Klamlivý prvý pohľad na slobodu...

recenzia


                  
     Vo veku, kedy by už (asi takmer každý) človek veľmi rád privítal vo svojom živote lásku, sa mi do rúk dostala kniha, ktorá jej - naopak - dáva zbohom. Teda aspoň na prvý pohľad. Na ten druhý si onen čakajúci človek a zároveň čitateľ ( v tomto prípade ja) všimne, že titul „Zbohom lásky“ sa nelúči s láskou pravou, ale s láskami nestálymi, ktoré by v hľadaní tej skutočnej lásky mohli prekážať.
     Pôvodný anglický názov je v tomto ohľade ešte presnejší. Hovorí totiž o rozhodnutí autora Joshuu Harrisa, rozlúčiť sa nie s láskami ale s randením ako takým: „I Kissed Dating Goodbye“. Tento malý významový posun, ktorý pri preklade textov vzniká zákonite, toho v sebe skrýva oveľa viac, ako by sa mohlo zdať. Na prvý pohľad.
     Harris v texte naznačuje, že v čase vzniku knihy mal niečo viac ako dvadsať rokov. Po prečítaní tohto údaja som „mierne“ zapochybovala o tom, či mi môže o desať rokov mladší chalan  ponúknuť nejaký nový podnet na zamyslenie, niečo, na čo by som neprišla už dávno sama. Je nutné povedať, že som povaha premýšľajúca a je zrejme len minimum kombinácií, ktoré by mi hlavou neprebehli.
     Na prvý pohľad ma nepovzbudili ani názvy či podtituly niektorých kapitol; za všetky aspoň jeden príklad: „Zásady, ktoré ťa povedú od priateľstva po manželstvo“. Aha, je to teda opäť kniha pre tých, ktorí sú natoľko schopní ( či majú jednoducho šťastie), že s nimi už kráča niekto, s kým pevný a dobrý vzťah môžu vytvárať. Lenže, milý autor, predtým, ako mi povieš, čo robiť, keď som v tomto štádiu, buď taký dobrý a povedz mi, ako sa do tohto štádia vôbec dopracovať!
     Na moje pomerne veľké a (nutné podotknúť) aj príjemné prekvapenie, Harrisovi zopár rád z rukáva vypadlo. Keďže som tá premýšľajúca povaha, ako som tu už naznačila, myslím, že som niekde v podvedomí cítila aj sama to, čo táto kniha sumarizuje. Je ale dobré prečítať a uvedomiť si niektoré veci aj viackrát a takpovediac nahlas.
     Za ústredný motív knihy považujem autorovo odporučenie oslobodiť sa od lások prchavých. To nám totiž poskytne priestor, aby naše srdce mohlo prijať lásku pravú, a to nielen pozemskú, ale najmä tú nadpozemskú. Len ak tejto večnej láske dovolíme preniknúť náš život,  môžeme v plnej miere zažiť, pochopiť, precítiť a hlavne pripraviť sa na lásku partnerskú.  Na lepšie pochopenie či vcítenie sa do tejto myšlienky, odporúčam zahĺbiť sa do kontextu knihy. Tento postoj – teda odovzdanie sa láske nadčasovej - je možné uplatniť v ktorejkoľvek fáze nášho života.
