Básne

Jar

Vonia slnkom celý svet
Cítim radosť srdcom znieť
Potešenie v každom kvete
Dúfam že ho nezhasnete

Vpíjam každým dúškom vône
Oči vidia, srdce stone
Že po dlhom čase pôstu
Zase hladí krásu skvostnú

Kvety, stromy, vtáčence
Mám ich ako kurence
V očiach srdca držím ich
Zatajujem, držím dych

Zo dňa na deň silnie vrava
Príroda sa prihovára
Srdcu krásou dáva silu
Kráčať denne ďalšiu  míľu

Monika


Když duše k prachu lepí se


Nebe se zamklo
na tisíc západů slunce
ani paprsek světla
ani kapička vláhy

Boží nohy lhostejně víří prach
z tisíckrát omletých modliteb
a duše si přeje nebýt
duše si přeje už nedoufat
nezoufat
nepotřebovat
nedávat
nemilovat
nechtít
nečekat
a vyhořet

V suchopáru pouště
vykvetly kopretiny
radostní poslové milosti
která přichází znenadání

Žalm 119,25

Delicie Nerková

Reportáž z krajiny helvétskeho kríža

 Narodeninové darčeky sa zvyknú prijímať, dokonca dnes už máme možnosť zaželať si niečo konkrétne a naši drahí nám to veľmi ľahko aj splnia. Ja som nechcela hmotný darček, ale taký cestovateľský, ktorý sa mi splnil. A tak vás pozývam na malú návštevu do najčistejšej krajiny sveta, najdokonalejšieho servisu pre obyvateľov a ďalších naj, naj, naj, z ktorých možno budete aj unavení.

 

Môj týždenný pobyt vo švajčiarskom meste Bazilej, ktoré leží na hranici troch štátov, Nemecka, Francúzska a Švajčiarska, začínal mať reálne kontúry v júni 2009. Stráviť týždeň v 4**** hoteli vyzerá naozaj úžasne, hlavne keď si platíte len cestovné náklady. Ak však k tejto predstave primyslíme, že máte so sebou malé dieťa, ktoré ešte samo nechodí, a tak treba brať minimálne kočík, detskú stravu, plienočky... hneď sa odvaha trošku zmenší. Alebo zväčší! Veď cestovať s deťmi je také nádherné. Áno, vaša batožina neobsahuje len to, čo chcete vy, ale aj to, čo musíte zobrať pre malého štvornožkujúceho lezúňa.

 

Let z rakúskeho Schwechatu sme absolvovali v pohode, dieťa ani náhodou nedospalo svoj ranný spánok, veď veci okolo lietadiel sú také zaujímavé!! Miláčikom letušiek sa náš malý cestovateľ stal prakticky okamžite, na palube sme dostali dve pískacie kačičky a všetci cestujúci, ktorí si ešte chceli zdriemnuť, nám boli akiste veľmi povďační, že sme ich nechali dieťaťu v rukách, nech sa hrá. Prelet v júnové slnečné ráno ponad Neziderské jazero, celé rakúske a švajčiarske Alpy bol úchvatný. Konečne bazilejské letisko (mimochodom, vedeli ste, že na dokonalé pomýlenie a zmätok turistov slúži fakt, že bazilejské letisko Mulhouse leží geograficky na území Francúzska? Navigačné tabule sú, samozrejme, v troch jazykoch, ale určite nie v angličtine J, pekné pristávanie – dieťa zaspalo, ako inak, dve minúty pred definitívnym pokynom letušiek, že máme vystupovať, a následný hodinový transfer do hotela. Povedzte mi, to všetci ľudia na zemeguli sú slepí a hluchí, keď vidia človeka s kočíkom? Myslela som, že len na Slovensku...

