milujúca osoba v týchto situáciách?  Zostať rodinou?
Samozrejme, že sa nedá schvaľovať všetko. Boh nikdy nepovedal, že si môžeme robiť na svete, čo len chceme. Ale taktiež platí, že my ľudia nevidíme stopercentne do životnej situácie druhého, nečítame mu v srdci, nepoznáme jeho minulosť, rany včerajška, vedúce k dnešným zlyhaniam, preto sme pozvaní milovať a prijímať človeka za každých okolností. A najmä tí, čo poznáme Božie slovo, nie sme povolaní ním ľudí „trieskať po hlave“, teda používať ho na odsúdenie utrápeného. Ja mám vieru, že Ježiš má lásku pre každého. Ja mám nádej, že On sám usvedčí toho človeka, ak je z čoho. Ja mám k dispozícii modlitbu za tých, na ktorých šťastí mi záleží. Aby kňazi, čo zmenia kurz, aby rozvedení, slobodné mamičky atď. mali odvahu nanovo slúžiť, zapojiť sa aj do evanjelizácie, aby verili, že Boh s nimi ešte počíta, že mu smú slúžiť. Ba dokonca, že cez nich môže prehovárať k iným.
Toto je podľa mňa výzva  pre dnešnú Cirkev, teda nás, aby sme sa zamysleli, ako sa priblížime k tým, ktorým v živote nevyšlo niečo podstatné, a ako im priblížime záujem Boha o nich. Tak, ako to napr. urobilo hnutie Aglow v prípade spomenutých žien – podalo im ruku. Pozvalo ich na seminár o Božom otcovskom srdci, previedlo ich modlitbou za vyznanie hriechu, odpustenie vinníkovi, sebe, Bohu a pozvalo ich do spoločenstva, kde dostanú vnútornú podporu v ťažších časoch. A je zaujímavé, že práve tieto ženy vedia o láske o trošku viac než tie, čo idú životom priamočiaro, niekedy len intelektuálne. Zasadená rana im ukázala cenu milosrdenstva a otvorila cestu k podobne skúšaným. Niektoré ženy sa priznali, že pred touto skúsenosťou nepočuli o osobnom, milujúcom Bohu a domnievajú sa, že by sa možno ani vôbec k nim dobrá správa nedostala, nebyť tohto ich nešťastia.
O tomto píše Anselm Grün, nemecký kňaz, autor mnohých vynikajúcich kníh, známy aj u nás, vo svojej knižke Zlyhanie ako šanca (v slovenskom preklade) a Stroskotals? Máš šanci (v českom preklade).  Zaoberá sa zlyhaním manžela/-ky, kňaza, rehoľníka/-čky. Ako duchovný pôsobí v pastorácii rozvedených, čo je oblasť dnes viac a viac žiadaná. Je to hlboké čítanie na ťažkú tému, ale s jasným posolstvom – Boh miluje každého a prijíma nás. Toto potrebujú zažiť nielen opustení a zlyhávajúci, ale vôbec všetci, ktorí rýchlejšie súdia než ľúbia. Pre Slovensko je asi dôležitá otázka, ako má človek po rozvode či ako slobodný rodič pristupovať k Bohu, keď nemôže prijímať sviatosti. Potrebuje sa dozvedieť aj o iných spôsoboch, ako sa stretať s Bohom.

Alena Ješková