Jednoducho zdravo kúriť ...

Lekári varujú pred teplotami v miestnosti nad 20 stupňov

Profesor, doktor Horst Jungmann, docent pre medicínsku klimatológiu na univerzite v Hamburgu, píše na tému izbovej teploty a zdravia nasledovné: „Ľudské telo má schopnosť prispôsobovať sa teplu i chladu. Potrebuje na to minimálne 4 týždne – a jeseň postačuje – aby sa pripravilo na zimu. Avšak náš civilizovaný život dokáže tomuto prispôsobeniu zabrániť.

Neustály pobyt v príliš teplých priestoroch, príliš teplé oblečenie pri krátkom zdržaní sa vonku sú najdôležitejšími rušivými faktormi. Väčšina ľudí je skutočne otužilejšia v lete než v zime, lebo sa častejšie vystavujú aj ľahšie oblečení chladnejším teplotám než počas mesiacov chudobnejších na slnko. Z tohto sa vychádza aspoň čiastočne pri vysvetľovaní príčin, prečo sú ľudia v zime oveľa náchylnejší na infekčné ochorenia dýchacích ciest, ľudovo nazývaných celkom trefne „prechladnutie.“

Izbová teplota nad 20 stupňov Celzia je z dlhodobého hľadiska zdravotne neúnosná. Predovšetkým pre ľudí, žijúcich v miernych zónach, akou je aj stredná Európa. V tom sú si vedci i lekári jednotní a udávajú pre to jednouchý dôvod: Naša strava, ktorá slúži ako zdroj energie, sa spaľuje v tele, čím sa tvorí teplo– termogenéza. (Kalórie sú tepelné jednotky.) Čím chladnejšia je teplota okolitého prostredia, o to viac sa musí telo namáhať, aby si udržalo svoju vlastnú teplotu, ktorá je značne vyššia než tá okolo neho. Teplo z nás neustále uniká von cez pokožku a dych. Primeraná, teda nie zvýšená izbová teplota aktivizuje látkovú výmenu, robí nás bdelými a udržuje telo výkonným a skôr štíhlym.

V prekúrených priestoroch klesá relatívna vlhkosť vzduchu veľmi ľahko pod „komfortnú zónu“ (ca. 45-60%). Následkom býva znížená schopnosť odporu tela voči infekciám, obzvlášť dýchacích ciest: kto žije príliš teplo, máva častejšie kašeľ, nádchu a bronchitídu. Obzvlášť nezdravé je prílišné teplo v spálni. Teploty v spálni, ktoré ležia o 3-5 stupňov nižšie než v ostatných obytných miestnostiach, darujú človeku hlboký a zotavujúci spánok.“ 

Andie
Podľa prednášky Henryka and Aliny Wieja zo žurnalistickej konferencie v Mittersille v apríli 2007. Autori sú zakladateľmi organizácie „Life and mission“ (holistická služba, lekárska a duchovná podpora). Pracujú v Ústave kresťanského poradenstva, zameranom

