Tvorivosť všeobecne

Skôr, ako sa pustíte do čítania tejto témy, ponúkame vám malý test. Odpovedzte na nasledujúcu otázku: viete sa zasmiať sám/sama na sebe?  
Či už je vaša odpoveď pozitívna alebo negatívna, isté je, že  humor s tvorivosťou veľmi súvisí. Našli sme výrok istého autora, ktorý tvrdí, že ten, kto sa nevie smiať sám na sebe, nemôže byť tvorivý. Ale iný tvrdí, že kto sa vie smiať na sebe, bude sa celý život zabávať. Takže humor sa vám v každom prípade oplatí J.
Ale teraz už vážne - položili sme si zopár otázok, o ktorých predpokladáme, že by aj vás mohli zaujímať, a hľadali sme na ne odpovede. V nasledujúcich riadkoch vám ich ponúkame.
 
Čo je to tvorivosť?
„Tvorivosť  alebo tiež „ kreativita“ (z lat. creare = tvoriť), je „schopnosť človeka vytvárať akékoľvek nové a pôvodné myšlienky, ktoré ich pôvodca prv nepoznal“. Tvorivý človek si všíma medzery a nedostatky v poznaní, má citlivosť na prvky, ktoré v poznaní chýbajú, na disharmóniu, hľadá nové, originálne postupy riešenia. Tvorivosť, ktorou sa podobáme nášmu Bohu Stvoriteľovi, dáva zmysel nášmu životu a práci, je zdrojom hlbokého uspokojenia a je tak aj zdrojom pozitívneho sebahodnotenia.
V psychológii sa začala skúmať od 50-tych rokov 20. storočia a vytvorili sa vtedy aj prvé testy tvorivosti. Hlavná odlišnosť kreativity ako schopnosti spočíva v odlišnosti myslenia. To znamená, že jedinec rieši úlohy, ktoré nemajú jedinú správnu odpoveď (sú divergentné) na rozdiel od úloh konvergentných (napr. v matematike či fyzike), kde je možné uplatniť len jedno východisko, jeden výsledok, existuje jediná vhodná a správna odpoveď.
Je každý z nás tvorivý?

Na to boli rôzne názory, ktoré sa postupne menili. Jeden chápal tvorivosť v tzv. užšom zmysle ako výnimočnú schopnosť úzkeho okruhu „vyvolených“- maliarov, skladateľov, vynálezcov. Neskôr sa prešlo k tzv. širšiemu chápaniu, že tvorivosť nie je vyhradená len elitnej skupine ľudí, ale každý človek môže byť tvorivý. Existuje aj tzv. kolektívna tvorivosť – napr. ľudové umenie, kedy sa výtvory jednotlivých ľudí dostávajú na vyššiu úroveň. Rozdiel je vlastne v tom, nakoľko užitočný a originálny je produkt či dielo, ktoré človek vytvorí. Či je to nové a originálne len pre neho alebo aj pre istú skupinu ľudí, prípadne pre národ, ba dokonca aj svet. V takom veľkom rozsahu už hovoríme o tvorivosti géniov, ktorí vynašli skutočne nové veci pre celé ľudstvo.

Dá sa tvorivosti naučiť?

Dobrá správa je, že tvorivosť je cvičiteľná funkcia, teda dá sa rozvíjať. Tvorivosť sa môže prejaviť v každej činnosti, ale nie každá činnosť poskytuje rovnaké možnosti pre tvorivosť. To znamená, že sú činnosti, pri ktorých sa tvorivosť zvlášť rozvíja, ako napríklad umenie ... Tvorivosť sa môže zdať náročná, pretože vopred potrebujeme čo-to vedieť, poznať, mať dostatočné zásoby informácií, z ktorých možno potom pri tvorení vyberať, kombinovať, meniť.U detí je to, samozrejme, hlavne pri hre a u dospelých pri rôznych pracovných a  umeleckých činnostiach. Preto nám určite neuškodí vzdelávanie sa vo veciach, ktoré nás zaujímajú.