 

Trošku histórie

Švajčiarsko, presným názvom Švajčiarska konfederácia, je zložené z 28 kantónov, akýchsi veľkých krajov či okresov. Má za sebou dlhú históriu vývoja v kedysi nehostinnom vysokohorskom prostredí a je známe tým, že si neuveriteľne dlho udržiava svoju neutralitu a bráni sa vstupu do Európskej únie či NATO. Až koncom roka 2008 vstúpilo (aj to len) do Schengenského priestoru, ktorý mu dáva právo na voľný pohyb práce, tovaru a obyvateľstva – čo sme ocenili hneď na letisku. Vyhli sme sa zdĺhavým colným a hraničným kontrolám. Krajina má dlhodobú tradíciu politickej a vojenskej neutrality, ale na druhej strane aj medzinárodnej spolupráce a je sídlom viacerých významných medzinárodných organizácií. Obrovskou výhodou Švajčiarska bola v minulosti jeho neutralita, ktorá prilákala asi najväčšie množstvo emigrantov takmer z celého sveta. Pravého Švajčiara asi ani nenájdete, je to tu samá „zmes“. Môj prvý šok nastal asi 7 minút po vystúpení z lietadla, keď som zbadala množstvo černochov a ľudí iných farieb a rás. Nebola som na to ani zvyknutá a ani pripravená... Prílev emigrantov sa už dnes obmedzil a v súčasnosti podlieha veľmi prísnym pravidlám. Aj keď... mestské štvrte patriace bývalým Juhoslovanom, Turkom či Afričanom vám hneď nalejú čistého vína.

 

Tri pôvodné kantóny Švajčiarskej konfederácie, ktoré sa v roku 1291 po smrti nemeckého kráľa Rudolfa I. spojili na ochranu svojich práv, tvorili základ dnešného Švajčiarska. Roku 1513 táto tzv. Stará federácia mala už 13 členov. V roku 1506 pápež Július II. začal na svoju ochranu používať Švajčiarsku gardu, ktorá ochraňuje každého pápeža až do súčasnosti. Federácia so svojou povesťou nepremožiteľnosti, získanou počas množstva víťazných vojen, utrpela prvú porážku vo vojne proti Francúzsku v bitke pri Marignane v roku 1515, čím sa zastavila jej expanzia. Od tohto roku sa Švajčiarsko začalo správať výsostne ako neutrálny štát. V roku 1803 vnútil Napoleon Švajčiarsku novú ústavu, ktorá obnovila švajčiarsku nezávislosť. Švajčiarsko sa naposledy rozšírilo v roku 1803 o tri posledné kantóny. Zaujímavosťou pre taký samostatný a neutrálny štát je aj fakt, že volebné právo pre ženy bolo prvýkrát prijaté až v roku 1959 v kantóne Vaud. Až v roku 1971 Švajčiari v referende schválili volebné právo pre ženy aj na federálnej úrovni. V roku 1990 (!) prijal volebné právo pre ženy aj posledný kantón Appenzel-Innerrhoden, ktorý k tomu prinútil švajčiarsky najvyšší súd. Švajčiarsko nie je členom Európskej únie, hoci sa o členstvo v  uchádzalo v máji 1992, no občania krajiny v referende vstup do EÚ odmietli. Napriek tomu sa švajčiarske právo prispôsobuje európskemu, keďže krajina podpísala s EÚ množstvo bilaterálnych zmlúv. Po dlhé obdobie dvadsiateho storočia bolo Švajčiarsko najbohatším štátom Európy s nezanedbateľným náskokom.

Dnes má Švajčiarsko 23 kantónov.

 

Confœderatio Helvetica (CH) je latinský tvar dlhého oficiálneho názvu krajiny, používaný popri niektorom zo štyroch oficiálnych jazykov; skratka tohto názvu (ch) je používaná ako švajčiarsky medzinárodný kód, kód motorových vozidiel a ako internetová doména.

 

Prečo sa Švajčiarsko nazýva aj krajina helvétskeho kríža?

 

Tento názov je poriadne starý, keď si uvedomíme fakt, že územie dnešného Švajčiarska bolo už od 2. stor. pred n. l. osídlené mocným keltským kmeňom Helvétov. Od tohto obdobia sa pre krajinu zaužíval názov Helvetia, respektíve neskôr v stredoveku krajina helvétskeho kríža. Vďaka alpským priesmykom cez krajinu prúdili rôzne etniká a ich armády. V 1. stor. pred n. l. bolo vtedajšie obyvateľstvo Švajčiarska – Helvéti a Réti, podrobené Rímskou ríšou.

