Beátka

Neviem, či vôbec niekto z ľudí sa môže stať mojím absolútnym vzorom, veď nikto nie je dokonalý vo všetkých oblastiach. Avšak akosi spontánne si vyberám za vzory tých, ktorí majú to, čo mne chýba. Istá vlastnosť, schopnosť či iné. Moja bývalá kolegyňa Beátka je mi vzorom v pozitívnom videní ľudí a životných situácií.

Nastúpila spolu so mnou do zamestnania, ktoré bolo pre mňa úplne prvým, hoci pre ňu posledným pred dôchodkom. Delil nás teda väčší vekový rozdiel, ktorý sme však necítili. Nebolo to mojou zrelosťou, skôr jej mladým duchom. Keďže sme v škole učili ten istý predmet, posadili nás blízko seba, aby sme mohli aktívne debatovať. Stále bolo o čom. Nielen o učebných metódach a žiakoch, ale aj o jej i mojom živote. Postupne som sa dozvedela o jej dvoch veľkých deťoch a pribúdajúcich vnukoch. Ona si zase vypočula o mojich snoch a sklamaniach. Neraz ma pozvala cez voľnú hodinu do školskej kaplnky, kde sa za mňa modlila. Striedavo sme sa pozývali na kávu či čaj do cukrárne. A nikdy nevynechala moje meniny ani narodeniny. Dostávala som od nej ružový púčik alebo knižku. Moje drobné darčeky prijímala s nefalšovanou vďačnosťou a radosťou. Vždy vo mne vyvolala pocit, že u nej sa nemôžem  pomýliť, lebo jej sa všetko môže hodiť. Často som premýšľala, aký význam má pre ňu moje priateľstvo, čo jej asi ja tak môžem dať. Ona pre mňa – to je samozrejmé: životná skúsenosť, múdrosť a praktická pomoc. Ale ja pre ňu? Úžasná bola práve jej pokora, s akou aj ku mne pristupovala. Hodiny strávené s hocikým nepovažovala za stratené. Týmto dávala ľuďom pocítiť ich vlastnú dôležitosť a hodnotu. Ja som bola len jednou z mnohých, ktorí jej prítomnosť vyhľadávajú a potrebujú. Beátka sa totiž stará o celú rodinu, i vzdialenejšiu, o spoločenstvo, priateľov a známych. Čo si však na nej cením najviac, je jej snaha vidieť za každým ľudským pokleskom čosi dobré. Neraz sa mi to zdalo naivné, ale po čase som si uvedomila, že ona neposudzuje nikoho preto, lebo si je vedomá toho, že nevidí do sŕdc, a teda do motívov konania ľudí. A ak aj čosi o nich vie, ráta s ľudskou slabosťou a zraneniami, podmieňujúcimi mnohé naše skutky. Pri pracovných konfliktoch stála na strane zmieru a nikdy, naozaj nikdy som ju nepočula verejne vysloviť na niekoho čosi negatívne. Nikdy tak neurobila za jeho chrbtom. Zato vedela nežne medzi štyrmi očami konfrontovať človeka aj s nepríjemnou pravdou. Ako to, že je takáto? – neraz som sa pýtala. Bude to jej šťastným manželstvom, zdravím, prácou, zabezpečením? Aj moja Beátka má problémy, a nie malé, ale rozdiel je len v jej postoji a pohľade na veci. Obdivovať musím jej  neustále napojenie na Boha, radenie sa s ním, dennodenné čítanie Božieho slova či duchovnej literatúry a rozjímanie nad ňou. Postupne som spoznala, že toto sú jej zdroje radosti a pokoja, čo mne tak veľmi chýba. Hoci mám ten istý priamy prístup k nim. Tak potom je to o jej snahe a vytrvalosti.

-aje-