Moja osobná cesta

„Cesta je dúšok z prameňa života.“ (Ch.F.Hebbel)

Toto storočie nám prináša veľa nových možností práce, sebarealizácie, záujmov aj iných aktivít. Človek má pocit akéhosi wow! – nadšenia, ktoré v ňom otvára dosiaľ nepoznané vnútorné priestory a možno aj pomáha odhaľovať vlastné obdarovania. A tak sa rozbehne na všetky strany vychutnať si či odskúšať viaceré oblasti. Toto hľadanie a skúšanie je motivujúce, napĺňajúce, zároveň však únavné. Pozitívne je, keď si raz každý nájde svoje miesto, tú svoju jednu hlavnú činnosť. Ale veľakrát tomu nie je tak. Dnešná doba je dôkazom opaku: robíme všetko, ale nič poriadne. Skúšame mnohé, no pri ničom neostaneme. Tak sa z nás stávajú len poloviční odborníci. (Pod)vedome sa riadime heslom: „Život je zmena.“ Ak by nás takýto život uspokojoval, dobre, poďme aj ďalej týmto štýlom. Ale realitou ostáva, že čoraz viac ľudí je nespokojných, frustrovaných, žijúcich v neistote. Ani nie z náročných výziev, požadovaných na novom mieste, ako z faktu, že „ešte stále som nenašiel to svoje miesto, nie som tam, kde mám byť.“ Tento problém sa týka aj kresťanov, a hlavne nás. Beháme z akcie na akciu, z konferencie na seminár, z prednášky na workshop, striedame spoločenstvá a nikde sa neudomácnime, nikde nevydáme seba. A ak toto nie je váš problém, lebo žijete v malom mestečku, kde sa veľa duchovného neorganizuje, možno sa vás týka iný odtieň tohto nedostatku – absolútne nepoznanie svojej cesty v živote. Predpokladám, že niektorí ani nevedia, že je dobré klásť si vôbec otázku o svojej ceste, o svojom povolaní. (Tu nemám na mysli kňazstvo/rehoľu či manželstvo). Život sa dá i prevegetovať bezcieľne. Ale prinesie nám uspokojenie a naplnenie? Prinesie náš život čosi dobré aj druhým?
Nechcem sa hlbšie rozpisovať o najvšeobecnejšom povolaní každého človeka - k životu, k láske, do priateľského vzťahu s Bohom, do služby blížnym (toto by malo byť jasné), ale o najosobnejšej, najkonkrétnejšej, individuálnej ceste každého jednotlivca, pre ktorú neexistujú všeobecné pravidlá. Snáď len navigačné otázky:

Čo ma baví? – Čo viem robiť celkom dobre? – Čo ma trápi, keď vidím vo svojom okolí? – Kvôli čomu sa dokážem veľmi naštvať? – Pre čo viem srdcervúco plakať? – S akou vekovou a sociálnou skupinou ľudí sa mi najľahšie / najpríjemnejšie komunikuje? – Keby som mohla niekoho finančne podporiť, kto by to bol? – O čom najčastejšie premýšľam / snívam?  ...

Tieto otázky nám môžu pomôcť zistiť, KOMU chceme / máme slúžiť. Ešte sa preskúmame, AKO sa to dá v našom prípade zrealizovať.

Čo z tohto je vám najbližšie? : hocijaký pohyb – šport – tanec – kreslenie – spev – hudobný nástroj – príroda – písanie – organizovanie – vedenie(riadenie) – samostatnosť – skupinka – jazyky – technika – príhovorná modlitba – telefonovanie – šoférovanie – počúvanie – komunikácia – internet – nakupovanie (zháňanie vecí) – hostenie ...

Ak ste sa trošku spoznali a zhodnotili, môžete sa o výsledku porozprávať s blízkou osobou, čo si o tom myslí. Potom – ak veríte v Boha – oslovte i jeho, čo by vám radil ako najlepšiu životnú dráhu. A potom sa skúste modliť za ľudí a veci z prvej série otázok. Robte to až dovtedy, kým vám nebude jasnejšie, čo, kde a ako konkrétne začať. Raz však určite začnite konať – pomáhať. Len za pochodu sa uistíte, či robíte správnu vec.

V tomto vidím jednu z úloh kresťanských spoločenstiev – pomáhať si nachádzať svoje povolanie cez naše talenty, túžby, okolnosti, hlas srdca i hlas Boží.

Ja som našla svoje miesto takto: Ako malá som všade hovorila, že budem herečka alebo spisovateľka. Bavili ma rozprávky, prerozprávané moju mamičkou. Neskôr som študovala muzikálové herectvo – dosť neúspešne – teda tadiaľ cesta chvíľu neviedla, ale neskôr ... Pokračovala som štúdiom nemčiny a slovenčiny na PdF. Potom ma vo farnosti požiadali o napísanie scenára pre muzikál o dejinách spásy, v ktorom som si zahrala tri malé roly a skúsila ho aj režírovať. Učiteľstvo ma doviedlo na cirkevné gymnázium, kde som spoluorganizovala letné jazykové tábory, kde sme viedli decká k Ježišovi. Dostala som aj príležitosť prekladať kresťanskú literatúru i korigovať preklady iných. Toto všetko vnímam ako kvalitnú prípravu (naplánovanú Bohom) pre hlavnú činnosť – založenie ženského časopisu.

