Digitálna krása

Žijeme v dobe rozmachu informačných technológií, globalizácie a „vlády médií“. Kdesi som čítal, že obraz človeka  alebo spôsob, ako sa na seba pozeráme, ako sa hodnotíme, vytvárala v minulosti cirkev, po vynájdení kníhtlače literatúra a dnes prevažne (elektronické) médiá. To, čo vidíme v televízii, počujeme v rozhlase, čítame v záplave časopisov, nás nielen informuje, ale v hojnej miere formuje.
Mnohým veciam, ktoré sú nám predkladané, vedome či podvedome veríme. Prijímame ich automaticky, ako pravdivý obraz vecí.

Jednou z takých vecí, ktoré nám médiá vytrvalo podsúvajú, je „ideál krásy“.
Dôkladne upravená moderátorka nám podmanivým hlasom prečíta správy, oči jej „magicky“ žiaria, pery sa zvodne lesknú, zladené oblečenie dekoruje moderný šperk v strede opáleného dekoltu.
Na druhý deň kúpime Slovenku, Život, Evu atď. Z titulnej strany sa na nás usmieva naša moderátorka, oči jej magicky žiaria, slonovina bledne závisťou nad belobou jej dokonalého chrupu...
To, čo vidíme, prijímame ako pravdu, ako realitu. „Realita“ to je, ale transformovaná. Upravená tak, aby vzbudzovala túžbu, náklonnosť, žiadanosť...
V bežnom človeku potom vzniká dojem ideálu – byť taká úžasná, upravená, krásna, schopná a ... úspešná.

Poznám mnoho žien, ktoré majú problém vnímať svoju vlastnú, prirodzenú, neopakovateľnú krásu. Stačí pár kíl navyše, malá nedokonalosť tvaru nosa alebo menej zamatová pleť a prichádza pocit menejcennosti. Niekedy len jemná nespokojnosť, inokedy sebazničujúca snaha zakryť, odstrániť „nedostatky“. Drastické diéty, plastická chirurgia, drahý vizážista môžu byť krajným riešením (a sú ženy, ktoré sú ochotné podstúpiť tieto muky). No možno záleží len na tom, s kým (čím) svoju krásu porovnávame. Či je ideál krásy skutočný alebo je len umelou polopravdou.

V Starej Knihe som čítal : Poznaj pravdu a pravda ťa vyslobodí. Verím, že tento text má najmenej dve roviny: 1.) Poznať Krista ako zosobnenie Pravdy a vo vzťahu s Ním nachádzať vlastnú slobodnú identitu. 2.) Poznať pravdu o veciach okolo seba a tým sa stávať slobodnejším.

Aká je teda pravda obrazu krásnej moderátorky?
V prvom rade je tu casting a kamerové skúšky – výber fotogenickej tváre schopnej dobre vyzerať a samozrejme čítať text. Ak moderátorku stretnete niekde na chodbe, naozaj sa môže stať, že ju nespoznáte!
Ďalším faktorom je svetlo (úžasný fenomén): tie nádherné žiariace oči s energickou iskrou iba odrážajú umelé svetelné zdroje v štúdiu alebo v ateliéri fotografa. K tomu sa pridáva zručnosť práce s kamerou či fotoaparátom, nastaviť správny uhol snímania a hneď je výsledok lepší.
Drobné nedokonalosti upraví vizážista profesionálnym líčením (platí aj o manikúre a ďalších procedúrach). Niektoré techniky nielen že zakryjú nedostatky, ale pri správnom osvetlení celkom zmenia črty tváre.
O podmanivý hlas sa postarali hodiny u hlasovej pedagogičky, cviky s bránicou, tréning výslovnosti.
Oblečenie a šperky veľmi rady ponúknu firmy, pre ktoré je to skvelá forma reklamy.

Ak hovoríme o fotografii, dochádza k úpravám v grafických programoch tak, aby výsledok  predčil predlohu. Bežne sa upravuje krivka pier, línie líc, veľkosť očí, farba pokožky, zubov, zjemňuje sa štruktúra kože (pri veľkých detailoch), odstraňujú sa znamienka atď.

„To“, na čo sa pozeráme, nie je ona, je to iba jej digitálny obraz (jedno či pohyblivý alebo statický). Nie je taká krásna, jej čaro je ilúziou, ktorú vytvorili celé tímy odborníkov. V podobe, ktorú vidím, je len mediálnym produktom, umelou digitálnou krásou.

Ako muž nemám záujem žiť pod jednou strechou s ilúziou. Po svojom boku chcem obdivovať reálnu ženu s pehami, znamienkom, plnoštíhlu, chudú, strapatú, s krivým očným zúbkom, orlím nosom  a neviem koľko tisíc zvláštností sa dá nájsť. Neporovnávam ju s titulnou stranou časopisu, ktorý chce masírovať môj vrodený vkus a ani jej to v dobrom nedovolím. Chcem ju vidieť, keď sa ráno zobudí alebo stojí vo vani mokrá ako myš.

Mgr.art Jaro Pištek
(Autor je dokumentarista, vydavateľ a vo svojom živote obdivuje najmä 2 reálne ženy – manželku a 10-ročnú dcéru. – pozn.redakcie)