S čím súvisí tvorivosť?
Faktory tvorivosti vytvoril a pomenoval psychológ Guilford. Zistil, že  IQ-testy nemôžu zmerať tvorivosť, a preto sa rozhodol zistiť, ktoré faktory sú „zodpovedné“ za tvorivosť. A sú to:

    * plynulosť používania slov, ideí, obrazov... - napríklad schopnosť nájsť synonymá k nejakému slovu, či jeho protiklady, ale aj doplňovať vo vete chýbajúce slovo alebo v určitej scéne chýbajúci obrazový prvok. Znalosť rýchlo vytvoriť krátke vety z danej zostavy písmen (napr. z písmen Č-A-R-E je možné zostaviť vetu: Čo asi robí Eva)Ľudia s rozvinutou ideačnou plynulosťou dokážu uviesť čo najviac rôznych spôsobov použitia istého predmetu, napr. fľaše.
    * pružnosť myslenia (obrazová, symbolická) sa prejavuje napr. schopnosťou vymyslieť rýchlo variantu k obsahu nejakej poviedky, návrhu, použitie určitého predmetu, alternatívne vymedzenie niečoho a pod.
    * originalita, alebo dôvtipné, neobvyklé nápady, produkty. Originálny človek dokáže ľahko napr. rozprávať krátku poviedku na nejakú tému alebo k danej obrazovej scéne, alebo bezprostredne vymenovať najviac nepravdepodobné dôsledky určitej činnosti, vyjadriť, čo vidí v danej škvrne a pod.
    * senzitivita, alebo citlivosť, vnímavosť na problémy – vyjadruje schopnosť vystihnúť  a pomenovať, kde je nedostatok, problém, čo by sa dalo zlepšiť.
    * redefinovanie – je schopnosť zmeniť význam a použitie vecí, t.j. použiť ich nie bežným spôsobom – napr. z písmen urobiť obraz, ktorý uvidíme po odstúpení od textu ďalej.
    * elaborácia – znamená schopnosť rozdelenia celku na detaily a schopnosť dôkladne prepracovať tieto detaily.

Výstižne a súhrnne charakterizoval kreativitu E. Ullrich (zdroj internet - wikipedia) ako: schopnosť poznávať predmety v nových vzťahoch a originálnym spôsobom, zmysluplne ich používať neobvyklým spôsobom, vidieť nové problémy tam, kde zdanlivo nie sú, odchyľovať sa od navyknutých schém myslenia a nepojímať nič ako pevné a vyvíjať z noriem vyplývajúce idey aj proti odporu prostredia, ak sa to oplatí, nachádzať niečo nového, čo predstavuje obohatenie kultúry a spoločnosti.
Tvorivosť je významne ovplyvňovaná aj motiváciou, či pohnútkou vykonávať určitú činnosť. Táto je vlastne hybnou silou správania človeka. Vzbudzuje činnosť, aktivuje ju a riadi jej priebeh. Vnútorná motivácia vyplýva z vlastnej potreby vykonávať určitú činnosť. Pri jej vykonávaní sa potreba uspokojuje. Vonkajšia motivácia je navodená druhou osobou (pedagóg, rodičia), formou pochvaly alebo trestu za uskutočnený výkon, vhodné či nevhodné správanie a pod. Vnútorná motivácia sa považuje za vyšší, kvalitnejší druh motivácie.

Ako rozvíjať tvorivosť?

Dôležité je odstraňovať bariéry, ktoré bránia rozvoju tvorivosti v danej situácii. Snažme sa znižovať stres, frustráciu či prehnané súťaživé zameranie. Minimalizujme prinucovanie a vnucovanie si noriem správania. Môžeme si pomôcť aj tým, že presne definujeme problém a nevšímame si nadbytočné informácie  - ktoré často máme, či si pomôžeme inými zmyslami – ktoré inokedy nepoužívame. Neobávajme sa fantazírovať, „hrať“ s problémom. Nebojme sa prekročiť tradíciu alebo použiť humor, neobávajme sa riskovať kvôli možnosti zlyhania. Tvorivosti neprospieva ani nútenie sa k rýchlemu výkonu. Dovoľme si nad problémom „oddychovať“. Nenechajme sa odradiť názormi, že to, čo navrhujeme a ako premýšľame, sa nehodí, je bláznivé, proti prúdu či  očakávaniam ostatných. Veď dôležitá je naša radosť z toho čo robíme J
K rozvoju tvorivosti si môžeme pomôcť aj zlepšovaním podmienok a podnetov, ktoré ju podporujú. Priamo rozvíjajme naše vlastnosti a tvorivé schopnosti, posilňujme si vnútornú motiváciu, podporujme originalitu svojho správania, zabezpečujme sebe či iným podporu a povzbudzovanie. Rozhliadnime sa okolo a objavujme tvorivé úlohy, rozvíjame si fantáziu, životnú pružnosť, vytvárajme si priestor na kladenie aj nezvyčajných otázok a prinesme tak svetu či aspoň svojmu najbližšiemu okoliu niečo nové J.

Jana Kunová a Monika Ginzeriová
(s použitím Durič, Grác, Štefanovič: Pedagogická psychológia, Bratislava: Jaspis, 1991)