Trestať deti v láske

Kedy bitka zbližuje

Človek si často pri výchove dieťaťa položí otázku: Je správne udrieť dieťa, keď ho mám rád?
Ak by som mal syna a začal by ako troj-štvorročný dávať klinec do zástrčky, určite by sa mi to nepáčilo. Možno by som zakričal: „Hej, čo robíš? Prestaň!“ Ak by neprestal, dostal by po zadku. Je dôležité, aby som ho nestrieskal, keď mám hnev, ale bez hnevu mu dal dve-tri po zadku.
Pôsobil som ako učiteľ na strednej škole. Zrazu z ničoho nič chlapec zanadával s posmeškom na spolužiačkinu mamu – žiačka nelenila a začala milého chlapca biť. Chlapec tiež nelenil a bola riadna kuca-paca. Keď som videl, ako sa bijú, skríkol som na nich, no oni nereagovali a bili sa ešte viac. Tak som nelenil a uštedril som im 2x2 facky. Ako zázrakom bitka prestala. Na ďalšej hodine asi o dva dni som túto situáciu rozobral asi v rámci 5 minút. Najprv som poprosil žiakov o radu, ako som mal konať. Zhodne povedali, že som konal rýchlo a správne. Potom som sa pýtal vinníkov, čo by robili na mojom mieste. Samozrejme som pridával aj modlitby za tieto deti. Po nahnevaní na mňa, ktoré trvalo 2-3 dni, si sami našli cestu ku mne a náš priateľský vzťah sa ešte prehĺbil.
Ak si myslíte, že ak máte doma Janka a nič mu nepoviete, aj keď bude dávať klinec do zástrčky, spravíte výchovnú chybu.  Zdravá výchova s láskou môže aj bitku premeniť na požehnanie. Výchova bez hraníc, čo môžem a čo nie, nemusí byť správna.
Ako to môže dopadnúť v rodine, kde chýba správna výchova? Ak máte čas, zalistujte si v knihe Pierra Lefereho Veľké pravdy v malých príbehoch - O čertovskom chlapčisku.

Peter