 

Geografia Švajčiarska

Švajčiarsko so svojou rozlohou 41 000 km² je malou krajinou. Populácia krajiny je podľa oficiálneho sčítania obyvateľstva z roku 2005 7,4 milióna obyvateľov. Vo Švajčiarsku existujú tri typy horských oblastí: Švajčiarska Jura, Švajčiarska plošina a Švajčiarske Alpy. Pramenia tu viaceré významné európske rieky: Aare, Rýn, Rhôna či Inn. Ak ste vo Švajčiarsku na výlete, dovolenke, ale služobnej ceste v lete či na jeseň, krásna rozprávková príroda a kultúrny program miest a jednotlivých kantónov vás budú neustále ťahať von. A presne to sa s vami bude diať aj v zime či na jar, keď do Švajčiarska prúdia turisti zvyknutí na kvalitnú lyžovačku s dokonalými službami.

 

Inak je Švajčiarsko vo svete známe svojimi bankami, hodinárskym priemyslom, šperkárstvom, čokoládami a cukrovinkami (pri výkladoch som stála každý deň a zalizovala sa...).

 

Ako sa vo Švajčiarsku dohovoríte?

Zásadne neplatí čistá „švajčiarčina“, ale švajčiarska nemčina, taliančina, francúzština a rétorománčina. K týmto štyrom oficiálnym jazykom si prirátajte mnohé dialekty, teda nárečia. Výhodou Švajčiarov je, že sú minimálne bilingválni. Jednak preto, že podľa ústavy sa v školách vyučuje v dvoch jazykoch a ak prirátame aj materinský jazyk jedného z rodičov, ktorí sú veľmi často pôvodom cudzinci, mnohí Švajčiari tak ovládajú tri či štyri jazyky už od detstva. Prirátajte si ešte aspoň 9 najčastejších jazykov imigrantov, napríklad albánčinu, ukrajinčinu, srbčinu, turečtinu... a myslím, že máte jasno. Máte dojem, že viete po nemecky, a tak budete všetkému rozumieť? Áno, Švajčiarsko patrí do trojice po nemecky hovoriacich krajín, ale. Ale! Dovolím si vás vyviesť z omylu: po prvé, po nemecky sa rozpráva len v určitých kantónoch, najmä severozápadných. Taktiež po francúzsky či taliansky len v kantónoch, ktoré s Talianskom či Francúzskom hraničia. Po druhé: švajčiarska nemčina má veľmi ďaleko od oficiálnej nemčiny. Je neuveriteľne skomolená a „šušlavá“. A po tretie: zúfalo nenapodobiteľné dialekty spôsobia, že budete skúšať angličtinu. Ja, ktorá som takmer 15 rokov komunikovala či už obchodnou, alebo hospodárskou nemčinou, som v reštaurácii čašníkovi nerozumela ani to, či chcem ku káve „Zucker“, teda cukor. No úplný trapas. Po treťom a pomalom zopakovaní slova „Zucker“ sa smial čašník, manžel, ktorý stál za mnou, a už radšej aj ja. Z reštaurácie som vyšla červená od hanby a útechou mi boli len manželove slová, že vlastne ani on nerozumel na začiatku všetko, ale že časom mi to určite pôjde lepšie. Radšej som si odchlipla z tej osladenej kávy... Takže: ak k vám prehovorí Švajčiar, neporozumiete na prvý raz nič. Na druhý možno budete tušiť, čo chce povedať, a pri treťom zopakovaní prídete na to, že hovorí vlastne úplne niečo iné.

Tak ako v ostatných európskych krajinách, aj vo Švajčiarsku majú Slováci svoju komunitu, do ktorej môžete nazrieť osobne alebo prostredníctvom portálu http://www.slovaci.ch/. Najčastejšie zastúpenie našich rodákov je, samozrejme, v oblasti turistiky a cestovného ruchu, presnejšie v gastronómii. Vychýrené a luxusné lyžiarske strediská v alpskom priestore ponúkajú síce pekný zárobok, ale za kvalitne, a nie polovične odvedenú prácu. Keď som sa do Bazileja vrátila v októbri na predĺžený víkend, veľmi milou zhodou okolností som v hoteli, kde sme boli ubytovaní, narazila na slovenský personál. Potešenie bolo na oboch stranách: konečne sme našli niekoho srdečného, s kým sa dá porozprávať aj inak ako v nemčine či angličtine, a na revanš zase pri našich cestách do Švajčiarska sem-tam zásobujeme našich milých kamarátov vzácnymi slovenskými produktmi, ako napríklad parenicou či klobáskami. Srdečne pozdravujem dvojčatá Mariannku a Duška.

