Byť matkou

anketa

Robiť si starosti o to, či som dobrá mama, nie je nič neobvyklé – prechádza tým asi každá matka. Aký vplyv má či môže mať mama na dcéru alebo syna a do akej miery im treba dávať slobodu, keď už vyrastú z detských topánok – na to sme sa spýtali v ankete troch kresťanských matiek.

Otázky:
1. V čom je podľa vás hlavný prínos matky pre dcéru?
2. Čo je najdôležitejšie vo vzťahu mamy a syna?
3. Dávate ako matka dospelým deťom slobodu alebo nie? Ak áno, v čom?

I. pani Danka
1.
Matka má úlohu hlavne po emocionálnej stránke. Manžel je dievčatám dozorcom, vzorom, ja sa snažím výchovu zjemňovať. Treba rešpektovať manžela – otca mojich detí, ale dodať výchove trochu jemnosti. U dievčat som sa snažila, aby mi dôverovali. A aby mi mohla dcéra dôverovať, musím ju vypočuť kedykoľvek. Toto mi povedala iná mamička. Keď mám akúkoľvek prácu a príde za mnou dcéra, odložím tú prácu a vnímam ju. Hľadím jej do očí a počúvam. Ak mi na nej nebude záležať, nájde si niekoho iného na vypočutie. Ona potrebuje mať pocit, že ja som tu pre ňu.

2.
So synom sme mali pekný vzťah, ale on chcel napodobňovať ocka, hral sa na hrdinu. No večer, keď som uložila dievčatá, išla som okolo synovej izby, keď ma zavolal – a to už mal 15 – : „Aj ja prikryť.“ Večer sa správal slobodnejšie, chcel tú istú pozornosť.
Raz syn vypĺňal u saleziánov anketu, či si doma deti s rodičmi hovoria, že sa majú radi. A vraj sa  prihlásili len dvaja chlapci z 12-tich. U nás je toto prirodzené. My s manželom sme si zvykli vyznať aj pri vynadaní a spacifikovaní dieťaťa: „Ja ťa mám rád, ale toto a toto robíš zle.“ Ono musí vedieť, že ho milujeme, ale sú tu hranice. Čo však považujem u chlapcov za najdôležitejšie, je prejav dôvery a povzbudzovanie. Viac pozitívneho hodnotenia než negatívneho. Náš najmenší narastie o pol metra, keď ho pochválim za diktát. Najprv ho ocením, až potom upozorním na nedostatky, ktoré treba vylepšiť.

3.
Vždy som bola za to, dať deťom slobodu, samozrejme s istými hranicami. Ja som mala pocit, že som zo svojich síl urobila všetko pre dobrý základ do života našich detí. Bola som si istá, že je medzi nami dôvera. Ale prvá skúsenosť bola zlá – staršia dcéra ma sklamala. Druhú dcéru sme potom veľmi obmedzili, za čo sme sa s manželom neskôr kajali, veď nemohla za sestrine výčiny. Až to sklamanie tak nebolelo, dala som aj mladším maximum dôvery a slobody.  Napr. náš najstarší chodí teraz s dievčaťom, ktoré sa mne až tak nepáči, ale okrem toho, že som mu povedala svoj názor, musím ho nechať tak, je to jeho rozhodnutie a život. Aj čo sa týka ich záujmov. Môj syn má kurz na práce vo výškach. Vždy tŕpnem, či sa nezabije, ale je to jeho vec. Ja musím dôverovať Bohu, že ho ochráni.

 

II. pani Katka
1.
  Osobne si myslím,  že v  tom, aby dcéra videla veľmi konkrétny vzor ženy v rôznych aspektoch jej ženstva – v priateľstve, pracovitosti, materskom inštinkte, kráse osobnosti, ako zvonku tak vo vnútri. Krásny svet ženy so všetkými jeho zákutiami môže žene priblížiť len žena. A matka je pre dcéru bytosť, ktorá najlepšie vie, o čom to všetko je.
    Ako kresťanka  pri výchove svojich dnes už dvoch dospelých dcér túžim naplňovať v Božej sile výzvu apoštola Pavla: „Podobne staršie ženy nech sa správajú dôstojne, nech neohovárajú, neoddávajú sa pijatike, nech vedú k dobrému mladšie ženy, aby milovali svojich mužov a deti, ovládali svoje nálady, starali sa o čistotu tela i duše, riadne viedli domácnosť, boli láskavé a milé k manželom, aby nedali nijakú príčinu rúhať sa Božiemu slovu.“ ( Tit 2.2-5 )

