AKO HOVORIŤ BOHU O DEŤOCH A DEŤOM O BOHU

     Nestáva sa vám, že sa vašim deťom nechce ísť do kostola, pri večernej modlitbe zívajú a chytro ju odbavia s jasným cieľom mať to čo najskôr za sebou, pri vašom nadšenom ospevovaní Božích zázrakov na Vás nechápavo pozerajú.?. .Vždy si kladiem otázku: „Čo robím zle? Ako im hovoriť o Tebe tak, aby sa v nich rozhorela iskrička, aby zatúžili byť Ti blízko ...poznať Ťa a počuť Ťa ?????“

     Tieto a podobné otázky mi čiastočne  zodpovedali naši priatelia z organizácie YWAM - (medzinárodnej misijnej organizácie účinkujúcej u nás už 10 rokov) na čarovnom víkende  V Karpatoch. S YWAMom sme strávili už 3 inšpirujúce letné rodinné tábory plné dobrého vyučovania, príjemných ľudí a hlavne plné  jemných Božích dotykov.....počas spoločných chvál modlitieb, svedectiev a malých skupiniek. Majúc túto skúsenosť a súčasne už spomínanú bezradnosť, veľmi som sa potešila príležitosti zúčastniť sa takejto akcie a pevne som dúfala, že na svoje otázky dostanem odpoveď.
     Prvý deň sme venovali téme AKO HOVORIŤ BOHU o DEŤOCH. Nuž teda, bol to pre mňa úplne nový pohľad: Boh dal človeku moc vládnuť na  zemi a spravovať ju.(„...podmaňte si ju a panujte.“ Gen.1.26-28),prvým hriechom, hriechom pýchy nepriateľ prekazil Boží dokonalý plán. Začínajú sa dejiny spásy a vyvrcholia v osobe Ježiša. Všetka moc a autorita bola daná Jemu  a vďaka Nemu sa vrátila späť k  človeku. Niekedy chceme od Boha veci, ktoré už sú v nás. My máme duchovnú autoritu nad našimi deťmi. A táto autorita sa realizuje cez slová, nie cez tiché myšlienky a priania...,cez vyslovené slová, ak sú v súlade s Božou vôľou a vyhlasované v mene Ježiš. Za čo sa môžeme takto modliť? Za požehnanie pre naše deti, za ochranu, za ich dobré voľby v živote, za priateľov, za životných partnerov..., ale aj proti negatívnym veciam...proti zviazanosti, proti zraneniam, proti rebélii, proti zlu, drogám, depresii. Ak nahlas prehlasujeme požehnania do života našich detí, vytvárame spojivko medzi Božím plánom pre naše deti a jeho uskutočnením.. Už tým, že z Jeho vôle prišli na svet, majú právo na Večný život. Ale nie my spasíme naše deti. Boh to už urobil, ale  my sme tí, ktorí Ho majú volať a prosiť, aby sa spása v živote našich detí stala skutočnosťou. Náš nebeský Otec pozná naše deti a má pre nich – a aj pre nás svoj úžasný plán. Je na nás , aby sme ten plán postupne objavovali, aby sme naše deti vedeli povzbudiť a viesť. Ako ho objavíme?...Budeme pozorne, ale celkom jednoducho sledovať naše deti - aké sú, aká je ich osobnosť, aké sú ich obdarovania, záujmy, sny a túžby, aká je minulosť našich rodín, čiže aké dedičstvo si nesú a v neposlednom rade budeme čakať na Slovo od Pána. Otec sa chce s nami podeliť o určenie pre naše deti. Je dôležité citlivo počúvať, ak sa nám nejaká životná udalosť či slovo  zdá významné  - poznamenať si to.
A tak sme spolu ďakovali a prosili za naše nádherné deti.