     Nechcela by som ale byť „všeobecná“, a preto uvediem  na tomto mieste zopár pasáží, ktoré sa dotýkajú jednej konkrétnej fázy života, na prvý pohľad nie príliš atraktívnej. Povedzme si pravdu, niekedy snáď aj hraničiacej so zúfalstvom dotyčnej či dotyčnéhoJ. Je to obdobie čakania, fáza slobodných. Na prvý pohľad martýrium, na druhý pohľad obdobie veľkého potenciálu a dôkladnej prípravy. Je potrebné dobre sa naň zahľadieť, dobre si na toto „hluché“ obdobie posvietiť. Myslím, že táto kniha to robí celkom dobre, a preto si z nej zopár myšlienok dovolím parafrázovať.
     Na svoju škodu, ak si príliš netrpezlivý a večne nespokojný so svojím terajším životom, mrháš čas snívaním o budúcnosti. Jedine trpezlivým čakaním a ochotou prijať zlé spolu s dobrým obyčajne dosahujeme veci, ktoré skutočne majú cenu. Boh totiž chce, aby sme vedeli oceniť dary prítomnosti. Či tomu veríš alebo nie, ak si nespokojný so slobodou, pravdepodobne budeš nespokojný aj v manželstve. Ak naše šťastie závisí od nejakého momentu v budúcnosti, potom nikdy nepríde. Budeme neustále čakať na zajtrajšok. Ak sa necháme riadiť nespokojnosťou, unikne nám dar prítomnosti. Nastane okamih, od ktorého sme čakali naplnenie a my odrazu zistíme, že tam nie je. Preto je dôležité uvedomiť si, že jednotlivé obdobia života majú svoje priority, zameranie a krásu; žiadne nie je lepšie či horšie, ale každé skrýva svoje jedinečné poklady. Každé obdobie stavia na predchádzajúcom. Preto by sme aj slobodu mali chápať ako zvláštne obdobie života, ako Boží dar, ktorým nám Boh vytvoril jedinečnú príležitosť nerušene sa mu odovzdať. Vyžaduje sa od nás čakanie, čo nie je príliš lákavé, je to však otázka poslušnosti a tá na Boha robí dojem. Určite sa niekedy bojíme, že Boh na nás mohol zabudnúť, keď nás necháva čakať príliš dlho. Tým sa ale dostávame k otázke, či mu skutočne veríme. Niekedy totiž zo strachu nedôverujeme jeho dokonalému načasovaniu (občas to totiž fakt dá zabrať!:) ) a začneme si vytvárať vlastný harmonogram života. Nakoniec sa ale pokorne vraciame k Bohu so slovami: „Jasné, že ti verím, Pane, ale zdalo sa mi, že by sa ti hodila malá pomoc.“ Nebojme sa dôverovať; keď Boh zistí, že sme pripravení na zodpovednosť za záväzok, ukáže nám toho pravého človeka za správnych okolností.
     Slobodu využime na učenie: učme sa zbavovať zlých návykov, rozvíjať tie dobré a budovať svoj charakter a súčasné vzťahy. Nedovoľme snívaniu o manželstve zamestnať nás natoľko, že zanedbáme súčasné povinnosti syna, dcéry, brata, sestry či kamaráta. Manželstvo z nás neurobí úplne nových ľudí, bude skôr zrkadlom, ktoré nám ukáže, akí skutočne sme. Manželstvo nie je cieľová páska, nie všetci doň vstúpia. Manželský zväzok je dobrovoľný, ale budovanie kresťanských kvalít nie. Každý z nás musí rásť v láske, pokore, trpezlivosti, odpúšťaní a zodpovednosti. Takže: nerieš svoju slobodu – využi ju!