2.
   Ako matka  troch dospelých  synov si myslím, že je to opäť o vzore. Svojou ženskosťou môžem byť vzácnym obohatením pre svet mužov. A pre mňa je zase vždy zážitkom, keď sedíme spolu so synmi  pri voňavom čaji a rozoberáme rôzne životné témy zo zorného pohľadu mužov. Niekedy som len veľké „ucho“, inokedy zase chcem byť radkyňou, ale v každom prípade autoritou, ktorá je vytvorená získaním si ich úcty snahou o bohabojný život. A tak  aj v tomto vzťahu  matka – syn  ma oslovujú slová apoštola Pavla v tej istej kapitole, vo veršoch 6-8:
„Takisto mladých mužov napomínaj, aby boli rozvážni. Ty sám /sama/ im buď vzorom v správnom konaní. Všetko, čo učíš, nech je pravdivé a presvedčivé, aby protivník nemohol nič namietať.“
    A tak či pre nich varím obed či upratujem po nich neporiadok, často mi v mysli vyvstávajú slová Matky Terezy: „Možno nebudete môcť robiť veľké veci – môžete však robiť maličkosti s veľkou láskou.“

3.
 Jedna z mojich obľúbených autoriek – Nancy van Peltová  (americká  kresťanská psychologička) v jednej zo svojich mnohých kníh napísala: „To najdôležitejšie, čo môžeme deťom dať, je možnosť slobodne sa rozhodovať.“
K hĺbke tohto princípu som prenikla až po rokoch mnohých výchovných omylov. Chcela som za svoje deti aj „dýchať“ a robiť za nich rozhodnutia, pretože som ich veľmi ľúbila. Ale dnes, s odstupom času, keď už všetci piati vyleteli z rodinného hniezda, viem, že sa to dá robiť len v určitom období ich skorého detstva a aj to len v určitých situáciách. Najťažšou lekciou pre mňa ako rodiča bolo pochopenie, že sú slobodné bytosti a musia robiť rozhodnutia sami za seba a znášať si aj ich dôsledky. Musela som fyzicky i duchovne roztvoriť milujúcu náruč a celým srdcom vyznať:  „Pane Bože, odpusť, že často som v dobrej snahe zabúdala, že naše deti sú v prvom rade tvoje a ty ich ľúbiš viac ako ja.“ Dnes viac ako inokedy si uvedomujem, že slobodu môžem dávať formou povzbudzovania, načúvania ich názorom bez toho, že by som im hneď radila,  prv, než o to budú stáť. A na svojich modlitbách denne čerpám silu veriť Božiemu sľubu:: „Starosť o mojich synov a o dielo mojich rúk ponechajte mne!“ (Iz  45,ll).

 

III. p. Beátka

1.
Viesť ju k láske a zodpovednosti k rodine, v ktorej má byť potom srdcom, a naučiť ju všetkým domácim prácam. Matka by jej mala byť vzorom v pokore a poslušnosti voči otcovi. Ja som nebola týmto ideálom.

2.
Podľa mňa je najdôležitejšie viesť ho k láske k otcovi, privádzať ho príkladom a modlitbou k viere v Boha a učiť ho pravým hodnotám, čo potom rozhoduje aj pri výbere jeho povolania.
U mamy musí cítiť teplo domova, lásku a má mať istotu, že sa mama vždy poteší, keď príde, aj keď žije inak, ako by si ona sama priala.

3.
Áno, dávam a chcem dávať plnú slobodu, je to moje a naše rozhodnutie nevstupovať a nezasahovať do ich životov. Obidve naše deti majú svoje rodiny, žijú mimo nás. Podľa ich potrieb im pomáhame. Ak však vidíme s manželom u niektorého vážne chyby, najprv „si ich doma preperieme“ a podľa závažnosti im to povieme. Nie je to ľahké, nedôjde vždy k pochopeniu. Sú veci, na ktoré máme zásadne rozličné názory. A oni o nich vedia. Som rozhodne za to, aby rodič poukázal na chyby a hriech, v ktorom dospelá dcéra alebo syn žije. Je  dôležité, aby vedeli, že aj keď na naše názory už nedajú, že ich otec a mama zmýšľajú inak a na tento spôsob života majú iný názor. A nielen to, kresťanský rodič má povinnosť bojovať za zdravý a čistý život svojich dospelých detí! Nesúhlasím s vyjadrením niektorých rodičov, ktorí hovoria o svojich deťoch žijúcich pred manželstvom s partnerom alebo v sekte, že je to ich cesta, ich život, ja už na tom nič nezmením.  Dá sa zmeniť a veľa sa dá urobiť aj pre veľké deti. Naozaj sa už nedá rozkázať, nepomôže dohováranie, treba ich nechať ísť v slobode svojou cestou. Ale dá sa ich život meniť modlitbou, pôstom a pokáním. Počas tohto sa však menia aj postoje a pohľad rodičov.

Ľ.H.