Treba sa SIEKT naozaj báť?

Keď sa povie sekta, vybaví sa nám niečo odpudivé, tajomné, neprístupné... Zároveň však mnohí neveriaci ako „sektárov“ označujú kresťanov stretávajúcich sa v spoločenstvách či žijúcich v komunite. Treba sa siekt skutočne báť? Kedy ide o sektu a kedy už nie? O tejto aktuálnej téme sme sa zhovárali s Ondrejom Garajom z Ekumenickej spoločnosti pre štúdium siekt.

Ktoré sekty majú na Slovensku najviac prívržencov či sympatizantov?
      Otázka je jednoducho položená, ale odpoveď je zložitejšia. Totiž podľa zákonov, ktoré platia k dnešnému dňu môžu sa na Slovensku registrovať ako cirkev aj náboženské spoločnosti, ktoré majú charakter sekty. Čo sa aj skutočne stáva. Preto čísla môžu ísť do tisícov. Aj keď nebezpečnosť každej sekty či sektárskeho myslenia nie je rovnaká. Niektoré sekty sú nebezpečné len vtedy, keď ich príslušník potrebuje transfúziu krvi, inokedy človeka ohrozujú podstatne menej. A iné sekty, ktoré sa predstavujú ako psychologická pomoc, ani neevidujú členov, ale len klientov, ktorí si nechajú vypracovať Oxfordský test osobnosti prípadne auditing. Ďalšia skupina siekt sú prívrženci neznámeho - napr. ufológovia alebo aj rôznych čarodejníckych skupín. A navyše aj niektoré skupiny v tradičných cirkvách Slovenska môžu byť významne poznamenaní sektárskou mentalitou či spôsobom myslenia. Preto sa nedá presne vyčísliť počet príslušníkov siekt. Ale celkovo môžeme povedať, že je najviac takých, ktorí prestali používať kritické myslenie - čo je hlavný a typický znak sekty a sektárskeho postoja.

V čom hlavne spočíva škodlivosť siekt?
     Hlavná škodlivosť siekt a sektárskeho myslenia je v tom, že neprimerane redukuje niektorý zo základných atribútov človeka - kritické myslenie, osobnú zodpovednosť, rozmanité sociálne vzťahy, intimitu alebo iné. Jednoducho povedané, odľudští človeka. Psychokulty zase vedú človeka k strate posvätnej dimenzie, čím končia ich nasledovníci vo veľkom cynizme a skepse  a pritom vôbec nemusia používať slovo Boh. Všeobecne sa rozširujúca poverčivosť a dôvera v nadprirodzené sily zase vedie k fatalizmu: veď čo zmôžete proti osudu, ktorý vám pridelili hviezdy a mesiac? Podobne viera v reinkarnáciu znižuje osobnú zodpovednosť za jedinečnosť života( Však ešte dostanem šancu v ďalšom živote.). Tieto posuny v myslení - a nie vždy musí ísť o vyslovené členstvo v organizovanej náboženskej skupine - spôsobujú zmenu klímy v spoločnosti so všetkými dôsledkami na medziľudské vzťahy s najbližšími. Niektoré sekty či myšlienky psychokultov alebo novej religiozity pritom sa môžu javiť aj ako niečo pozitívne, lenže v konečnom dôsledku idú proti ich nositeľom.
     Aj orol, ak si navykne na život v klietke v zoologickej záhrade, môže byť so svojím životom veľmi spokojný - veď klietka mu poskytuje bezpečie, nikto ho neohrozuje, má postarané o potravu. Len už nikdy nevzlietne do výšin. Podobne je to aj so sektárskym myslením a otroctvom novodobých psychokultov - zdá sa, že dávajú bezpečie a pomoc, ale spravidla to je len klietka, aj keď niekedy pozlátená. A dokonca sú aj ľudia, ktorí nie sú ochotní znášať zodpovednosť za svoj život a životné rozhodovania - dobrovoľne delegujú na rôznych guruov, ba dokonca im za to aj platia.

