25-11-14 21:00

Mária Raučinová: Prečo mi prekáža Stratégia rodovej rovnosti na ďalšiu päťročnicu

Preto, že nedoprajem ženám spravodlivé a rovnocenné postavenie s mužmi?

Preto, lebo neviem pochopiť ženy, ktorých muži nie sú schopní uživiť rodinu, že sa ponáhľajú do práce?

 

Preto, lebo nemám solidaritu s mužmi po rozvode, ktorí by sa chceli viac podieľať na výchove svojich detí a uplatniť práva otcov?

 

Preto, lebo ma nezaujíma, ako mnohé ženy trpia násilie aj vo vlastnej domácnosti?

 

Preto, lebo neviem, že aj zamestnávatelia sa vedia správať voči ženám (osobitne matkám) hrubo a diskriminujúco?

 

Nie, nič z tohto neplatí. Stratégia rodovej rovnosti mi prekáža predovšetkým preto, lebo viem, akí ľudia stoja za jej tvorbou a s akými cieľmi. Osobne týmto ľuďom už dlhodobo nedôverujem. Pohybujem sa medzi nimi od roku 2011, poznám mnohé ich názory, ich nedemokratické spôsoby práce, ich šikovnú ohýbavú reč, ich väzby na domáce i zahraničné spoločnosti. Poznám, ako sa osobne podieľali na presadzovaní slobody voľby za potraty, na zavedení potratovej tabletky, na úsilí akreditovať takú sexuálnu výchovu, ktorá podporuje predčasný sexuálny život a oddeľuje ho od pozvoľného dozrievania osoby, a ako sa snažia limitovať práva rodičov na výchovu svojich detí.

 

Stala som sa svedkom radikálneho medzinárodného „sťažovania sa“ na vraj nekontrolovanú výhradu svedomia na Slovensku. V jednotlivých dialógoch a rokovaniach s týmito ľuďmi som sa dozvedela, že cieľom týchto ľudskoprávnikov je zaviesť naozaj absolútnu slobodu človeka – okrem tej jedinej slobody – pozrieť sa pravde do očí. Pod rúškom úcty, nenásilia, rešpektu, tolerancie sa v skutočnosti deje krivda na mužovi a žene, na deťoch i na celej spoločnosti, ako aj na tých, za koho práva sa skrývajú a koho obhajujú.  Ak stratíme zmysel pre to, čo je zdravé, normálne a základné, ak nebudú existovať nijaké hranice pre „rozvíjajúce sa práva“, tak všetci budeme trpieť a samotné slovo „právo“ stratí  opodstatnenie. Bude existovať len ustavičná rivalita medzi záujmami tisícov menšín. Ak niekomu nie je jasná táto logika, potom je podľa mňa na ceste k  chaosu.

 

Za spomínanou stratégiou RR som od začiatku videla jej protirodinné ciele a neochotu nastaviť ju tak, aby sa na ženu pozeralo ako na matku rodiny, ktorej záujem je spoločný: byť harmonickým celkom a prostredím pre výchovu detí. Koľko žien by privítalo, keby mohli zostať doma aj po materskej, aspoň do školského veku dieťaťa, keby boli väčšmi motivované k rodinnému životu! Keby sa v školách pripravovali na svoje povolanie materstva,  ktorého hodnotu by si spoločnosť oceňovala aspoň tak ako IT technológie. Keby kultúra bola naklonená žene a matke, keby práca v školách a v nemocniciach s ľuďmi a pre ich blaho boli ohodnotené ako práca sudcov či advokátov (mimochodom tiež s ľuďmi)? Je to len otázka financií, počúvam námietku.  Ale nie je to tiež otázka skutočnej rovnosti a spravodlivosti?

