„Sledovať dieťa, ako objavuje svet, je, akoby sme ho sami znova objavovali.“ (Pam Brownová)

Môj syn na otázku, ako sa volá obchod s topánkami raz odpovedal: „Topáreň“

4-ročný Filip kmeň stromu trefne pomenoval ako držiak na strom.

Na prechádzke v lese Filip zbadal vtáčie hniezdo a opýtal sa: „Kto tam býva?“. „Vtáčik“, odpovedá mama. Na pavučiny, ktorých na strome bolo dosť, len povedal: „On má aj záclony?“

Cestou zo škôlky zbadala moja dcéra vyhodený zvyšok venčeka z púpav a vraví: „Vidíš, maminka, niekto zahodil venček. To my sme sa o náš venček pekne postarali – dali sme ho na balkón a počkali sme, kým nezvädne.“ (4 r.)

 „Nemôžem si vyzliecť gaťky, lebo budem strapatá.“  (2 r.)

V zápale šantenia hovorí ocko svojej dcérke: „Vyhodím ťa z okna...“
„Áno, chcem vyhodiť z oknááá!“ – odpovie malá. Po chvíli sa zamyslí a povie: „Ocinko, ale ja nemám krídla, ja mám ručičky!“  (2 r.)

Celkom vtipné poznámky, ktoré zo školy priniesol môj syn:
Vykrikuje správne odpovede.
Na hodine telesnej výchovy necvičil podľa pokynov.