Rozhovory v čase krízy

Vykreslite si pred očami nasledujúce situácie: vášmu synovi sa podarilo utajiť pred vami skoro štvrť roka svoju polročnú písomku. Zrazu to vyjde na povrch a   vy vidíte len päťky a  štvorky! Alebo objavíte v izbe vašej dcéry dvojzmyselný erotický časopis, pri ktorom vám už pri pozeraní titulnej strany príde zle. Alebo zmizne bankovka s dvadsiatimi eurami, ktorá ešte včera  večer bola určite  v   šuflíku. Takéto situácie sú skutočné krízy. Ako sa máme teraz správať? Ako hovoriť s   dieťaťom, aby prišlo opäť k rozumu? Určite vás postretnú krízové rozhovory, ak už sa aj neodohrali. Takže sa včas vyzbrojte! Eberhard a   ja sme ich museli počas nášho rodinného života  viesť niekoľko a  krok za krokom sme vyvinuli múdru taktiku:

1. Modlite sa a poraďte sa, ako pôjdete na dieťa a ako s ním chcete
hovoriť!
Je len dobre, keď môže stáť po boku váš partner alebo iný múdry človek. Teraz potrebujeme bezpodmienečne niekoho, komu môžeme vyliať svoje rozorvané srdce.

2. Zachovajte si pevné nervy a vyhnite sa každej prehnane emocionálnejreakcii.
N e o v l á d a n á  a   prehnaná tvrdosť sťažia rozhovor a   dieťa sa uzavrie. Pri dramatických situáciách je ťažké zachovať pokoj! Keď sa ale môžete v   modlitbe a  prednými ľuďmi vyrozprávať, ľahšie vám to padne.  Pokojne nechajte uplynúť trochu času. V   prípadoch, ktoré som vám práve opísala, môže pokojne prejsť niekoľko hodín. Pomôže vám to zachovať si jasnú hlavu, nájsť správne slová a  primerané riešenia.

3.Nájditesivhodnýčasna rozhovor.
Hovorte s   vaším dieťaťom až potom, keď sa dokážete ovládať a   máte stratégiu a   s   vylúčením verejnosti! Je znevážením hodnoty dieťaťa, keď si ho napríklad podáte pred inými súrodencami alebo dokonca pred jeho kamarátmi. Dávajte pozor na to, aby vás v tomto čase nevyrušovali telefonáty alebo súrodenci. Pri starších deťoch môže byť najvhodnejší pokojný večer.

4. Dajte deťom príležitosť predstaviť svoju situáciu.
Nezahrňte ho hneď výčitkami a  trestami, ale ponúknite mu, aby  sa vyjadril ako prvý. Vaším úmyslom predsa je pochopiť dieťa a pomôcť mu, alebo nie? Keď hneď spustíte, môže sa stať, že zvesí hlavu a   vy sa nedozviete nič o   jeho pocitoch a pohnútkach.

5. Dajte si námahu pochopiť vaše dieťa, predovšetkým jeho pocity apohnútky
Keď na to tak pozriete, máte skutočne veľké šance nahliadnuť  za  kulisy a   zakúsiť pocity a   motívy vašich detí. Pri tom aj prípadne spoznáte, kde ste urobili chybu. V   každom chybnom správaní detí sa nachádza aj posolstvo pre ich rodičov! Raz zavolali Eberharda do supermarketu a požiadali ho, aby vyzdvihol nášho jedenásťročného chlapca - bol prichytený pri krádeži. Viete si predstaviť naše pocity. Ale Eberhard  sa  ovládol a poprosil chlapca, aby mu všetko porozprával, ako to vidí on. Až teraz sme sa dozvedeli, že chlapec celé mesiace trpel pod tlakom riadnej školskej mafie a nakoniec bol donútený, aby pre nich niečo „obstaral.“ Jednoducho nemal odvahu nám to povedať. Ale nám bolo chlapca ľúto!

6. Len potom môžete uvažovať o dôsledkoch.
Keď máte k   dispozícii úprimné priznanie a   ľútosť, alebo keď zažijete niečo také neuveriteľné ako  my o školskej mafii, budú dôsledky garantovane vyzerať inak, ako keď dieťa zaťato zapiera a   nakoniec bude predsa usvedčené.
Prihliadať na túto stratégiu je dobrou pomocou,  ako pochopiť dieťa a   nájsť primerané opatrenia.



Claudia Mühlan
(preklad Elena Muchová) Familie konkret 3/2004 www.team-f.de