Ako som vyhrala nad otroctvom jedla

Asi každá z nás žien viac či menej bojuje s „kilami navyše“. Snažíme sa buď schudnúť, alebo aspoň už viac nepribrať. A tak otázka chudnutia nie je otázkou iba mladých dievčat, ktoré sa „chcú páčiť“, ale aj žien v strednom veku, na ktoré dôsledky nie práve ideálneho životného štýlu a stravy doliehajú ešte s väčšou vážnosťou, častokrát aj neblahými zdravotnými problémami. Možno mnohé z vás skúšali už rôzne „zaručené diéty“, čaje či tabletky, nakúpili si stroje na cvičenie, ktoré dnes slúžia iba ako „drahý vešiak“ - ale výsledkom celého snaženia bolo možno iba krátkodobé zníženie váhy s nasledujúcim „jo-jo – efektom“. Snažíme sa nejesť veľa, nejesť často, vynechávame raňajky či večere vo vidine schudnutia. Snažíme sa odolávať chutiam na sladké, bojujeme s výčitkami svedomia, ako to zas nezvládame, sme zničené z toho, aké má jedlo nad nami obrovskú moc. Začíname vždy odznova, „od zajtra“, no „zajtra“ sme opäť len tam, kde sme boli včera.. Modlíme sa za oslobodenie, ale ani to nepomáha.
Nuž, poznám to sama veľmi dobre z vlastnej skúsenosti. Chcem sa s vami podeliť o to, ako sa mi podarilo tento začarovaný kruh preťať a ako sa mi aj ďalej darí žiť inak (verím, že dlhodobo). Viem, že každý sme trochu iný. Videla som už u toľkých ľudí, že „chudnutie“ skutočne funguje, ak sa na to ide zo správneho konca, že mi je ťažko veriť, že by to u niekoho nemohlo fungovať, pokiaľ netrpí poruchou štítnej žľazy.  (Úspešne chudnú aj ženy po 40-tke, aj pred 50-tkou). A výsledkom nie sú len zhodené kilá, ale aj úplne iná kvalita života – zlepšenie zdravotného stavu, kondície, radosť z pohybu, radosť zo seba samej ako ženy, a v neposlednom rade sloboda – sloboda od jedla, ktoré sa zrazu stalo zdrojom obživy a nie kameňom úrazu.
Aký bol „príbeh s jedlom“ u mňa? Už od puberty, ak nie skôr, som si zvykla príliš veľa jesť, samozrejme aj veľa sladkostí - to bola moja „droga“. Zaháňala som nimi samotu, smútok a trápenie... Isteže to „pomáhalo“ iba na chvíľu. Síce som dlhý čas nebola skutočne tučná, ale ako sa hovorí, „štíhlosť vyzerá inak“ a kilečiek akurát potichu pribúdalo. Trocha sa to zmenilo k lepšiemu, keď som sa spoznala s mojím manželom  - veľa som chodila na turistiku, chcela som byť pekná, a tak som aj zo 5 kíl schudla. Moja radosť však dlho netrvala, lebo po svadbe, narodení syna, dcérky a iných zmenách v našej malej rodinke som začala pomalinky nenápadne priberať - za posledných 5 rokov rovných 24 kg. To už sa štíhlosti nepodobalo vôbec, podľa tabuliek to bola “mierna, až stredná nadváha“. Samozrejme, že som postupné priberanie pozorovala, chcela som sa „vyhýbať sladkostiam“, neriešiť smútok a samotu  jedlom, ale z rôznych príčin sa mi to nedarilo. Asi aj preto, že som v podstate nevedela, ako na to. Moje pokusy menej jesť a vyhýbať sa sladkostiam mi vydržali maximálne 2 týždne a potom som opäť skĺzla do starých koľají.
Zmena nastala až teraz vo februári. V januári som oslávila 33 rokov a začalo vo mne dozrievať rozhodnutie skutočne niečo zmeniť. Prichádzali ku mne rôzne impulzy z viacerých strán. Ťažko sa mi vysvetľujú všetky príčiny, čo spôsobili moju vnútornú zmenu. Isté je, že som to tentokrát vzala vážne. Čítala som si o rôznych diétach, lebo som sa naozaj chcela do niečoho pustiť. Pri tomto hľadaní sa mi dostala do rúk kniha vydaná v nemčine s názvom „Chudnutie bez diéty“. Po zvážení viacerých faktorov som pochopila, že presne tento štýl redukcie váhy je niečo, čo funguje. Sú to totiž zásady stravovania, ktoré platia pre každého človeka bez ohľadu na to, či má alebo nemá nadváhu. V knihe bola ako jediný zdravý spôsob prístupu k jedlu prezentovaná tzv. „racionálna výživa“. Nič svetoborné, však? Avšak jej výsledkom spolu s pridaním pohybu bolo schudnutie 24 kíl, a to za dobu 4 mesiacov! A to bez hladovania, bez ničenia si zdravia rôznymi jednostrannými diétami, bez zdravotných problémov. Nešlo však u mňa len o zhodené kilá – zmenený stravovací režim mi priniesol príliv energie, začala som sa lepšie cítiť a byť menej unavená, ale odľahčená, pohyblivejšia  a získala som fyzickú kondíciu. Začala som sa tešiť svojmu novému (a lepšiemu) vzhľadu, kupovať si menšie oblečenie  - dnes to je miesto veľkosti 46 veľkosť 38 - a to už je vážny rozdiel!
Čo som vlastne na svojom živote zmenila? Je toho viac a vyjadriť to na ploche akéhokoľvek jedného článku ani nie je možné, spomeniem však aspoň zopár zásad.
Prvá fáza zdravej výživy vyžaduje štúdium - v prípade záujmu si pozrite stránky www.chudnutie-ako.sk alebo www.schudnem.sk, na ktoré som narazila už v priebehu môjho chudnutia a doteraz  z nich čerpám drahocenné informácie, povzbudenie, tipy na recepty, „sledujem“ iných ľudí, ktorí tiež idú za svojím cieľom – a úspešne.

