Myseľ ženy

Myseľ ženy je vzácna vec. Môže byť kanálom Božieho hlasu. Aj vtedy, keď chce Pán cez nás viesť iných. My ženy máme – myslím - mimoriadnu schopnosť myslieť na druhých, spolucítiť, intuitívne vytušiť okolnosti, mávame zaujímavé nápady, ako potešiť a obdarovať  blízkych a priateľov. Vieme predvídať i intenzívne prežívať bolesť, čo tiež môže byť užitočné. Avšak všetky poznáme aj útočiace nepríjemné myšlienky, ktorých sa ne vieme zbaviť. Podľa toho, v čom a čím žijeme, nás obťažujú ničivé úvahy.
Mne sa stáva, že rozmýšľam o smrti manžela. Predstavujem si to tak naživo, až začnem naozaj plakať a som úplne vnútorne rozhodená. Po chvíli sa vzpamätám a uvedomím  si,  že  to predsa nie je realita a nemám blbnúť! V iný deň ma niekto naštve a ja si vytváram vnútorné monológy, čo by som mu na to mala a mohla odvrknúť a čo asi tým myslel, že sa sama na neho napálim a už som v domýšľavosti a neláske. A pritom to nie je pravda!
Mám kamarátku, čo pri horúčke synka chytí paniku, že jej strašne ochorie a stane sa mu to najhoršie. Hlúposť, že? Iné sa zase porovnávajú a seba obviňujú a preklínajú. Samozrejme, že im to vidieť na tvári.
Ďalšie zase dookola rozoberajú svoju bolestnú minulosť, vŕtajú sa v nej a nevedia z nej von. Druhé ženy vyrozprávajú tajnosti, ktoré sa podozvedali o iných...
Niektoré podozrievajú ľudí...
Iné aspoň v myšlienkach, keď aj nie hneď navonok, neprestajne druhých kritizujú... A azda všetky máme chaosy, premeny. Môžete si samé vymenovať vaše nápady a témy úvah.

Vychádza mi z toho čosi spoločné. My ženy sme oveľa viac otvorené duchov nému svetu – i Božiemu, i démonskému. Skoro zaregistrujeme duchovné hlasy. Chýba nám však rozlišovanie, odkiaľ čo pochádza. A aj keď niekedy máme rozlíšené myšlienky, teda presne vieme, čo sú blbosti a čo užitočné nápady, chýba nám sila a schopnosť vyhrať nad nimi – ovládnuť ich.
Bolo by na škodu veci, keby sme uverili LŽI, že sme už raz také a odsúdené na trápenie sa v sebe. Nie! Boh má pre nás pokoj, pokojnú myseľ. Chce to však disciplinovaný cvik.
Keď na mňa prídu myšlienky, pri ktorých si myslím, že sa dostanem na psychiatriu, vezmem Slovo Božie a zač tam sa. Učím sa ho naspamäť a recitujem si ho nahlas. Nedávno mi svedčila jedna kamoška, že si v autobuse recituje básničky, aby sa vyhla chaosu v hlave. A tiež to chce skúsiť s opakovaním si kuchárskych receptov. Pekné, nie?
Boh ocení každú snahu. Pomôže nám, keď chceme. Najistejšie však je Božie slovo. Ono nám má vlastne kolovať v mysli, ono nás má plniť. Čomu dáme priestor, to tam bude.
Iste potrebujeme – najmä v ťažších prípadoch - milosť. A pomoc od blížnych. Neváhajte preto požiadať o modlitbu a  povzbudenie  u iných žien.
Pozrime sa do  SZ  na knihu Júdit. Za čo a ako sa modlila? Akými zbraňami okrem modlitby bojovala táto žena?

Alena

Na záver zopár biblických miest na vlastné čítanie:

2Kor 10, 3-6: Píše sa tam, že uvádzame do poddanstva každú myseľ, aby bola poslušná Kristovi.  Takúto podriadenosť potrebuje zažiť aj naša myseľ.

Pr 27, 19: Myseľ je symbolicky nazvaná srdcom. Čo v   ňom je, to sa objaví aj na našej tvári. Tvár je najlepšia kontrolka. Naši blízki nás môžu šikovne a   láskavo upozorniť. Alebo preukážeme túto službu my našim priateľkám.

Fp 4, 7-8: Tu je jasne vymenované, o   čom máme rozmýšľať. Nie je to úžasné, dostať od Boha plán aj pre naše myšlienky?

Pr 4, 23: Je našou povinnosťou chrániť si srdce-myseľ. Je to naša úloha, ktorú nám zveril Pán. Vychádza mi z   toho, že to nebude robiť On, ale mám to robiť ja.

Sir 30, 21-23: krásna stať o   zbytočných starostiach a   radosti srdca Zhrnutie: Je to tvrdý a   poctivý nácvik. Ak sme si zvykli myslieť negatívne, treba sa časom preprogramovať. Veď Boh prebýva v   čistote, v   priezračnosti a   v   pokoji. A   On ten pokoj aj sám udeľuje.

Piatok jún 2004 Quo Vadis