Kamene, kamienky...

Pri prechádzkach v prírode, ale i po meste, sídlisku som v sebe objavila kúsok dieťaťa a obzerám sa, čo všetko je okolo mňa.
A tak som sa raz zohla a zdvihla som kameň, raz veľký, raz malý ako som ho prekladala v rukách naraz sa z neho na mňa pozrel človiečik.
Prišla som domov vzala obyčajné pastelky,  farebné ceruzky aké sa nájdu v každej domácnosti a začala som kresliť.
Dnes sú to dva či tri roky, čo sa potešujem v ťažkých časoch čímsi čo mi hľadí dušu. Kreslím človiečikov. Presnejšie tváre.
Moje nakreslené kamienky sa dajú nájsť u sestričiek, lekárok - chránia recepty pred rozfúknutím, spisy pred rozletením, účty, aby sa nemiešali a ležia aj v kvetináčoch a na parapetných doskách a niektoré len tak pripomínajú darcu.
Samozrejme kresliť sa dá čokoľvek, čo je Vášmu srdcu blízke. Prírodu, zvieratká.
Dokonca som nakreslila postavy z rozprávok a hrali sme s mojimi vnúčatkami spoločne divadielka a učili sa poznávať nové slovíčka a opakovať príbehy.
Kamienky vedia byť príjemne teplé i chladivé podľa toho či ich nahrejeme, alebo ochladíme.
Kamienky sa stali tým, čo ku mne patrí.

Postup práce:

 Vyberieme sa na prechádza a pozorne sa dívame

   1. Prinesieme si domov kamienky /najlepšie biele a s hladkým povrchom, ale nemusia byť iba biele/
   2. Umyjeme ich
   3. Môžeme začať kresliť /ja si najprv predkreslím ceruzkou a potom začnem farbičkami

/maľovala som už aj akrylovými farbami a tiež fixkami, aj to išlo/
      nakoniec som obrázok obtiahla čiernou centrofixkou, ale po dlhších skúsenostiach    
      som zistila, že sa priveľmi rýchlo míňa tak som prešla na tuš a pierko – je to výhodné                                        aj       pekné a rýchlo sa s tým naučíte robiť/    

   1. Keď je dielko hotové nastriekam ho priesvitným lakom – používam matný, ale aj lesklý sa môže.
   2. Nechám deň dva zaschnúť a darček je pripravený

Veľa tvorivej radosti želá

Evaš