   1. V prvom rade som prehodnotila môj jedálniček, zaradila do stravy omnoho viac zeleniny, ovocie, celozrnné produkty, ale aj mliečne výrobky, zdravé tuky a mnohé zdravé veci, ktoré som predtým nejedávala, a zmenila som spôsob úpravy jedál atď.
   2. Zmenili sa veľkosti jednotlivých porcií. Človek však môže jesť v princípe všetko, ani mäso sa nevylučuje, avšak v správnej miere. Dokonca aj „niečo sladké“ je z času na čas „povolené“.
   3. Zaujímavý bol pre mňa aj poznatok, že pri chudnutí je veľmi dôležité JESŤ, a to často. Jedlo by malo byť zostavené podľa zásad racionálnej výživy. Jesť treba ca každé 2-3 hodiny, kvôli dobrému fungovaniu metabolizmu, dokonca aj po inkriminovanej 18-tej hodine  - moje posledné zeleninové alebo ovocné jedlo býva tak okolo 21h (asi 2 hodiny pred spaním).
   4. Okrem toho treba veľa PIŤ, čo zabezpečuje zlepšenie látkovej výživy a podporuje vylučovanie tuku (ca 3 litre čistej vody denne).
   5. Zo stravy som tentokrát neúprosne vyradila sladkosti, dala som si niečo malé ako napr. 2 dieliky čokolády raz za pár dní a zrazu to šlo! Ak má totiž človek vyváženú stravu, nejedáva jedlá z bielej múky, cukru, tak ho ani chúťky na sladké a veľký hlad netrápia.
   6. A samozrejme, pridala som pohyb. Hoci si nemôžem dovoliť vypadnúť od detí do fitnescentra, (čo bola ostatne aj jedna z mojich súkromných výhovoriek, prečo vlastne chudnúť nemôžem), začala som aspoň chodiť pešo čo najviac a začala som doma cvičiť, aspoň občas. Je dôležité vedieť, že pohyb je pri chudnutí iba podporným činiteľom, ktorý povzbudzuje metabolizmus, prispieva k všeobecnej kondičke a zdraviu, avšak základom úspechu je zmena stravovania.

Ja ešte tiež nie som na konci svojho úsilia a je mi jasné, že som sa vydala na cestu, ktorá nikdy nekončí - veď jedlo patrí k životu a ak po schudnutí nechcem znova pribrať, musím sa zdravo stravovať už doživotne. Čo ostatne nie je až taká trauma, ako by sa mohlo zdať, lebo mne táto racionálna strava vyhovuje - je chutná a ľahká na prípravu.. Iste, musím si odrieknuť veci, ktoré zrovna vhodné nie sú, hoci som ich roky bola zvyknutá jesť. Teraz si viem jedlo viac „užiť“ a vychutnať, i keď jem menej. Odpadli výčitky svedomia, viem, že robím niečo dobré aj pre svoje zdravie, nielen pre štíhlu líniu. Nie je to žiadne mučenie, hoci spočiatku môže byť problém preorientovať sa na nové chute a jedlá. Ale stojí to za to!

K úspešnému chudnutiu patrí istá dávka sebadisciplíny, času a sústredenosti (najmä na začiatku) a iste aj vytrvalosti. Sú to však práve tie vlastnosti, ktoré nás posúvajú ďalej aj v  iných oblastiach nášho života (aj v živote duchovnom), a tak naše úsilie nevyjde nazmar. Ja sama som tušila, že prelom v tejto oblasti môjho života bude istým zlomom, cestou k zmene aj v iných oblastiach. A skutočne to aj tak prežívam. Zrazu vidím, že ak má človek cieľ a ide za ním, môže mnohé dosiahnuť.
Racionálnu výživu by som odporúčam nielen ľuďom s nadváhou, ale aj tým, ktorí majú to šťastie, že im telo aj nie príliš zdravú stravu „spaľuje“ veľmi dobre, a tak jej negatívne dôsledky sa neprejavujú kilami navyše. Nedostatočná výživa v dnešnej dobe „nadbytku potravy“ v našej západnej civilizácii nie je ojedinelým javom – a jej daň si vyberieme síce nie hneď, ale prejaví sa možno o pár desaťročí v podobe chorôb, ktoré by možno nemuseli byť, ak by sme jedli to, čo organizmus skutočne potrebuje – a nie iba to, čo nám chutí.
Viem, je to veľký posun v myslení. Ale stále platí staré známe: „Nežijeme preto, aby sme jedli, ale jeme preto, aby sme žili.“ A to sa týka každého z nás. Boh nám dáva prostriedky a múdrosť k tomu, aby sme s „jeho majetkom“, s „chrámom Ducha“ nakladali tak, ako je potrebné..

Lenka
P.S.: Ak potrebujete podporiť či povzbudiť, napíšte mi: lienka@vollbio.de