Ester

Kráľ Ahasver reprezentuje akoby Boha – autoritu, ktorej zákon bol jasný a nemeniteľný. Preto ho nahnevalo, keď jeho krásna manželka Vašti odmietla na jeho zavolanie prísť na stretnutie. V istých momentoch zabudla na to, že moc a autorita, ktorú má, jej patrí vďaka mužovi, za ktorého sa vydala, len vďaka kráľovi bola i ona kráľovnou. Lenže ona si odmietla nasadiť na hlavu korunu ako znak tejto kráľovskej hodnosti. Dala prednosť svojim činnostiam pred  výsadami kráľovnej. Tak stratila všetky prednosti a výhody  pre pyšný postoj vo svojom srdci. Kráľ sa jej preto zriekol, zapudil ju. Na jej miesto prichádza Ester. Sirota z chudobného prostredia, o ktorú sa staral jej ujo Mordokaj. Učil ju dôležitým veciam ich židovskej viery, modlil sa za ňu, čím plnil rolu akéhosi duchovného sprevádzajúceho, mentora. Jej príchod do paláca symbolizuje prechod zo „sveta“  do Božieho kráľovstva. Spočiatku určite nevedela, ako sa správať v tomto noblesnom svete, všetkému sa musela pomaly a poctivo učiť, ako sa i my učíme po obrátení novým veciam, zákonom duchovného sveta, keď začíname žiť aj duchovne. Pokorná, poslušná sirota neostala však šedou myškou (puťkou), ako si aj my neraz nesprávne vykladáme poslušnosť a pokoru, ale podnikla čosi dosť odvážne na tú dobu a kultúrne zvyklosti. Dovolila si predstúpiť pred kráľa bez zavolania v netypickom čase. Tomuto kroku však predchádzal trojdňový pôst a hlboká modlitba – znak vydanosti Bohu, postoj pokorenia sa pred Všemohúcim, ktorý dokáže po takomto duchovnom boji zmeniť okolnosti a pripraviť aj neoblomné ľudské srdcia. Čo sa vlastne stalo? Mordokaj bol tŕňom v oku kráľovmu služobníkovi Hamanovi, lebo sa mu odmietol klaňať. Ako Žid sa klaňal len jedinému Bohu. Haman sa práve chystal nahovoriť kráľa, aby dal Mordokaja povesiť na kôl, keď si kráľ listoval v knihe zásluh svojich poddaných a dozvedel sa o Mordokajovi, že mu nedávno zachránil život tým, že upozornil na tajné pikle, kuté proti nemu. Kráľ sa spýtal samého Hamana, akú poctu treba prejaviť mužovi, záchrancovi kráľovho života. Haman, mysliac si, že ide o neho, navrhol obliecť tohto človeka do krásnych šiat a previesť ho na koni pred zástupmi ľudí. Takto sa dostalo Mordokajovi pocty a vďačnosti. Hamanova rodina vytušila, že ak ide o spor so Židom, nikto z ľudí nemá šancu, lebo za židovským národom stojí ktosi väčší  a protivník mu môže ľahko podľahnúť.  A tak sa aj stalo. Po Esterinom pôstnom a  modlitebnom zápase vyšlo najavo, že práve Haman vydal nedávno príkaz, aby boli Židia predaní a vyhubení. Ester skromne požiadala kráľa o ochranu svojho národa. Kráľ nielenže vyhovel jej prosbe, ale aj dal potrestať vinníka. Haman odvisol na kôli, ktorý sám prichystal. Jej ujo Mordokaj dostal Hamanovu funkciu – správcovstvo časti krajiny. On i so svojou neterkou mali právo spísať listinu, ktorá chránila Židov v 127 krajinách, a ustanovili národné sviatky na dlhé obdobie.

