Ako sa zmenil môj vzťah k ženám

Keď som si ešte vychutnával mladícku nezrelosť so všetkou jej naivitou a dychtivou pomätenosťou zmyslov, priťahovali ma iba ženy, ktoré boli krásne, s dokonalými proporciami a s očami sľubujúcimi bezbrehú rozkoš. Toľko som túžil a sníval o nejakej takejto bohyni, že mi nakoniec Boh túto skúsenosť doprial – a to vrchovate, až nad mieru. Lebo na to, aby som sa spamätal, mi nestačila len jedna, ale postupne som viackrát zakúšal blaho aj bolesť, ktoré tieto krásky rozdávajú... Až som nakoniec musel uznať, že o vonkajšej kráse to až tak nie je a začal som hľadať inde.

Ale zranenia, ktoré som si z týchto vzťahov niesol, dosť razantne nabúrali môj vzťah k ženám. V podstate som ženy nemal rád a podceňoval som ich rozum aj dušu, za čo sa mi dostalo niekoľkoročnej samoty. Na jej konci som stretol anjela, ktorý mi úžasným spôsobom otvoril oči a ktorý posunul môj vývoj dopredu míľovými krokmi. Miloval som ju vrúcne, nežne a lásku k nej som prežíval oveľa intenzívnejšie než v predošlých vzťahoch napriek tomu (alebo práve preto?), že sme spolu nemali sex (na rozdiel od mojich predošlých vzťahov). Bolo to čisté a jemné a hlavne nežné. Niekedy som mal pocit, napríklad keď sme sa spolu modlievali, akoby vedľa seba kľačali dve deti, nevinné a chránené. Moje srdce bolo preplnené vďačnosťou za tento dar. A potom náhle koniec, rozchod, pád, tupá bolesť a smútok, až som si v niektorých chvíľach myslel, že zošaliem, že to nevydržím. Vrúcne som sa modlil k Pánovi a prosil ho o zmiernenie tejto trýzne, ktorá mi spaľovala myseľ. A Pán ma vypočul.
Bol som na výlete, modlil sa a plakal a náhle som sa uvidel. Prvýkrát v živote som sa náhlym vnuknutím oslobodil od ilúzie, že som podvedený a že len ja mám pravdu a myslel som na všetky tie výčitky a kritiky, ktoré som vo svojej namyslenosti nepočul a pred ktorými som si zamkol myseľ. V ten deň som znovu začal schuti jedávať a v noci som konečne mohol spať.
Odvtedy som sa ospravedlnil mnohým ľuďom, ktorým som svojou výbušnou povahou ublížil a pokúšam sa napraviť narušené vzťahy tak, že sa snažím o nápravu seba. Nie je to vždy ľahká cesta a nemá koniec, lebo zlepšovať je stále čo, ale jedno viem povedať už teraz: Ženy si nesmierne vážim. Pozerám sa na ne s úctou a obdivom a trocha aj so závisťou, že dokážu byť často také silné, že kam sa na ne my chlapi hrabeme!?

Bohuš