Majú ľudia náchylní pridať sa k sekte nejaké spoločné charakteristiky?     Sekty a sektárske myslenie alebo deformovaná religiozita napĺňa niektoré potreby, ktoré majú všetci ľudia bez rozdielu. Všetci sme odkázaní na vzťahy s inými ľuďmi, ktoré sú aj najčastejším zdrojom našich problémov - preto niektoré sekty ponúkajú naplnenie potreby akceptácie, iné naplnenie potreby úspechu, iné ponúkajú rolu učiteľa, znalca tajomstiev, iné poskytujú zážitok „zachránenosti“, ďalšie sľubujú moc a v neposlednom rade sa ponúka nádej, zdravie, bohatstvo. Ak uprednostníme niektorú potrebu nad všetky ostatné, tak spravidla skončíme v extréme.
     Ale najdôležitejšie je mať jasné vlastné presvedčenie. Ľudia, ktorí neľutujú námahu, aby vedeli, kto sú a kam idú, nebývajú obeťami siekt.

Ako majú rodičia chrániť deti, keď zistia, že sa zaujímajú o sektu?     Najlepšou ochranou je autenticky žitá vlastná viera. Ak deti vidia, že kresťanstvo rodičov nie je len náboženskou pozlátkou prikrývajúcou hrubé sebectvo alebo iné neresti, tak sa stáva aj pre nich príťažlivým a nevyhľadávajú náboženské experimenty. Keď však nami žité kresťanstvo je očkovaním či vlastne imunizáciou voči osvedčenému, tak nie je prekvapením, keď deti v rámci svojho hľadania sú očarené inakosťou.
     Ak rodičia zistia, že deti sa zaujímajú o sektu, majú začať u seba a pýtať sa, prečo je môj životný názor neprijateľný pre moje deti? Prečo odmietajú moje deti môj životný štýl a moje hodnoty? A na základe týchto odpovedí začať vlastnú korekciu. Až ako ďalší krok je potrebné, ak sa ešte vôbec dá, priblížiť deťom kritickú literatúru o kulte, o ktorý sa zaujímajú. V žiadnom prípade neodporúčame rodičom byť agresívni voči vlastným deťom, a tým ich doviesť k ešte väčšej emotívnej závislosti na kulte či sekte. Trpezlivosť, niekedy aj viacročná, láskavé očakávanie na sklamania z nenaplnených sľubov sekty sú najúčinnejšou zbraňou.
     Samozrejme, oslobodiť sa od seky či psychokultu, ktorá silne manipuluje svojimi členmi a vytvára psychosociálnu závislosť, je niekedy až skoro nemožné, ale netreba strácať optimizmus.

Nedali by sa aj niektoré kresťanské spoločenstvá nazvať sektami?     Áno, sú skupiny, ktoré sa vyskytujú na okraji niektorých väčších cirkevných organizácií, ktoré majú aj viaceré znaky siekt. Preto je potrebné si zachovať kritické myslenie a s rozvahou vstupovať do vzťahov či akceptovať myšlienky, ktoré majú znaky psychokultu alebo sekty, aj keď nemusí byť v priamom rozpore s kresťanstvom.

Za rozhovor ďakuje
Ľubica Holická

 

Poradenské centrá - Slovensko

Ekumenická spoločnosť pre štúdium siekt
tel.: 02/544 31 468, 02/544 30 960
e-mail: centrum@sekty.sk
internet: www.sekty.sk

Ústav pre vzťahy štátu a cirkví
tel.: 02/527 33 236-7; 02/529 20 408
e-mail uvsc@duch.sk
internet: www.duch.sk

INTEGRA - Centrum prevencie v oblasti siekt
tel.: 048/415 23 26, 0907/409 294
e-mail: integra@pobox.sk
internet: www.slovanet.sk/integra