Naše talenty a ich úskalia

Muži sú dobrí v niečom inom než my ženy. Veľa máme spoločného, ale veľa zase nie. Keby sme mali byť úplne rovnakí, nemusel by Stvoriteľ urobiť dve pohlavia, stačilo by jedno – rovnaké. Ale keďže už sa rozhodol, ako sa rozhodol, sme tu dvaja – on a ona. My píšeme o nej - o nás ženách.

Prvá kvalita, ktorá mi napadá, je intuícia. Zvláštna to vec, rozumom často nepochopiteľná, pre mužov ťažšie akceptovateľná, no my zo skúseností vieme, že reálna. Nevieme prečo, ale tušíme konce a výsledky udalostí, cítime ich v kostiach. Predvídavosť je celkom užitočná – pomáha nám vyhnúť sa hroziacim nepríjemnostiam vo vzťahoch, zvládnuť rysujúce sa kolapsy a pod. Avšak spoliehať sa na ňu absolútne, môže byť riskantné. Rozum má predsa len svoje nenahraditeľné miesto pri rozhodovaní. Úskalím intuície, alebo kam sa môže dobre mienená intuícia zvrtnúť, je podozrievanie a domýšľavosť, prečo asi ten či tá urobil/-a to a ono. Veľa odtienkov vecí sa dá vytušiť, ale netreba ich zameniť za nereálne vymýšľanie.

Druhou kvalitou žien by mohol byť zmysel pre detail. Kto iný ak nie žena dokáže precízne až po maličkosti vyzdobiť izbu, doladiť oblečenie s doplnkami, naplánovať akciu so všetkými potrebnými krokmi či vybavením?! Toto je na nás obdivuhodné. Občas sa musíme pred mužmi obhajovať, keď majú pocit, že sa vŕtame v nepodstatných detailoch a vraj si nepamätáme dôležitejšie veci. Ich na projekty orientované globálne myslenie nám môže pomôcť, aby sme sa naozaj nestratili v detailoch, ale na druhej strane je dobré byť vďačné za náš zmysel pre drobnosti a rozvíjať ho, veď z drobností sa skladajú veľké veci. Ale naozaj pozor na nepodstatné omrvinky nájdené na stole či pod ním, ktoré vyčítavo hádžeme do očí manželovi. Keď sa mi zdvíha adrenalín pre podobné veci, poviem si: „T. je pre mňa dôležitejší než rozhádzané vreckovky po izbe.“

Ďalší dar by som nazvala vzťah k ľuďom či inak – starostlivosť. Sama by som si ani nevšimla, na čo ma upozornil jeden kamarát, ženatý muž, že vraj žena sa dokáže neskutočne obetovať a keď on už odpadáva únavou, ženy nájdu v sebe či mimo seba nový zdroj energie, z ktorého šľapú ešte kus cesty. Ale pravdepodobne ide o cestu, na ktorej vidíme potreby detí či iných blížnych. Znie to pekne, ale i tu je dobré byť na stráži pred povýšením svojich snáh nad Božie. Služba z lásky je fantastická, ale služba, ktorou si chceme zaslúžiť Božiu lásku, je mimo. Obeta je jedna vec, no vypľutie duše a precenenie svojich síl druhá. Môžeme rozvíjať svoju starostlivosť o ľudí, ale učme sa aj hovoriť NIE lenivým ľuďom, ktorí si nechajú radiť v tých istých veciach aj sto ráz bez toho, aby sa zodpovedne pohli z miesta. A na toto im často slúžime my – vždy a všade prítomné úslužné ženičky bez ochranných hraníc.

Komunikatívnosť. Azda nie úplne všetky sme maximálne zhovorčivé, ale predsa len niekedy platí: „Ak chce muž vysloviť myšlienku, použije jedno slovo a žena jeden slovník.“ Psychológovia si všimli, že my rozmýšľame spolu s hovorením. Muž naproti tomu prehovorí, až si myšlienku premyslel. My ju formulujeme a dotvárame za prúdu reči. Bývame vraj aj taktnejšie v komunikovaní háklivých záležitostí. A čo je úskalím? Náš neskrotený jazyk. Občas sa nevieme zastaviť, unavujeme druhých siahodlhým vykecávaním, ubližujeme nediskrétnym rozkecávaním, ohováraním, brbľaním, šomraním ... podpichujeme, dráždime ... Dar jazyka je darom stále, a preto je aj napádaný. Hádam tu najviac potrebujeme postaviť stráže čistoty a milosrdenstva. A nechrániť jazykom len iných, ale aj seba, veď aj sebe ubližujeme negativizmami, vyslovenými na svoju adresu. Veď my predsa dokážeme slovami utešovať, oceňovať, obdivovať, povzbudzovať...

Citovosť. Inými slovami jemnosť – znak ženskosti,  jemný súcit, prirodzené slzy, schopnosť precítiť bolesť svoju i cudziu. Odklonom môže byť sentiment, vyvolaný chorými telenovelami, citová labilnosť, keď prestávame rozlišovať medzi čiernym a bielym a upadáme do beznádeje a depresie.  Avšak aj toto riziko má svojho záchrancu – a tým je mužský princíp v našom otcovi, partnerovi, vedúcom, kolegovi, priateľoch a hlavne v Bohu. Od neho máme povolenie byť slabé i krehké.

Ako tieto naše talenty súvisia s povolaním? Myslím, že sme už dnes a na tomto mieste, kde teraz čítaš, povolané žiť svoje ženstvo naplno, v prijatí seba ako ženy, v radosti, že som, že dýcham, že napĺňam životy iných svojou prítomnosťou, keď si dovolím  konať intuitívne, detailne, starostlivo, v otvorenej komunikácii a s prejavením krásnej ženskej citovosti.

P.S.: Iste nájdete v sebe či v nablízku žijúcich ženách aj iné – ďalšie dary. Napíšte nám o nich.

Alena Ješková