Čo považuješ za neúspech v živote?

A čo v tebe vyvoláva (aké pocity?)

Nikto z nás to nemá rád. Ten pocit, že všetka námaha bola zbytočná a opäť z toho nič nebude. Nedarí sa nám urovnať pošramotené vzťahy, nájsť si vhodnú prácu, dobrého partnera, mať deti, vyhýbať sa sladkostiam... A navyše už nedokážem ani len uvariť dobrú večeru pre hostí! Nič poriadne som doteraz v živote nedokázala. Alebo je to tak, že zdanie zvyčajne klame a jediné víťazstvo je nikdy sa nevzdávať?

Čo považuješ za neúspech v živote? A čo v tebe vyvoláva? (aké pocity?)
Vo svojom živote som sa s nejakým výrazným neúspechom nestretla. Boli to skôr malé neúspechy. Za neúspech považujem, keď som neuspela na skúške z vodičáku alebo na skúške v škole. Alebo že som sa zatiaľ  výraznejšie nepresadila  v odbore, ktorý som vyštudovala, atď. Každý neúspech ma dokáže dosť vyviesť z miery a vyvoláva to vo mne pocity smútku, nedostatočnosti alebo pocit hnevu.
čitateľka, 35


Za neúspech pokladám, že mám už 32 rokov a doteraz som si nenašiel žiadne dievča. Som z toho frustrovaný, zakomplexovaný, neverím si a pokladám sa za neatraktívneho. Stále však verím, že si jedného dňa nejaké dievča nájdem. Iné mi nezostáva.
Michal, 32


V detstve som považovala za neúspech dvojku na vysvedčení. Neskôr - horšiu známku na vysvedčení či zo skúšky, resp. neurobenie skúšky na prvý termín. To bol a je pre mňa vždy dosť veľký neúspech. Vyvoláva to vo mne frustráciu, obviňovanie niekoho druhého z môjho neúspechu, možno až hnev voči tomu, kto je za to (podľa môjho momentálneho subjektívneho vnímania) vinný (skúšajúci, spolužiak, atď.).
Zuzana, 35


Prvé , čo mi napadá, sú denné malé životné neúspechy, s ktorými sa potýkam.  Najčastejšie je to, keď stratím nervy pri deťoch a konám nesprávne. Vyvoláva to vo mne výčitky, pocit opakovaného zlyhania. Ťažko to v sebe následne spracovávam.
Pavol, 33


Myslím, že za neúspech pova-žujem predošlé vzťahy (dlhšie vzťahy). Viem, že každý má svoje chyby, aj ja ich mám, no veril som, že sa to vo vzťahu vyrovná. Vytvorí sa harmónia, súlad. No asi som ja mal tých chýb viac. Po rozchode to vo mne vyvolávalo zlyhanie, ako osoby, človeka, partnera. Mal som pocit, že to boli zbytočné roky môjho života, ale teraz už viem, že to bola akoby škola života, z každého vzťahu som si niečo odniesol, myslím tým múdrosť, skúsenosť. Neverím na náhodu, ale verím na osud. Keď nám je niečo súdené, tak sa tomu nevyhneme. Osud je Božia vôľa, ktorú riadi sám Boh. Preto to nechávam na Boha. Aké plány má so mnou, to ešte neviem. Ale snažím sa ho počúvať celým srdcom.
Zoltán, 33


Z môjho osobného pohľadu vnímam vo svojom živote našťastie zatiaľ len drobné, čiastkové, krátkodobé neúspechy a aj tie len veľmi obmedzene. Ja si totiž neúspech podvedome nepripúšťam. Ak sa mi nejaká vec nepodarí, je mi to samozrejme ľúto, ale potom si poviem, že je to tak dobre, pretože sa z toho mám asi poučiť a pripraviť na to lepšie čo príde. Že je to len akási skúška a formovanie mojej osobnosti a celkovo života. Vo všeobecnosti ale pri neúspechu pomáha aj viera. Veriaci človek znáša všetky "skúšky života" ľahšie, jednoduchšie. Viera v to, že to, čo sa deje, je vôľa Božia, že treba veci znášať s pokorou a prijímať i to horšie (teda i neús-pech, ktorý je bežnou súčasťou života), je silným jadrom osob-nosti veriaceho človeka.
Denisa, 32


Za neúspech považujem to, keď svoje vzdelanie nedoká-žem uplatniť v praxi. Z časti pre zabúdanie, z časti pre lenivosť a nechuť a z časti pre vonkajšie okolnosti. Neúspech vo mne vyvoláva pocity zbytočnosti a smútku nad zmyslom môjho poslania.
Tomáš, 36