Pri počúvaní tohto príbehu v podaní jednej pani z Malajzie som sa rozochvela. Uvidela som seba ako Vašti, zamestnanú svojím biznisom, zanedbávajúcu manžela i kráľovské výsady. Zrazu mi svitlo, že moje opeknenie, vnútorná pohoda, obdiv okolia, úcta, úspech v službe – to všetko je ovocie vzťahu môjho dobrého manžela ku mne. A potom - i ja často odkladám z hlavy kráľovskú korunu Božej dcéry, keď neverím v každom dni svojej hodnosti, darovanej Bohom. Ako ďaleko mám k správaniu Ester!
Malajzíjčanka pokračovala: „Milé dámy, my často bojujeme len po obesenie Hamana. Ale Boh  chce cez nás pomôcť aj iným ľuďom, použiť si naše trápenie pre oveľa širšie ciele, než sa nazdávame.“  V tom momente som si spomenula na nášho drahého (budúceho) synčeka žijúceho zatiaľ v detskom domove, o ktorého bojujeme s pomalými  úradmi a súdmi. Samozrejme, že sa modlíme za to, aby bol čím skôr u nás. Ale teraz som silne prežila, že úspech, až sa malý dostane k nám, bude len obesením Hamana, ale nie celý Boží plán. I ja som pozvaná stať sa Ester – kráľovnou, učiacou sa bojovať skromne, s pokorou pred kráľom (v mojom prípade Kráľom Bohom) v pôste, modlitbe a múdrom konaní. Hneď ďalší deň som sa začala postiť – a presne ako Ester - tri dni – a pýtať si múdrosť. Bolo to ťažké, ale vedela som, že nás čaká víťazstvo. Zápasila som nielen za synčeka, ale za celý adopčný zákon a slovenský administratívny systém. Nie sama, veď nejde o moje zásluhy, ale s Bohom na čele ... Pár dní na to som bola pozvaná do parlamentu na stretnutie s politikmi, zaoberajúcimi sa rodinou. Sami prejavili záujem stretnúť sa s ľuďmi z praxe a vypočuť si konkrétne pozmeňujúce návrhy do zákona. Ešte predtým sa mi ozvali odborníci z tejto oblasti a poslali mi svoje sformulované nápady. Celkom konkrétne som videla, že sa mám modliť proti všetkým dôsledkom diablovho plánu, nie iba za niečo. A po čase zareagoval aj riaditeľ patričného úradu na moju sťažnosť a pozval ma na rozhovor. Sľúbil praktickú pomoc. Zároveň som začala písať o tejto téme do médií.
Pani z Malajzie dodala: „Žena služobníčka nemá  prikazovať, dohovárať ani ovládať, ona má vládnuť, t.j. má mať kontrolu nad sebou, nad svojím správaním i emóciami. My ženy máme veľa schopností, ktorými môžeme pomôcť, ale nie manipulatívne. Nám dal Boh dar modlitby a vnútornej podpory. Ester sa nehádala s Hamanom ani ho neovládala, ona vládla. Bola si vedomá svojej kráľovskej hodnosti. I my si jej smieme byť vedomé. Ale pritom nezabúdať, že autoritu máme len vďaka Kráľovi, vďaka tomu, s kým sme v milujúcom vzťahu. Vládnuť  v našej  praxi znamená aj to, že ak na nás niekto slovne či inak útočí, nedotkne sa nás to príliš, ani mu nepôjdeme dokazovať svoju nevinu či schopnosti, lebo my vieme, že tí, čo sa k nám správajú nespravodlivo, robia tak preto, lebo nepoznajú Božiu lásku. Ale my ak prežívame hodnosť Božej dcéry a nebojíme sa „nosiť korunu“, vieme zostať pokojné a pevné. Pýtame si totiž múdrosť zhora, múdrosť z nebeských sfér, aby sme pochopili nášho zraňujúceho protivníka. My nemôžeme nikomu diktovať, ako má žiť, ani mu po zlyhaní vyhadzovať na oči: veď som ti to vravela. My máme milovať. A aby sme sa tomuto vládnutiu naučili, je úžasné mať Mordokaja, mentora - staršiu ženu na duchovné sprevádzanie. Aby sme i my podobne ako Ester prinášali do paláca (do Božieho kráľovstva, teda na Slovensko) požehnanie. Požehnanie znamená cez svoj premenený charakter zmeny do spoločnosti, do jej neflexibilných  systémov.

podľa Evelyn Seow Alena Ješková