01-03-14 09:50

Spravodlivosť medzi mužom a ženou alebo ideológia „genderu“?

V poslednej dobe pričasto „skloňujeme, časujeme... definujeme slovo gender. Ide síce o relatívne nový pojem, ale nie neznámy. V slovenčine značí rod, pohlavie. V dobe, ktorá dvíha na najvyšší piedestál bôžika sexu a peniaze a je nimi priam posadnutá, máme obavu, že nás nasmeruje tam, kde skončili staroveké, pre zhýralosť zaniknuté národy.

 

Aby sme neboli ako stavitelia Babylonskej veže, pozrime sa, čo vlastne znamená slovo „rod“. „Bol z rodu Dávidovho, z rodu Melchizedechovho“. Vieme o rode burgundskom, habsburskom, hovoríme o pokolení, potomstve, dynastii, o kmeňoch.

 

A koľko máme „rodov“? Dva alebo päť? Prirodzené sú dva a v gramatike sú tri: mužský, ženský a stredný. Poďme teda do prvej triedy k abecede i k základom antropológie.

 

Mužský a ženský rod – základ. Ja, muž, ty žena, on – muž, ona – žena, ono dieťa. Tu sú tri tvary, čosi „trojičné“. On, dávajúci sa jej – ona, dávajúca sa jemu, „ono“ dieťa – „zhmotnenie“ lásky, jej plod, spojenie dvoch rozdielnych buniek, molekúl DNA s komplementárnymi informáciami. Nové stvorenie za účasti muža a ženy na božskom diele.

 

Nie „ono“ podľa Freuda, nie „nešťastné id“, (v psychoanalýze časť psyché spočívajúca v nevedomí, zdroj inštinktívnych impulzov hľadajúcich rozkoš, modifikovaných egom a super egom), ale ono rozkošné dieťa. Takže rod mužský, ženský a stredný. A či sú aj iné rody? Máme medzery len v slovenčine alebo sme aj ideologicky zaostalí? Na Slovensku nám vonkoncom nie je blízkych tamtých „päť rodov“, nanucovaných ideológmi OSN už od Pekingskej konferencie o ženách v roku 1995. Mužský heterosexuálny rod je predsa základ, tá malá časť, mizivé percento homosexuálne cítiacich, nie je osobitný „rod“. Ani ženský heterosexuálny rod nemožno považovať fiktívne za štvrtý, tzv. „ženský homosexuálny“. Dávno by sme už boli vymreli. Definíciu piateho – transsexuálneho – nájdeme v doktorských príručkách, osobitne v psychiatrii, ale sedliacky rozum nám napovie, že ide o zvláštnosť, výnimku potvrdzujúcu pravidlo. Ak teda počujeme o piatich rodoch, o rodovej teórii a či tzv. gendrovej ideológii, v našej „zaostalosti“ na Slovensku iba mávneme rukou, dovolíme si úsmev, pohoršlivé pokývnutie, neraz aj – čo nie je chvályhodné – nepatričné hlášky. Pravdaže, cítime úctu pred každou osobou, aj keď má homosexuálny sklon, no aj pri iných nevedomostiach z katechizmu nám je tu jasné, že homosexualita je hriech. A to ťažký. Ale rozlišujeme medzi osobou a skutkom a okrem katechizmu sa riadime zdravým úsudkom. Je predsa nezmysel tvrdiť, že pohlavie si vyberáme, že sa nerodíme ako muž alebo žena, že naša pohlavná identita je niečo, čo si môžeme slobodne voliť podľa sociologických vplyvov a daností. Odmietame „gender“ ako tzv. rod v sociológii v protiklade, keďže angličtina má ten výraz i pre rod biologický, i tzv. „sociálny“. Zdá sa nám to absurdné, hoci cez peniaze by sme sa podriadili hocičomu. Našťastie máme iné priority. Adopcia ľuďmi rovnakého pohlavia sa nám vidí nehoráznosťou voči dieťaťu. Máme toľko rodinných problémov a chceme ďalšie? Práve rozkoly v rodinách vedú mladých, aby spochybňovali všetko, čo sa len dá, dokonca vlastnú sexuálnu identitu. Je to akoby negativizmus adolescentov, ktorí už od dobroty a nadbytku nevedia, čo robiť so sebou.

 

Keď niekto tvrdí, že „rody sú si rovné“ a chce rovné príležitosti mužov a žien, je to niečo iné. Rodová rovnosť však tiež nie je ideálny pojem. Muž alebo žena nebudú rovnakí, hoc by sme im dali do ruky rovnakú ihlu a rovnakú lopatu. 

 

Bohužiaľ, nápor na našu mládež, aby sa stotožnila s teóriou gendru, je veľký a bude silnieť. S nejednoznačnosťou pojmov sa budú vnucovať nejednoznačné idey. Preto sú oprávnené obavy, že adolescent sa v čase dospievania, postupnej identifikácie svojej osobnosti popletie. Čert nespí. Ak bude mať dieťa osobitné predpoklady a zlé skúsenosti z rodiny, ktorá bola nefunkčná, rekonštituovaná, bude mať vo všetkom zmätok. V mútnej vode sa dobre ryby chytajú. Také dieťa tradičnú rodinu ľahko zavrhne. 

 

Nanúti sa mu vedomie o „práve“ založiť si rodinu „nového typu“, dokonca „homosexuálnu“. A to je ťažkým kalibrom v boji proti manželstvu. Úsilie o rovnosť príležitostí, teda spravodlivosť medzi mužom a ženou je iná vec. Je aktuálne, tak ako i „nový feminizmus“ podľa Jána Pavla II. (Evangelium Vitae 99.), jeho objav tzv. génia ženy.

 

Ak sa nám zdá absurdné, že by sa gendrová teória u nás rozšírila, pripomeňme si teóriu čistej rasy a jej nesmierne tragédie. Rovnaké sú skúsenosti komunizmu: stokrát opakovaná lož sa stala pravdou. V nedávnej minulosti sme všetci verili, že sme si rovní, máme mať všetkého narovnako. Bohatým treba brať, obrať ich o majetok. Je možné, že sa dá ľudstvo natoľko manipulovať? Začiatkom sú nové príťažlivé pojmy, vychádzajúce z potrieb doby, potom lákavé teórie, posuny významov, zmätok v definíciách. A máme tu „Bábel - Babylon“. Pod rodovou rovnosťou väčšina chápe potrebu spravodlivého postavenia ženy, matky, utláčanej nadvládou zisku. Tento „typ“ gender equality nie je myslený ako „ideológia gendru“, ale k nej smeruje. Netrhajme spolu s kúkoľom aj pšenicu. No buďme pozorní tam, kde diabol nahusto prisieva poriadnu burinu do dobrej pšenice. Najprv nám však popletie jazyky, ako tým pyšným v Babylone...

 

MUDr. A. Kováčová,

psychiatrička, členka Make Mothers Matter a Andante (Katolícke ženy Európy)


News archive