Ťažkosti nás vychovávajú

Rozhovor s prekladateľkou a spisovateľkou Ruženou Žiaranovou-Dvořákovou

Stretnúť sa s vitálnou 78-ročnou pani Ruženkou bol pre mňa zážitok. Privítala ma srdečne, hoci sme sa videli po prvý raz. Na začiatku návštevy sme sa aj s jej manželom pochytali za ruky a milí hostitelia poďakovali Pánu Bohu za svojho hosťa - za mňa. Zvyšok večera vyplnila pani Ruženka zaujímavým rozprávaním o svojom živote, ktorý nebol ľahký, ale zato bohatý, tvorivý a veľmi inšpiratívny. Časť nášho rozhovoru prinášame na nasledujúcich riadkoch.

Ružena Žiaranová-Dvořáková je liptovská rodáčka. Keď mala 15 rokov, prežila hlboké obrátenie a viera v Boha sa odvtedy stala základom jej života. Po maturite na gymnáziu v Liptovskom Mikuláši študovala od r. 1949 na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Do roku 1958 pracovala ako vedúca redaktorka vydavateľstva Tatran, odkiaľ ju pre jej „tmársky“ svetonázor odvolali. Neskôr pracovala v rovnakom vydavateľstve ako výkonná redaktorka. Preložila viac než 100 kníh, medzi nimi napríklad aj Tolstého Vojnu a mier. Prekladala najmä z ruštiny a z francúzštiny. Je autorkou mnohých odborných článkov a dvoch kníh, momentálne pracuje na ďalšej s titulom Talianske impresie. R. Žiaranovej-Dvořákovej udelili najvyššie prekladateľské vyznamenanie – cenu Jána Hollého.
Jej najväčšou záľubou je cestovanie a turistika. S manželom majú dve deti, dve vnúčatá a dve pravnúčatá. V roku 2004 oslávili 50. výročie svadby.

Za 78 rokov ste toho veľa prežili. Je niečo, čo by ste vo svojom živote urobili ináč?
Mala som skutočne nesmierne intenzívny a bohatý život, až sa sama čudujem. Som vďačná hlavne za to, že som pri previerkach nezaprela Pána Boha. Keby som sa bola vzdala viery, tak si spackám život. Mala som určité problémy a ťažkosti, ale tie sa vždy obrátili na dobré. Napríklad tým, že ma pre vieru odvolali z vedúceho miesta, mi urobili dobre, lebo som potom mala viac času na prekladanie.

Ktoré obdobie bolo podľa vás najkrajšie?
Najkrajšie obdobie sa pre mňa začalo, keď som odišla do dôchodku. Vtedy, po nežnej revolúcii, sa mi svet otvoril dokorán. Konečne sa dalo viac cestovať, a tak sme to s manželom využívali - okrem Južnej Ameriky sa nám podarilo navštíviť všetky svetadiely. Vždy som potrebovala vyvažovať sedavé zamestnanie cestovaním a turistikou. Túžbu po diaľkach a výškach som dostala asi už do vienka.
 
Preložili ste desiatky kníh a v súčasnosti pracujete na vlastnej knihe. Čo vás najviac motivuje k aktivite, činorodosti?
Hlavným hnacím motorom je u mňa to, aby som rozdávala to, čo som dostala od Pána Boha. To je moja túžba - nenechávať si pre seba nadanie, dary.

Dávali ste si v živote konkrétne ciele – napr. že o päť rokov chcem dosiahnuť to a to, alebo ste jednoducho brali život tak, ako išiel?
Určité ciele som si dávala. Teraz si napríklad dávam za cieľ zostaviť z vybraných manželových kázní knihu. Bol totiž okrem iného aj kazateľom. Manžel mi bol vždy veľkou pomocou – prepisoval moje rukopisy, keď ešte neboli počítače, a tak sa mu chcem týmto spôsobom aspoň trochu odvďačiť. Najnovším cieľom je aj vydať reportáže o Izraeli, ktorý som za svoj život navštívila osemkrát.

Čomu vďačíte za to, že vám to v manželstve klape už viac než 50 rokov?
Predovšetkým tomu, že sme obidvaja veriaci. A tiež tomu, že sa vždy pred spaním spolu nahlas modlievame – to vrelo odporúčam všetkým! Keď sa človek nahlas modlí, nemôže sa hnevať, musí sa s partnerom pomeriť. Ja som prudšia, skôr sa viem rozčúliť, môj muž je pokojný. Ale ani neviem o tom, že by sme sa boli nejako vážne na seba hnevali... Sme vďační za to, že aj naša dcéra a syn majú krásne manželstvá.

Čo prežívate v manželstve momentálne?
Teraz ma Pán Boh vychováva v trpezlivosti tým, že manžel je po mozgovej príhode. Problémy a ťažkosti nás však vychovávajú. Ak mám ešte nedostatky, je potrebné, aby som ich odstraňovala. Na druhej strane je krásne, že máme mnohých priateľov, ktorí na nás nezabúdajú – telefonujú nám a podporujú nás.

Ďakujem za príjemný rozhovor, ktorý sme z priestorových dôvodov nemohli uverejniť v plnom znení. Pani Ruženke prajem, aby jej sily, inšpirácia a mladistvý zápal vydržali čo najdlhšie. Aby mohla byť aj naďalej povzbudením a príkladom toho, že v každom veku môžeme prinášať bohaté ovocie.

Ľubica Holická