 

Cestovanie vo Švajčiarsku

Dokonalá a kvalitná sieť ciest, diaľnic, železníc či aeroliniek. Môžete zabudnúť na výtlky, nerovnosti a tiež, že sa stratíte. Navigácie a smerové tabule sú prehľadné, niekedy aj v dvoch jazykoch, podľa toho, v ktorej časti Švajčiarska ste a aký jazyk tam prevláda, na každom kroku a určite vás dovedú k vášmu cieľu. Kapitolou samou osebe bolo cestovanie s dieťaťom. Automaticky znížené nástupné plošiny pre dôchodcov alebo imobilných cestujúcich ani nemusím opisovať. A ak by nejakou neexistujúcou náhodou neboli, tak ten dopravný prostriedok ani neopustí areál depa. Švajčiarske babičky, minimálne s jednou francúzskou barlou, by šoférovi okamžite vynadali. Vedia, čo za svoje peniaze chcú, a komfort nepovažujú za luxus, ale za nevyhnutný životný štandard. V dokonalom servise ma veľmi zarazil chlad. Ľudský. Nie dopravných prostriedkov, ale spolucestujúcich! Nastúpili sme, dokonalé dôchodkyne sa na moje dieťa pekne usmiali a každý sa usadil. Viezli sme sa v bezhlučnej električke, ktorá funguje na stotinu sekundy presne. Babky sa usmievali, moje dieťa na nich tiež, ale ani za ten svet sa mu neprihovorili. A ani mne, hoci som často listovala v mape, kde mám vystúpiť. Za celých 10 dní... Zriedka pomôžu, dokonca niekedy ani len nestlačia gombík pri vstupných dverách do električky/autobusu, ak nastupuje matka/otec s kočíkom. Ak chceš a potrebuješ, pomôž si sám. Toto je pre Švajčiarov typické. Každý sa spolieha len a výlučne na seba.

 

Samotné mesto Bazilej ponúka krásne príležitosti pre voľnočasové vyžitie. My sme absolvovali návštevu troch nádherných a veľkých parkov, dvoch zoologických záhrad a vyhliadkovú plavbu loďou po rieke Rýn, ktorá Švajčiarsko spája so Severným morom. Pri prechádzkach po historickom jadre sme sa kochali nádherným výhľadom na okolité historické budovy, širokú rieku Rýn a kapitolou samotnou je banková štvrť. Na tej sa nachádzajú hádam všetky švajčiarske aj iné európske či svetové banky, také pyšné na svoju dôveru klientov z celého sveta.

Najvhodnejší čas, kedy sa vybrať na cestu? Kedykoľvek! Bazilej poteší milovníkov nočného života, karnevalov, svetoznámych výstav, pre ktoré sú obsadené aj rok dopredu lacné, ale aj tie najdrahšie hotely, a tak máte čo robiť, aby ste si zohnali ubytovanie. Na svoje si v tomto kraji určite prídu aj gurmáni a znalci medzinárodných kuchýň, lebo perfektná kuchyňa susediaca s významnou francúzskou časťou Alsasko znamená unikátny zážitok. (Čo tak asi vznikne spojením švajčiarskej precíznosti a francúzskeho šarmu ozdobeného nemeckou dôslednosťou? Kulinársky zážitok. J) Na každom rohu nájdete tiež reštaurácie či fastfoody infiltrovaných komunít, v ktorých sa dá najesť či napiť lacnejšie. Kebab, falafel, langoš, sladké či slané crépes – teda palacinky, suši, ryby... všetko, naozaj všetko od výmyslu sveta.

 

Výlet do Švajčiarska odporúčam všetkým, ktorí na Slovensku nevedia v mieri žiť so susedom inej pleti, vyznania či národnosti, alebo aj tým, ktorí sa na vlastné oči chcú presvedčiť, ako funguje tolerantné spolužitie. V skratke tak absolvujete vysokú školu slušnosti a tolerancie. Švajčiarsko je veľmi bezpečná krajina, kde ak sa čo i len náhodou niekto pokúsi narušiť pokoj, slušnosť a čistotu, susedia okamžite alarmujú políciu. Samozrejme, aj v bohatej krajine žijú ľudia pod hranicou životného minima, videla som pár chudákov, ktorí nemali kde hlavu skloniť, ale boli akýsi... čistejší ako tí naši bezdomovci.

