Trojročná Terezka – po druhom dni v škôlke - odpovedala mame, keď od nej čosi naliehavo žiadala: „Mami, nestresuj, lebo ti vypichnem oko.“

Minule na mňa dcérka volala: "Mami, poď sem a povedz niečo Laure. Stále na mňa vyplazuje oči!"

"Ako si mám upratať hračky s takými malými rukami?"
Keď sme vysvetľovali našim dcéram príbuzenské vzťahy (babka je tatinkova maminka, dedko je tatinkov tatino,...) po chvíli malá zahlásila: „Aha, už viem, ujo Lubo je tatinkov sestrík.“

Moja sestra – zdravoťáčka - sa snažila deťom vysvetľovať veci o ľudskom tele tak, ako to v skutočne je, len v detskej reči. Tie najchúlostivejšie pomenovala odborným slovom a deťom to stačilo. Raz sa jej to ale vypomstilo, keď mala na návšteve kamarátku. Tá sa išla sprchovať a sestrin syn, vtedy asi 4-ročný, vošiel do kúpeľne za ňou a zahlásil:
"Ja už viem, že dievčatká nemajú pipík, ale vagónium!"

Bývam dosť ďaleko od rodičov, tak si často telefonujeme. Moje deti vždy nadšene utekajú k telefónu, aby si mohli podebatiť s babinkou. Raz som si robila poriadok v nevypísaných daňových priznaniach a staré, neplatné som im dala na hranie. Deti sa v nich nadšene hrabali, keď volala babička a pýtala si deti k telefónu. Môj starší – 5-ročný úplne vážne a nahnevane zahlásil: „Maminka, nemôžem, nevidíš, že dôležito účtujem?“

Mojim priateľom s 2-ročnou dcérou sa narodili dvojičky. Dcérka ich po príchode z nemocnice dôležito pozorovala. O chvíľu sa dvojičky, celé zabalené do periniek,  ako na povel zobudili a spustili krik. Dvojročná dcérka pribehla za mamou a hovorí jej : „Poď chytro, hlavy plačú.“

„Ja sa tu normálne rehocem, ešteže ma nik nevidí, teda okrem psa, ale ten ma nebonzne.“