Usmievame sa s deťmi ...

Spýtala som sa 5-ročného Jakubka na dvojmesačnú sestričku: „Aká je Nikolka?“ – Odpovedal mi: „Je na chlapcov. Tak sa na mňa škerí.“

„Mamka, kde má kačka nos?“ Ja som odpovedala: „Kačka má zobák.“ A Laura: „Kačka zobákom kýcha?“ (3,5 roka)

Synček sa pýta otca: „Oci, ľúbiš mamičku?“ – „Áno, ľúbim.“ – „A naozaj ju ľúbiš?“ – „Áno, naozaj.“ – „Však je krásna...“ (Marek 2,5 roka)

Keď sme boli na návšteve u starých rodičov, náš trojročný  Bubo mal novú šiltovku. Vošiel s ňou do prázdnej dedovej izby a ja z kuchyne počujem jeho hlas: „Dedova izbička, pozli sa na Buba.“


Noro vraví opatrovateľovi v detskom domove: „Ty si môj kamarát. Teba mám rád. Keď budem veľký, tak si ťa dám vytetovať tuto na chrbát."


Prišla ma navštíviť dcéra s mojou drahou trojročnou vnučkou po dlhých mesiacoch. Malá Johanka sa ku mne rozbehla, snívala som o objatí, keď ona vyslovila prvú vetu: „Babi, máš lentilky?“


Kúpila som Adelke (3 r.)  na MDD balíček plný všeličoho. Keď ho objavila v mojej taške, povedala som jej: „Nebuď zvedavá, lebo ti narastie dlhý nos. Až zajtra.“ Na ďalší deň ten balíček opäť vyňúrala a prišla za mnou: „Mami, už mi zagratuluješ a dáš mi ho?, lebo nechcem mať dlhý nos.“