Neúspech je, keď sa mi niečo nepodarí, čomu som venoval dosť času a energie, ak tá vec naozaj nevyjde, zamyslím sa, či je to pre mňa naozaj dôležité, alebo nie. Ak nie, zmierim sa s tým, ak je to pre mňa, rodinu  dôležité, snažím sa zabojovať inými prostriedkami.
Neúspech vo mne vyvoláva do istej miery pocit neschopnosti ovplyvniť dej veci tak, ako by som si želal. Za neúspech v živote považujem, že som nedokázal presvedčiť moju mamu, aby mi viac verila ako jej bezdetnému bratovi, ktorý ňou manipuluje.
Slávo, 37


Za neúspech spätne považujem viacero mojich malých životných krokov a rozhodnutí (hlavne pracovné rozhodnutia). Ale čas sa nedá vziať späť, takže v dnešnom slede udalostí už nehodnotím minulé maličkosti. Skúsim teda hodnotiť tie dôležitejšie veci a pomenovať neúspech - je to môj strach, ktorý mi bráni prekročiť vytvorené bariéry a aktívne žiť život. (Nie dravosť, ale ustupovanie, ktoré volím radšej, nechuť hádať sa či bojovať, ale tichý odchod z pomyselného bojiska.) Najhorším pre mňa je fakt, že strach sa postupom času zmení na akúsi prílišnú zodpovednosť. Ani jeden extrém nie je dobrý. Za neúspech považujem aj skutočnosť, že ja sama sa na seba neviem spoľahnúť. Presne viem, aké mám chyby a ktorá povahová vlast-nosť sa v kritickej chvíli prejaví. S týmto naozaj neviem nič urobiť. Tuším, že to nevyriešim a nezdolám sama, ale tiež mi so mnou samou nikto druhý nepomôže. Toto je pre mňa najťažšie zistenie. A veľmi nepríjemné pre mňa samu. Vidím sa, ako zlyhávam. Vidím sa, ako nedokončím úlohy, ktoré mi boli zverené, alebo ich "dokončím" tak na polovicu a posuniem ďalej. Ako tak uvažujem a analyzujem svoje detstvo, pubertu, adolescenciu, dospelosť...neviem, kde sa stala chyba a prečo sa práve táto pavlastnosť so mnou vlečie. No a odvahou alebo hlú-posťou je zverejniť to teraz ostatným...
Neúspech vyvoláva veľmi nepríjemné, priam deprimujúce pocity. Podceňovanie, neschopnosť. Výsmech. Výsmech!!! Strašné pohŕdanie sama sebou. Toto je pre dušu ženy neuveriteľne zraňujúce. Ale kto mi tieto hrozné pocity vtĺka do srdca??? Ako sa s nimi vysporiadať? Ako ich vyriešiť? Ako sa im nepoddať? Najbližší človek ich celkom nevie pochopiť, rodičia sú už na inej vlnovej dĺžke a priznajme si - toto chce veľkú pokoru, za niekým s ta-kýmto vnútorným problémom prísť a chcieť ho vyriešiť. Už niekoľko rokov viem, že ide o duchovnú úroveň problému. A z tohto miesta sa neviem pohnúť.
čitateľka, 34


Otázka ma zaskočila. Mám 63 rokov, prežila som rôzne situácie, ale nech rozmýšľam, rozmýšľam a rozmýšľam, neviem o žiadnych neúspechoch. Pokiaľ sa pamätám, nemala som nesplniteľné ciele ani priania, ktoré by pre mňa znamenali katastrofu, keby sa mi nesplnili. Ale vždy sa mi podarilo využiť situáciu, keď sa mi naskytla možnosť vykonať niečo, čo iných i mňa potešilo, alebo splniť si prianie, o ktorom som si myslela, že sa mi splní hádam, hádam, hádam... niekedy.
A záleží aj na tom, či sa jedná o pracovný neúspech alebo súkromný. Ten pracovný mnohí považujú za zlyhanie a súkromný za niečo normálne a bežné. Ja si myslím, že opak je pravdou. Súkromný neúspech (rodina, deti, vzťahy, atď.) je o to ťažší, že sa týka vašich najmilších a najbližších. Pracovný neúspech sa týka zväčša iba jednej konkrétnej osoby.
Priznávam, že čím je človek mladší, tým má viac veľmi vysokých a niekedy nesplniteľných cieľov. Ak sa nesplnia, často to považujeme za životný neúspech. Pribúdajúcim vekom sú ciele reálnejšie a ich nesplnenie prežijeme bez toho, aby sme cítili ťažké sklamanie.

Takže všetkým prajem čo najviac úspechov a veľa sily prekonať nepriazeň života.

Mária, 63