Pri ceste do Švajčiarska si nezabudnite pribaliť poriadne tučnú kreditnú kartu. Švajčiarsko je tolerantné, národnostne veľmi zmiešané hlavne vo väčších mestách, čisté, úslužné, ale veľmi, naozaj veľmi drahé.

Andrea Vaňová, nadšená cestovateľka
Viac na: http://sk.wikipedia.org/wiki/%C5%A0vaj%C4%8Diarsko; http://cestovanie.pravda.sk/sk_csvetom.asp?r=sk_csvetom&c=A060324_095622_sk_csvetom_p22

Chatrč

Recenzia

W. Paul Young

Tatran

 

Reklamná upútavka na obale prezrádza dosť veľa z kriminálneho príbehu, ktorý tvorí jednu zložku knihy. Avizovaná násilná smrť malej dcérky spolu s výsostne pozitívnymi recenziami vzbudí zvedavosť u kresťanských čitateľov, veď beletrie, kde vystupuje Boh ako jedna z postáv, príliš veľa nemáme. Aj mne sa zažiadalo začítať sa. Prvá tretina má rýchly spád. Zaujme nás príbeh pretkaný opismi krásnej americkej prírody a Mackenzieho smutnej minulosti. Akosi som viackrát tŕpla, či sa kniha nezvrhne do niektorého kresťanského klišé, ale na autorovu chválu musím uznať, že ani jeden môj odhad sa nepotvrdil. Až do záveru som ostala v napätí, kam to dotiahne. A prekvapil ma. Hoci druhá – filozoficko-teologická rovina – moje čítanie výrazne spomalila. Úvahy o slobode človeka, viere, vzťahoch, láske som si potrebovala prejsť pomaličky a viackrát. Nehovorím o šoku, keď sa Mackovi Boh zjavil ako... nevyzradím, prečítajte si. Ak by mne niekto bez kontextu odrecitoval túto časť, nekúpila by som si túto knihu. Aj teraz, ohúrená a spokojná, si myslím, že buď ňou čitatelia uprostred deja zakúria v kozube (je tam 190 tlačených strán), alebo sa nadšene vydajú na cestu opúšťania zatvrdnutých náboženských i myšlienkových systémov a rituálov pozbavených vzťahu a života. Už som stihla zachytiť, že Chatrč nachádza mimoriadny ohlas u slovenských tínedžerov (15- až 18-ročných), čo je pochopiteľné, veď práve oni neznášajú plytkosť, náboženskosť, majú najväčšiu odvahu spochybňovať i hľadať a disponujú sviežim mozgom. Tiež som v tom veku milovala ťažké dôkazové pasáže, čo mi už dnes nepripadá ľahké čítať. Mnohými z autorových poznatkov som prešla už dávnejšie, priamo od Boha, bez zásahu románom, ale možno ďalším spraví túto službu práve Young, jasne sekajúci do všetkého mŕtveho v cirkevnej štruktúre, pričom vynáša na povrch zranenia – Mackenzieho a dúfam, že aj naše, aby ich posunul Bohu na uzdravenie. A tým, že nejde o odbornú publikáciu, ale o beletriu, mohol si dovoliť poriadnu fikciu, ktorá má však presný cieľ – necháva pred očami čitateľov hrať postavu citlivého, moderného, praktického, chápavého Boha, ktorý nie je len mužom, nie je len belochom, ktorý má prirodzene milý a hlboký vzťah s Ježišom i Duchom a ukazuje sa človeku v tej podobe a miere, akú kto momentálne dokáže prijať a stráviť. Mackenzie má viac ráz pocit, že buď šalie, alebo sa mu všetko sníva. Aj ja som súdila knihu pre príliš odviazané pasáže a zatvárala ju, čím však pripúšťam, že možno i ja potrebujem ďalší posun vpred. Až keď som sa dostala po koniec a prečítala si opätovne predhovor, kruh súvislostí sa mi krásne uzavrel a doklapla mi pointa. Preto asi treba vydržať do konca, je to zaujímavý autor! Alebo len pre Američanov? Aký budíček potrebujú Slováci?

Alena Ješková