Včely a ich med

Človek  objavil včelu asi pred 20.000 rokmi, hoci tu žila už dávno predtým. Je to prvý domestikovaný živočích. Včely boli usadené v jaskyniach, vo vyvrátených stromoch. Človek vždy túžil dostať včely z lesa bližšie k sebe, dával ich do zoskupenia. Dokázal sa pozrieť do pukliny stromu, čo znamenalo veľký pokrok, aby skontroloval a zobral produkty. Med skvasil a vznikol nápoj, ktorý človek takto objavil. Popri tom zistil, že má blahodarné účinky na ošetrenie rán.
Sibyla III. zaviedla používanie včelích produktov na skrášľovanie a upevnenie zdravia, lebo ženy mali výsadné postavenie, keďže mali materské povinnosti.
Starí Gréci a Egypťania kočovali so včelami po Níle na pltiach. Na mumifikáciu používali vosk + propolis – vonné silice.  V chráme v Luxore je nápis: „Pi mlieko, živ sa medom, športuj, chodievaj do divadla a dožiješ sa vysokého veku.“
Hippokrates povedal: „Človek by mal užívať také potraviny, ktoré majú aj povzbudivý a liečivý účinok.“
Mária Terézia zaviedla vlastnícke právo vo včelárstve. Kto prvý našiel včely, mal vlastnícke právo. Rešpektovali to aj panovníci. Zaviedla výsady pre včelárov – vlastnícke a rojové.
Šľachta sa tomu bránila.
Juraj Fándly – farár v Naháči, pranieroval šľachtu za jej zdieranie venoval a vo svojom literárnom diele včelárom i záhradkárom  venoval 7 kapitol.
Myšlienka  založenia Včelárskej paseky prišla po 1. svetovej vojne, kedy sa prerozdeľovala pôda a každý veľký gazda choval včely. Za úspešný rok sa považoval ten, keď mu jeden úľ vyniesol 3-4 kg medu.
Úle sa tiež vyvíjali. Od dlabaných – tzv. dlabákov, cez sklenené, aby sa včelie dielo mohlo kontrolovať, až po dnešné typy, slamené, vodorovné, nadstavkové, so 4.priestorom.
Med sa obyčajne vytáčal na jar, na Jozefa. Postupne sa včely začali prikrmovať. Čiže keď sa im odobral med, bolo im treba dať na zimu cukor. Včely sú nevyčerpateľné, hoci počasie je pre nich alfou a omegou. Včelár sa každý mesiac v roku venuje čomusi inému. V zimných mesiacoch musí včely zazimovať, chrániť im teplo a vzdušnosť, na jar a v lete zbierať med, potom včely rozšíriť napr. z 20 000 na 80 000 kusov. Včela má dva pudy: zhromažďovací (zbiera peľ, propolis, nektár) a rozmnožovací. Rozmnožovanie včiel je zložitou záležitosťou – včelár musí do nej vstupovať.
K základným vlastnostiam včely patrí pracovitosť (vykonáva 15 rôznych činností), poriadkumilovnosť, vôňová schopnosť (1000x väčšia ako ľudská), orientačná schopnosť (lieta až do 10 km ďaleko), vie podať pohybom tela podobným tancu informáciu o dobrých kvetoch ostatným včelám, je verná (ak sa rozhodne opeľovať repku, už sa venuje len jej, ak sadne na hluchavku, tak jej. Čmeliaky, sršne, osy ani motýle nemajú túto vlastnosť), je indikátorom znečistenia ovzdušia, čistiaci pud ( aj keď nazbiera nektár v prostredí zakalenom exhalátmi, vo svojom tele ho prečistí). Bežná včela sa dožíva 5-6 týždňov, augustová včela 9-12 mesiacov, kráľovná aj 5 rokov. Matka kráľovná sa dokáže páriť aj s 8 trúdmi, ktorých si vyberá za letu. Asi 95 % všetkých kvetov opeľujú včely. Ekosystém by sa bez nich zrútil. Medzi sebou majú zaujímavý výberový systém: ak chce prísť k nim nová alebo aj stará známa, ale po dlhšom čase, musí čosi doniesť. Keď nedonesie, usmrtia ju. Ak nie je v koši aj matka, včely sa roztratia. Včelári si niekedy matku označujú farebnou fixkou – bodkou. Prísny výber medzi matkami umožnil včelám dlhé prežitie na zemi. Matka je väčšia od ostatných. Včely nepoznajú svojho včelára a ak ho nepichajú, tak preto, lebo sa pohybuje pomaly, pokojne a nedráždi ich parfémom ani svojím potom, ani korenistými vôňami, alebo keď nie je cítiť tesne po pohlavnom styku. Agresívne bývajú najmä v období kvitnutia maku. Vo Francúzsku a v Južnej Amerike majú vyššiu bodavosť, ale aj výnosnosť. Pichaním si bránia obydlie. Pri bodnutí dobytku či iného hmyzu žijú ďalej, len ľudský sval je tuhší, nedokážu z neho vytiahnuť žihadlo, a preto zomierajú. Pri vpichu v nás ostáva kyselina mravčia. Na postihnuté miesto treba dať ihneď cibuľu, ocot alebo med, ktoré kyselinu zneutralizujú. Jed však priaznivo pôsobí na pohybové ústrojenstvo, imunitu, reumu, vyrábajú sa z neho i lieky. Je známe liečenie jedom – je to najlacnejšia injekcia -  ale aj celkovým ovzduším v blízkosti úľov na dýchacie potiaže pre každú vekovú skupinu. Najmä Poliaci viac využívajú včelie produkty.
Dnes jeden úľ môže ročne vyniesť včelárovi 18 kg, ale aj 35, 50, až 100 kg medu.  Včelár totiž dokáže včely trochu usmerniť. Napr. keď chce, aby lietali do jedlí, rozpustí im do napájadla jedľový med, ony sa ho načuchajú a idú do jedlí. Alebo popolieva lucernu cukrovou vodou ...
Nadšení včelári so svojimi včelami aj cestujú tam, kde nájdu dobrý terén.