Vroni
Podľa knihy Zbohom lásky od Joshua Harrisa, 2005.

Malý veľký svet

 

Svet je dosť malý na to, aby stačilo vystrieť nohu,
keď chceme niekoho potknúť.
Svet je dosť veľký na to, aby sme sa nepočuli,
keď zavoláme o pomoc na druhých.

Svet je dosť malý na to, aby stačilo vystrieť ruku,
keď treba pomôcť blížnemu.
Svet je dosť veľký na to, aby sme sa nepotkýnali,
keď vidíme.

Ktorý „svet“ žiješ Ty?

/Edissa/

Ako som ryžovala

fejtón

1. marec
Milý denníček, dnes mi svitla nová nádej. Kolegyňa doniesla výbornú diétu – ryžovú. Jej známa z nej schudla desať kíl! S fakturantkou Jankou od zajtra začíname.

2. marec
Prvý deň diéty za nami. Ráno som si na ryži pochutnala, na obed tiež (aj keď mi k nej chýbalo kuracie stehno) a večer som ju do seba rýchlo napchala pri správach. Nech to mám čím skôr za sebou.

3. marec
Dnes mi ryžový deň prebehol v pohode. Mala som toľko práce, že som ani neregistrovala, čo popri nej jem. Akurát ten hlad teraz... Idem ho zapiť bylinkovým čajom, ten mám povolený.

7. marec
Hurá, prvý týždeň ryžovej diéty sme zvládli! Mali sme s Jankou chuť osláviť to hamburgerom s hranolkami. Môj Jarko sa už niekoľko dní so mnou rozpráva s čínskym prízvukom. Véééľmi vtipné!

9. marec
Janka mala cez obed krízu a zjedla kúsok kačaciny. Mňa to tak rozviklalo, že som zlupla pol čokolády. Ach, ja biedna duša! Kto ma vyslobodí z tohto mlstného tela?

10. marec
Desiaty deň diéty, moja bilancia – tri kilá dole! Samozrejme, Jarko si nič nevšimol. Keď som sa mu predvádzala v plavkách, akurát poznamenal, že mi šikmejú oči. Som znechutená, najradšej by som dojedla tú čokoládu zo včera.

14. marec
Dnešným dňom máme dovolené pridať si k ryži aj varenú zeleninu. Nesolenú, samozrejme. Mrkva a zeler nikdy nechutili tak úžasne. Život je zasa pekný. No – takmer...

15. marec
Schudla som 5 kíl a už si to všimol aj Jarko! Vraj mám prepadnuté líca. Je to čistá závisť, on už pol roka nevie zhodiť brucho. A ešte mi vyčíta, že som od hladu nervózna. Tak som mu za to vynadala a teraz máme tichú domácnosť.

17. marec
Dnes som porušila diétu, a tým som ju predčasne ukončila! Utešujem sa tým, že aj päť kíl je úspech. A aspoň nebudem štekať na Jarka. Janka bojuje ďalej, ale jej sa to ryžuje, keď je slobodná a nemá na koho vrčať. Jarko mi za to, že som skončila, dal dokonca odmenu – kilovú bonboniéru a DVD o Čínskej ľudovodemokratickej republike. Provokatér. Zajtra bude mať na obed rizoto.

Ľubica Holická

Žalm 157

1 Láska vždy
zvíťazí.
2 S dobrom v nej
zlo všetko porazí,
roztopí námrazy.
3 Zmarené
sú všetky plány
plané.

4 Čas planie.
A ja, Pane,
5 prosím,
chráň svoje dietky.
6 V srdci nosím
ich,
tie zachráň všetky.
7 By nezahynul nik,
kto v Teba uverí
a vyzná.
8 By mal život večný
kľučiar
i povrazník.

9 Svojou láskou
zachráň všetkých,
o ktorých prosím.
10 Ochraňuj
bohatých i biednych.
11 Každého kto k Tebe
sa obráti,
12 by celý svet zvedel
o Tebe
chýr
pravdivý.

13 Ty nie si otcom lži.
14 Tvoje slová
prameň v sebe majú
jasný,
15 jediný číry pravdivý.
16 S takým srdcom prosím
za veľkých
i malých,
ktorých oklamali.
17 Za tých všetkých,
by pravdou sa opásali,
18 strachom sa miasť
nenechali,
lásku si vybrali.
19 Bo ten kto zlo vyberá si
nebude nikdy spokojný.

20 Tak Pane, prosím,
chráň ich,
21 by nezúfali
keď zloba
zatiahne im oči.
22 Aby sa naučili
čo nevedia...
23 Ty sám
nauč ich plakať.
24 Slzami
aby
starí i mladí
25 ľútosťou očistili,
čo na kríži
už Tvoje kvapky
krvi zmyli.
26 By kajali
sa, ľutovali
čo popáchali.
27 Tak vrátili
sa k Láske tej,
ktorú na kríž
pribili.

28 By vrátili
sa k Láske tej,
29 ktorá vždy
zvíťazí
s dobrom v nej.

/Edissa/