 

A čo ženy, ktoré sú vdovy, osamelé, samoživiteľky?  Boli by nejako diskriminované oproti matkám, keby mali platy ako advokáti?  Kde vziať však na to? Pozastavujem sa nad tým, koľko eurofondov už odišlo na nezmyselné projekty, ktoré napokon boli stopnuté! Koľko ziskov odišlo do anonymných schránok.  Kto nám zaručí, že ďalšie eurofondy na rodovú rovnosť nebude potrebné zaplatiť napokon z nášho vrecka? A keby to aspoň bolo na rozumnú pomoc rodinám a nie predovšetkým na kampane a štúdie o rodovej nerovnosti, ktoré sú postavené na štatistikách o prirodzenej inklinácii mužov a žien k určitým povolaniam. Chceme podporovať ženy, aby si obľúbili mužské povolania - v mene búrania stereotypov, v mene odstraňovania segregácie? Rešpektujem originalitu žien, ktoré cítia silnú príťažlivosť k technike, určite také sú, ale prečo to má byť našim celonárodným záujmom? Prečo sa do toho majú dokonca investovať finančné prostriedky? Dobro a zmysel tohto počínania mi naozaj nikto nevysvetlí.

 

A napokon, prečo sa to všetko má diať cestou všeobecného vzdelávania ľudí o teórii pohlavia a rodu? Ak naozaj ide iba o dobro mužov a žien -, na to nepotrebujeme ich bytosť definovať na podklade rozdelenia ich biologickej a psychickej stránky na pohlavie a rod. Hoci to Stratégia rodovej rovnosti takto otvorene nehlása, predsa sa odvoláva na definície v Istanbulskom dohovore, ktorý takéto rozdelenie v definíciách prináša. Už dnes vieme, že v našom Antidiskriminačnom zákone existuje aj zákaz diskriminácie na základe „rodovej identifikácie“,  ktorú nikto v zákone presne nevysvetlil a nedefinoval, ale poslanci v parlamente znenie poslušne odhlasovali. A dnes už žneme plody tejto „nejasnej definície“ v podobe nekončiacich sa diskusií o terminológii. Vieme, že ak Istanbulský dohovor ratifikujeme, zároveň odsúhlasíme toto nezmyselné rodové divadlo okolo človeka s jasnými diskriminačnými následkami na ľudí, ktorí teóriu rodu odmietajú.

 

Stratégiu rodovej rovnosti na roky 2014 – 2019 pripravoval Odbor rodovej rovnosti a rovnosti príležitostí. Pravdou je, že stratégia rodovej rovnosti existovala aj v predchádzajúcom období. No vtedy nikto netušil, o čo v konečnom dôsledku môže ísť. Sama som vtedy nebola členkou Výboru RR, keď sa minulý päťročný plán schvaľoval. Kedysi predtým išlo o práva žien v zmysle rovnoprávnosti s mužmi, neskôr išlo o rovnaké šance v zamestnaní a dnes je to už „rodová rovnosť“, rodový Výbor, rodová Rada vlády.  Ak si k tomu pridáme novelu Antidiskriminačného zákona a nejasný výraz „rodová identifikácia“ , ako nevidieť jasné súvislosti a smerovanie k uznaniu rovnosti už nie dvoch ale mnohých rodov - podľa vlastnej slobodnej identifikácie každého? Nejde síce o slobodnú voľbu rodu, lebo tú si podľa ich teórie nikto nevyberá, ale má ísť o rešpektovanie individuálneho pociťovania vlastnej identity. Ako prehliadnuť snahu zastávať sa práv tých, ktorých rod a pohlavie sa vôbec nemusia zhodovať? Tí, ktorí sa jednoducho necítia dobre vo svojom tele a chcú si dať zapísať „opačný rod“? O ich práva sa už dnes Výbor pre LGBT jednoznačne usiluje.  A ako byť slepým, že to potláča práva tých, ktorých rod a pohlavie sa zhoduje?

 

Nie, Stratégiu RR nevnímam ako nevinnú pomoc ženám, aj keď sa za to skrýva. Treba povedať nahlas, že má ideologické pozadie a smerovanie, ktoré bude výdatne podporené eurofondami  bez všeobecného súhlasu občanov. Pochopiteľne, že so mnou nebudú predkladatelia a schvaľovatelia súhlasiť. Oni totiž o ideológii a rodovej terminológii nechcú ani počuť, ani hovoriť. Odvolávajú sa len na platnú európsku terminológiu. Avšak nijaký štát nemôže byť zaviazaný terminológiou, pokiaľ si to sám neodsúhlasí.

 

Naozaj neviem, kto z koho robí blázna.

 

Mária Raučinová, členka Výboru pre rodovú rovnosť

 

Uverejnené na: www.postoy.sk


News archive