Ako viem, že to je ono, to pravé?
Prežívam obrovské nadšenie, trápia ma ťažkosti žien, cítim ich bolesť, vidím, že som dostala na písanie a vedenie redakcie talent, ženy na Slovensku sú otvorené pre nový časopis, mám vnútorný pokoj, veci okolo Miriam sa hýbu a vyvíjajú, prichádzajú mi na myseľ nespočetné témy, využívam nemčinu a slovenčinu a uvedomujem si, na čo nemám absolútne žiadne dary....

A začalo to jednoduchým hobby v detstve. Túžbou, snom, talentom. Pokračovalo slzami pri činnostiach, v ktorých som bola slabá, a uzatváraním viacerých dverí, do ktorých som nevedomky chcela vstúpiť, no zrazu sa predo mnou zabuchli. Nadávala som, ale dnes ďakujem, že nevyšli.

Patrím k tým šťastným, ktorí vedia, čo majú robiť. Ale i toto má svoje tiene. Musím sa nanovo a nanovo rozhodovať LEN či HLAVNE pre toto, lebo ma zaujíma a baví všeličo ďalšie. Občas si dovolím robiť aj iné - na vyváženie – ale potom sa zase koncentrujem na svoju cestu, na ktorej potrebujem dozrievať a veľa sa učiť. Neviem, aké má Boh plány s mojimi ďalšími túžbami. Ak ich aj dnes nerealizujem, aspoň sa za ne modlím – za ľudí, aby našli svoje povolanie, aby sa slobodné ženy vydali, aby dozrievali kresťanskí muži, za vodcovstvo na Slovensku, za jednotu medzi denomináciami, za spoluprácu kňazov a laikov, za vznik komunít. Toto sú veci, pre ktoré mi horí srdce a tým pádom ich vnímam aj ako súčasť môjho osobného povolania.

Prajem vám, aby ste sa i vy našli.

A nezabudnite, že - ako povedal Roland Leonhardt - „niekedy musíme ísť sami svojou cestou, sami rásť, sami dozrievať.“

Alena Ješková         

P.S.: Odporúčame na túto tému výborný seminár komunity YWAM. Kontakt: Andrea a Kevin Bridge: Sládkovičova 44, Banská Bystrica 974 05, jumpstart@ywam.sk  (Andrea hovorí po česky.)
    www.ywam.sk/jumpstart , telefón:  0905 727 234.
Termíny: 31.8 - 2.9.  a  14. - 16.9. Ak sa nájde 15-20 záujemcov, lektori Bridgeovci sú ochotní naplánovať aj ďalší seminár.

Dve krátke skúsenosti:

„V prístave je loď v bezpečí. Lenže kvôli tomu sa lode nestavajú.“
Grace Hopper, vynálezkyňa

Boh mi dal život. Dal mi vieru. Skončila som dobrú školu. Mám fajn zamestnanie. Využívam však naplno svoje dary? A viem, aké dary vlastne mám? Do čoho by som mala  investovať čas a energiu, aby môj život nebol len prežívaním, ale aby som ho žila naplno? Kam sa má doplaviť moja „loď“ a ako ju tam priviesť? A vôbec, kto vlastne som?...
Tieto otázky sme si kládli na kresťanskom seminári JumpStart zameranom na objavenie nášho potenciálu. Za jeden víkend sa na ňom človek dozvedel o sebe viac než za celé roky. A to zaujímavou formou – okrem prednášok aj cez hry, testy, filmy, rozhovory v skupinkách. Mňa seminár utvrdil v tom, čomu sa mám v živote venovať a pomohol mi stanoviť si konkrétne ciele. Ukázal mi moje slabé aj silné stránky, lepšie som pochopila zdroje nespokojnosti vo svojom živote.
H.L.

 

V rámci mojej práce som už absolvovala semináre o identifikácii mojich silných stránok alebo plánovania malých krokov do budúcna. Jumpstart mi ale všetky tieto veci ponúkol v ucelenej podobe tak, aby som v tom videla Boží plán pre rozvíjanie Jeho kráľovstva. Spoznala som novýchľudí a ich osobnosti a zároveň sa mi predstavil spôsob, ako týchtoľudí prijať, viesť a ako mi pomáhajú objavovať jedinečnosť každého z nás.

Jana
TIP: Kniha od Josefa Mauderera: Porozumieť Božiemu volaniu hovorí o tom, čo (nie) je Božia vôľa. (Karmelitánske vydavateľstvo 2007)