Ako hovoriť deťom o Bohu

     Súčasťou oboch dní boli návštevy anjelov vždy ráno, ktoré predznamenávali tému alebo hlavnú myšlienku dňa. Druhý deň anjelikovia priniesli každému členovi stretnutia jeho vlastnú Bibliu (aj každému dieťaťu) a spolu s deťmi sme pozerali príbeh o Samuelovi. Bol to príbeh celkom k téme - Samuel, chlapec vymodlený z neba svojou mamičkou sa už v malom veku stáva Božím nástrojom, už ako malý chlapec počuje Pána .A to bola aj téma druhého dňa. Aj malí môžu robiť veľké veci ,aj malé deti môžu počuť Boha.
     Rozprávali sme sa o potrebách detí. Čo naozaj deti potrebujú? Bezpečie, optimizmus - veľa radosti, vedomie dôležitosti - potrebujú vedieť svoju cenu. Je dobré, keď deti majú voľný neorganizovaný čas, keď robia s dospelými veci, ktoré vedia, ktoré im idú, ktoré ich bavia. Tak napĺňame aj ich potrebu vzťahu a oceňujeme ich detstvo.
     Všetky tieto veci potrebujeme aj my, a ak nám chýbajú, doplniť nám ich môže len Pán. On dáva hodnotu nášmu životu tým, že za nás zomrel. A preto aj každé dieťa, bez ohľadu, kde sa narodilo, ako sa narodilo, akých má rodičov - má právo na večný život. Vzťah s Bohom je to  najcennejšie, čo môžme dať našim deťom.
     Do spásy postupne deti  dorastajú tak,  ako postupne dorastajú do väčšieho oblečenia - v poznaní a prijímaní  Ježiša  postupujú tiež ďalej a hlbšie.
     Deti majú veľký duchovný potenciál. Dôkazom je Dávid. Už ako malý chlapec mal zážitky s Bohom. Deti majú čisté srdcia, veľakrát sú schopné počuť Boží hlas skôr  ako dospelí. Preto sú  pre svet a pre cirkev veľmi dôležité. Ak budeme rátať s duchovným potenciálom  našich detí a my rodičia sa spojíme s nimi, môže sa mnohé zmeniť. Skúšali sme už viesť deti k počúvaniu Božieho hlasu? Jedno je isté a potvrdzuje to aj Písmo, aj zážitky mnohých rodičov. Boh hovorí k deťom.
     Myšlienka: „Odovzdať môžeme len to, čo sami máme,“ ma priviedla tam, kde väčšinou končí moje rozmýšľanie o veciach nedostupných a tajuplných – na kolená. Len keď som Ti ja, Pane, blízko, len keď ja trávim čas s Tebou a učím sa priamo od Teba, môžem o Tebe aj živo a autenticky svedčiť svojim deťom. Deti sú to najcennejšie, čo máme, tak chcime, aby mali to najcennejšie, čo máme
 – večný život.
 Ja som si  odniesla okrem všetkého, čo som už napísala, ešte jeden osobný odkaz z neba. Bol osobný, pretože sa týkal našej rodiny. Od malička som vyrastala ponorená v knihách, svet príbehov sa s tým reálnym u mňa vždy prelínal. Je to tak aj s mojimi deťmi, nečítajú encyklopédie, fakty im zatiaľ veľa nehovoria, ale spolu vždy žijeme v nejakom príbehu. Bojujeme s kapitánom Hookom, putujeme s Frodom alebo objavujeme Narniu. A mne na tomto víkende zrazu došlo, že tie najkrajšie príbehy sú naozaj v Biblii. Je tam všetko. Je to ten najkrajší Príbeh o milujúcom Otcovi, ktorí hľadá svoje deti a urobí všetko ,aby ich našiel. A tak odvtedy kupujem nové detské Biblie (jednak preto, že každý má mať svoju vlastnú a aj v každej  je niečo iné, už som ozaj odborník) a spoločne –najmä s tým menším objavujeme, ako  to vlastne všetko je. Bez príbehu z Biblie už nezaspí a mne sa tiež už Písmo zdá, viac ako predtým, nesmierne úžasné.
Tak toľko o našom čarovnom čase.

Martina Paulinyová