 

Všetky druhy medov sú dobré, ak ich vyrobili skutočne včely. Teda nie tie, ktoré sa predávajú v Tescu, Lidli či dovážajú z cudziny. Tie sa kombinujú s konzervantmi, pridávajú sa farbivá, cukor ... Prírodný med obsahuje okolo 150 cenných látok.

   1. Jarný variant: natvrdo skryštalizovaný je vhodný najmä pre starších ľudí. Kryštalizácia je bežná vlastnosť medu, nie je na škodu výrobku. Tento druh obsahuje látky na ozdravenie buniek: lizofény, drasíny, materská kašička...) a predchádzanie starnutia.
   2. Rozpustený v 50 stupňoch, agátový, istý čas vydrží tekutý, ale potom opäť skryštalizuje. Tento si ľudia najviac kupujú, lebo vyzerá na pohľad dobre.
   3. Krémový – robený zastudena, nerozteká sa, obsahuje asi o 30 zdravých látok viac než ostatné typy, jeho látky pôsobia proti vírusom. Napr. acetylcholín podporuje vzrušenie. Med treba dávať do čaju, teplého max.60 stupňov, aby sme ho nezničili.
   4. Agátový – svetlý – vhodný pre bábätká. Niektorí tvrdia, že med je alergén, ale to len ten dovážaný z Južnej Ameriky, nie náš!) Je lahodný a ľahko stráviteľný. Je vhodný aj pre diabetikov. 68 g denne smie zjesť i diabetik. Med nepotrebuje na svoje rozpúšťanie inzulín. Nezaťaží organizmus, naopak – dodá mu energiu a spokojnosť.
   5. Slnečnicový – žltý má sladko-kyselkastú chuť. Obsahuje viac selénu. Býva v ňom namiešaná aj lipa.  
   6. Tmavý, špeciálne  pre ženy buď zo smreku alebo z maliny, alebo z jedle. Podporuje tvorbu krvi, vyživuje kosti a prináša pokoj. Osteoporóza nie je choroba staroby, ale dôsledok životosprávy v mladosti.
   7. Lipový – nahorklý
   8. Repkový
   9. Eukalyptový
  10. Pohánkový – na pružnosť ciev, činnosť srdca pre rutín a stopové prvky.

Výskumy hovoria, že Slováci skonzumujú na 1 obyvateľa 200g medu ročne, v ČR je to 250 g, čo je pomerne málo s ohľadom na jeho liečivé účinky.

Peľ: každý ľudský organizmus si nájde v ňom svoje, pre seba potrebné. Všeobecne rozpúšťa cholesterol, priaznivo vplýva na tlak, vyživuje vlasy. Dobre sa strávi. Je v ňom koncentrovaná bielkovina, soli. Dáva sa do mlieka, do vody. Pre diabetikov je ideálny peľ spolu s agátovým medom.

Anna a Rudolf Moravčík
Kontakt: 0903 778 049
Slnečná 372/16, Trebatice
www.vcelarskapaseka.sk